Henry Tóth bez servítky pomenúva paralely medzi minulým režimom a súčasnou EÚ. Slovensko sa podľa neho ocitlo v začarovanom kruhu - od "strana sa postará" sme prešli k "Brusel ti prikáže". Známy hudobník upozorňuje, že zatiaľ čo štvrtina národa oportunisticky presadzuje každú novú propagandu, zvyšok strácajúci historické sebavedomie preberá cudzí diktát. Tóth provokuje výrokmi o federalizácii EÚ, neomarxizme v dotačných schémach a o tom, prečo je naša integrácia do únie len sofistikovanou formou neokolonializmu. "Za vašu pôdu, banky a priemysel ste dostali chimérický prísľub blahobytu," tvrdí umelec s tým, že kým sa v minulosti plánovalo na dlhé roky, dnes podliehame chaotickým zmenám diktovaným "nikým nevolenými dementmi z Bruselu".  Muzikant po roku zavítal do štúdia na rozhovor s Jurajom Štubniakom.

Hudobník v ňom pripomenul, ako to fungovalo kedysi a že dnes sa postupne dostávame do rovnakého systému "o nič sa nestaraj, EÚ ti prikáže". Dnes podliehame vždy nejakej propagande a štvrtina národa ju oportunisticky presadzuje. Kým na jednej strane sú Slováci práve kvôli oportunistom presviedčaní, že nemajú históriu, na druhej strane lipnú na jej čiastkových udalostiach.
Prijatie do EÚ hudobník vníma najskôr ako určitý neokolonializmus, keďže ani pôda už pomaly nie je naša, no nepáči sa mu ani federalizácia, kedy aj o našom rozpočte rozhoduje Brusel. Aj dotácie vníma, ako neomarxizmus.

Na starých princípoch nič nové nevybuduješ

H. Tóth v úvode konštatuje, že mladí v mnohom nie sú iní, ako tí kedysi. Všetci sme potrebovali dozrieť a dovzdelať sa životom. Kým kedysi to bolo nastavené tak, že o všetko v našich životoch sa postarala „strana a vláda“, mladý človek sa dostal niekde do fabriky ako učeň, za 40 rokov bol z robotníka majster a z tejto pozície zväčša šiel do dôchodku.

„Všetko bolo vybavené – štátne byty, zdravotníctvo, školstvo, všetko bolo v zásade zadarmo. Zrazu prišiel ten reálny kapitalizmus, kde bolo treba začať odznova,“  spomína hudobník na časy, keď mal ani nie 30 s tým, že tam bolo treba začať odznova.

Sme v podobnej situácii

V dnešnej dobe je podľa neho tiež potrebné začať rozmýšľať novým spôsobom. O východoeurópskych štátoch hovorí, že ľudia sú tu relatívne prispôsobiví, lebo sme zažili množstvo zmien a západ nás už mal za čiernu dieru.

„Museli sme všetko zvládnuť vlastnými silami, vlastným umom, výdržou, alebo naivitou. Mladým sa preto nečudujem. Zase sa objavil ten systém, že my tuná hore budeme riadiť a vy pekne pracujte, berte si hypotéky, pôžičky a my vás aj tak vycuckáme,“  konštatuje muzikant.

Kedysi sa plánovalo na dlhé roky, dnes sú zmeny veľmi rýchle

Henry Tóth v porovnávaní pokračuje tým, že kým za bývalého režimu sa diskutovalo o plánoch na roky dopredu, dnes je svet ďaleko rýchlejší. „Zakaždým sme konfrontovaní s niečím novým. Len ide o to, kto si tú novinku vymyslí – nikým nevolení dementi v EÚ,“   myslí si H. Tóth. Tak to bolo či už s kozmopolitizmom, Grétiným „učením“, či LGBT aktivizmom. To, že začíname stále odznovu ale má za dôsledok, že „nemáme“ históriu. Preto sa Tóth pýta, čo my, Slovania máme spoločné s kolonistickými mocnosťami.

Problémom sú oportunisti

Našou hlavne krátkodobou históriou sa ťahá línia oportunistov: z najzapálenejších gardistov počas prvého Slovenského štátu sa stali najzarytejší komunisti. Z najzarytejších komunistov sa na prelome 80-tych a 90-tych rokov minulého storočia stali najhorlivejší „demokrati“. H. Tóth hovorí, že práve tých zhruba 25 percent oportunistov sú našim najväčším problémom. „Tí budú vždy podliehať najnovším trendom, budú z nich aj tí najväčší odrodilci. Lebo to nemá nič spoločné s našou kultúrou, ani s našou históriou,“  dodáva hudobník s tým, že to budú ľudia, ktorým sa nepáči Slovenská vlajka, že Slováci nikdy nič nevybojovali a že my vlastne môžeme byť radi, že nás EÚ môže živiť.

Veľmi zvláštne ukotvenie

„Takto je to postavené a pospolitý ľud, ktorý nemá dostatok priestoru na to, aby sa dovzdelával, tomu koľkokrát naletí a jeho sebavedomie absolútne klesá,“  upozorňuje H. Tóth. To má za následok, že nemáme taký ten zlatý stred. Na jednej strane sú tí, čo sa pomaly hanbia priznať, že sú Slováci, ale na druhej strane ľpieme na čiastkových historických udalostiach.

Federalizácia EÚ

„Pohrobkovia náckov, ktorí sú tam, či to je Klaus Schwaab, alebo aj Merz, oni sú principiálne šovinisti, rasisti a fašouni. Sú to pohrobkovia tých, ktorí slúžili. Či to bol Wehrmacht, alebo SS. A tí nám budú teraz rozprávať, ako to treba robiť, kto je pre nás dobrý a kto je pre nás zlý. Nikým nevolení ľudia,“vyčíta vedeniu EÚ muzikant.

Propaganda a prijatie do EÚ

To, že všetci tí, ktorí sa tisnú na Západ podľahli cielenej propagande. Práve ten Západ zapríčinil, že Slovensko takmer nemá vlastný priemysel, banky, či ako vyzerá naše pôdohospodárstvo. Práve preto, aby to západ získal, sme boli prijatí do EÚ. Práve preto sa teraz diskutuje o prijatí Ukrajiny do EÚ. Slovensko už totiž „rodinné striebro“ predalo.

„Ich nenásytnosť, pahltnosť, ich degenerované nápady už zašli tak ďaleko, že raz si niekto povedal – či sú to Rusi, Číňania, ale to je jedno, môžem menovať mnoho krajín – a dosť, už by stačilo,“  dodáva hudobník, ktorému sa nepáči ani fakt, že nielenže sa EÚ chová, ako federácia, ale už nám aj rozkazuje, ako môžeme použiť vlastné peniaze zo štátneho rozpočtu.

Čistí neomarxisti

Jeden z nositeľov Nobelovej ceny povedal, že keby sme nevstúpili do EÚ, sme na tom 2-krát lepšie, ako teraz. Aktuálne konsolidujeme a vedenie EÚ pracuje na budúcom šrote pre Ukrajinu – tak skončia všetky tie tanky a zbrane. Takými výdavkami sú aj dotácie, konkrétne pre umelcov. Tí dostávali obrovské dotácie za to, že robili „politicky korektné umenie“ a takých prípadov by H. Tóth vedel menovať množstvo.

„Načo je dotácia? Ja umelo niečo vyživujem a kvôli čomu?,“  pýta sa hudobník s tým, že z tohto princípu sme si uťahovali už v RVHP.

Viac vo videu

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik