Peter Tóth odhaľuje, ako bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic pomocou vynútených výpovedí poslal na 340 dní do väzby otca mladej rodiny. Roman Brenčič a Kamil Bernáth boli nevinne obvinení z prípravy vraždy starostu Marianky, hoci už súdy potvrdili, že "skutok sa nikdy nestal". Zatiaľ čo obaja muži prišli o zdravie, prácu a rodiny o živiteľov, Lipšic nikdy nepocítil výčitky svedomia a ďalej sa tvári ako bojovník za spravodlivosť.

________________________________________________________________________________

Počas písania knihy Lipšic: Príbeh politického podvodníka mi prešlo rukami množstvo trestných prípadov. Viaceré sa z rozsahových alebo časových dôvodov do zväzku nezmestili, avšak zaslúžia si, aby boli rozpovedané. Príbeh otca mladej rodiny Romana Brenčiča a podnikateľa Kamila Bernátha, neprávom obvinených z prípravy úkladnej vraždy a v dôsledku toho nezákonne držaných vo vyšetrovacej väzbe, je jedným z nich.

Kauza Statelov

Verejnosti je pravdepodobne známa kauza bývalého starostu obce Marianka Dušana Statelova. V krátkosti pripomeňme, že v januári 2019 starostovi podpálili pred rodinným domom auto. Dva roky neskôr, v januári 2021, Dušanovi Statelovi podpálili stodolu. Podpálenie auta nebolo objasnené. Nevyšetrená ostala aj kauza podpálenia stodoly, i keď sa Národná kriminálna agentúra a Úrad špeciálnej prokuratúry usilovali dokázať, že prípad podpaľačstva bol spojený s prípravou úkladnej vraždy starostu Marianky. NAKA aj ÚŠP, zastúpené vyšetrovateľom Radovanom Richvalským a prokurátormi Danielom Lipšicom a Michalom Šúrekom, v tomto stredovekom procese zruinovali životy dvom úplne nevinným ľuďom.

Na špinavostiach a zneužívaní trestného práva mali podiel aj dvaja policajti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Roman Fačkovec a Peter Brndiar. Za pozornosť stojí okolnosť, že Peter Brndiar je v súčasnosti šéfom bratislavskej expozitúry Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Ak si niekto naivne myslel, že éra čuríll sa skončila, je na veľkom omyle. Podobné typy nielen stále pôsobia v polícii, ale sú dokonca funkčne a platovo povyšované, len sa inak volajú.

V kauze podpálenia stodoly a prípravy úkladnej vraždy boli obvinení, obžalovaní a súdení traja muži. Už spomínaní Roman Brenčič a Kamil Bernáth a spolu s nimi aj Milan Danko. Tretí menovaný sa síce dlhodobo pohyboval v kriminálnom prostredí, avšak nepoznal sa ani s Romanom Brenčičom, ani Kamilom Bernáthom a s kauzou starostu Marianky nemal taktiež nič spoločné. Hneď na úvod je potrebné povedať, že Špecializovaný trestný súd aj Najvyšší súd SR všetkých troch oslobodil spod obžaloby. Napriek tomu tento príbeh ani zďaleka nie je happy end.

Obe súdne inštancie boli nútené konštatovať, že skutok podpálenia stodoly sa stal, ale nedopustili sa tohto konania obžalovaní. Skutočného podpaľača dodnes nikto nevypátral a nikomu na strane polície a prokuratúry to zjavne neprekáža. V prípade prípravy úkladnej vraždy starostu Dušana Statelova boli súdy nútené konštatovať, že skutok sa vôbec nestal. To znamená, že nikto úkladnú vraždu nepripravoval. Obvinení však strávili vo vyšetrovacej väzbe 340 dní, z toho deväť mesiacov v kolúznej, bez akéhokoľvek kontaktu s rodinou a vonkajším svetom.

Pochybní svedkovia

Senáty špecializovaného aj najvyššieho súdu s hrôzou zistili, že obvinenie a obžaloba boli postavené na absolútne nedôveryhodných výpovediach svedkov. Daniel Lipšic sa opieral o svedectvá osôb podozrivých z páchania rozsiahlej drogovej trestnej činnosti. Motívom svedčiť proti obvineným bolo vyhnúť sa postihu za predaj a distribúciu drog. Takmer všetci Lipšicovi svedkovia boli v čase, keď v prípravnom konaní svedčili proti obvineným, závislí od drog. Z toho jasne vyplýva oprávnený predpoklad, že ich verbálne produkcie boli okrem policajného nátlaku ovplyvnené aj psychotickými stavmi, spôsobenými návykovými látkami. Tento fakt nikto na NAKA ani na ÚŠP nebral do úvahy. Napriek tomu boli výpovede feťákov vyšetrovateľom aj prokurátorom prijímané tak, akoby išlo o vyjadrenia osôb s triezvym mozgom. Na súde došlo k odhaleniu, že jeden zo svedkov, ktorý bol vo vyšetrovacej väzbe, sa prostredníctvom svojej priateľky dohováral s iným svedkom, ako budú vypovedať v prípade vymyslenej úkladnej vraždy. Napokon, v priebehu hlavného pojednávania na Špecializovanom trestnom súde vyšlo najavo aj to, že mnohí svedkovia-feťáci-díleri vypovedali v priebehu vyšetrovania pod policajným nátlakom.

Kým bol prípad riešený len ako poškodzovanie cudzieho majetku (podpálenie stodoly), ovplyvňoval výpovede svedkov operatívny pracovník kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Roman Fačkovec, neskôr stíhaný a obžalovaný z rozsiahlej trestnej činnosti. Rovnakého konania sa v tomto štádiu vyšetrovania dopúšťal aj krajský vyšetrovateľ, dnes vysoký funkcionár Úradu boja proti organizovanej kriminalite Peter Brndiar. Vo chvíli, keď kauza stodola metastázovala do vymysleného prípadu úkladnej vraždy, prípadu sa ujala NAKA, kde svedkov „spracovávali“ vyšetrovateľ Radovan Richvalský a jeho kolegovia. Samozrejme, konali s požehnaním a na základe plnej podpory špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorý napokon aj podal na obvinených obžalobu.

Obžaloba sa rozpadá

Svedok Róbert Kozmann na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na začiatku vyšetrovania, keď krajská polícia v Bratislave riešila len kauzu stodola, operatívny pracovník kriminálky Roman Fačkovej mu povedal, ako má vypovedať. „Pán Fačkovec mi povedal, že ma potrebujú na spojenie s vecou podpálením stodoly a s osobou Milana Danka. Preto som si to vymyslel, ale pri dodatočnom preverovaní obsahu mojej výpovede sa to nepotvrdzovalo. Okrem toho ja som hneď po výsluchu, bol som vo väzbe, kontaktoval telefonicky moju priateľku a tá prokurátora, ktorý bol pri mojom výsluchu, že som klamal a že to chcem vysvetliť. Ja som tieto skutočnosti hovoril aj počas výsluchu na NAKA operatívcom,“ uviedol na hlavnom pojednávaní svedok Kozmann.

V konaní pred súdom vypovedala okrem iných osôb aj svedkyňa Sarah Vrbická. V podstatnej časti výpovede uviedla: „Je pravda, že som v prípravnom konaní na polícii vypovedala k požiaru stodoly, ale to, čo som tam uviedla, nie je pravda, boli tam dve výpovede. Vypovedala som pod nátlakom policajtov z kriminálky z Dvoch levov (budova Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave – pozn. aut.), ktorí sa mi vyhrážali, že na mňa zavolajú sociálku a že mi zoberú dieťa. [...] Vyhrážali sa mi policajti Peter Brndiar a tam, čo boli okolo neho kolegovia, operatívci. [...] Policajti mi hovorili, že určite o tom niečo viem, o tej vražde, že určite viem niečo viac a že ak o tom nepoviem pravdu, že mi zoberú dieťa. Tak som si to vymyslela. Do dnešného dňa neviem, kto podpálil stodolu v Marianke. Nikdy som nič nepočula o tom, že by niekto chcel zabiť starostu v Marianke.“

Za popísaných okolností museli súdy obžalovaných, pochopiteľne, oslobodiť. Na druhej strane je absolútne nepochopiteľné, ako mohol špeciálny prokurátor Daniel Lipšic postaviť obžalobu na zjavne krivých svedectvách, vynútených policajným nátlakom. Povinnosťou prokurátora bolo iniciovať trestné konanie proti policajtom, ktorí sa vyhrážali svedkom, respektíve si použitím nátlaku svedkov vyrábali z  postavičiek bratislavskej drogovej scény. Namiesto toho JUDr. Lipšic žiadal pre obvinených väzbu a súd mu ochotne vychádzal v ústrety. Roman Brenčič a Kamil Bernáth strávili 340 dní vo väzbe, z toho deväť mesiacov v najprísnejšej kolúznej. Daniel Lipšic vedel, že ich spolu so súdom poslal do väznice na základe zinscenovaného prípadu a vymyslených svedeckých výpovedí. A robil to preto, lebo dúfal, že získa trofej, po akej vždy patologicky túžil: uloženie doživotného trestu odňatia slobody bez ohľadu na okolnosti.

Na tomto mieste je potrebné vysloviť jeden dôležitý predpoklad. Otec mladej rodiny Roman Brenčič bol obvinený a vzatý do väzby preto, lebo niekto veľmi dúfal, že sa vo väznici zlomí a bude vypovedať tak, ako si praje prokurátor-gestapák Daniel Lipšic. Túžba otca vrátiť sa k manželke a dvom malým deťom bola silná. Silné však bolo aj jeho odhodlanie nenechať sa zlomiť a nezačať vypovedať nepravdu proti iným len preto, lebo na tom má záujem posadnutý politický karierista stojací na čele (našťastie už zaniknutej) špeciálnej prokuratúry.

Lipšic a jeho zloba v akcii

Bezdôvodné držanie ľudí vo väzbe je za každých okolností neakceptovateľným zneužitím trestného práva a štátnej moci. Prípad Romana Brenčiča je o to skľučujúcejší, že Daniel Lipšic a súd bezohľadne pripravili jeho rodinu o jediný zdroj príjmu. V čase, keď išiel do cely, jedno dieťa Romana Brenčiča navštevovalo škôlku, s druhým bola manželka na materskej dovolenke a zároveň sa starala o takmer nevládnu matku. Roman Brenčič počas rozhodovania o väzbe upozorňoval, že jeho rodina ostane bez príjmu. Súd na to reagoval po svojom. Tvrdil, že v priebehu domovej prehliadky nehnuteľnosti v užívaní rodiny Romana Brenčiča bolo nájdených 3 490 eur, z čoho vyvodil nasledovný záver: „Nájdená finančná hotovosť pri domovej prehliadke v obydlí obvineného Brenčiča svedčí o dobrej finančnej situácii jeho rodiny. V spoločnej domácnosti s jeho rodinou žije matka jeho manželky, ktorá môže poskytnúť pomoc pri starostlivosti o jeho maloleté deti.“

K tomu sa žiada uviesť niekoľko podstatných faktov. Po prvé, nájdenú finančnú hotovosť tvorili úspory, pochádzajúce z dôchodku svorky Romana Brenčiča. Po druhé, svokra, teda matka jeho manželky, žila s rodinou pod jednou strechou preto, lebo sama potrebovala starostlivosť druhých osôb. Po tretie, aj keby 3 490 eur patrilo Romanovi Brenčičovi, nie je z toho možné vyvodiť záver, že ide o dôkaz „dobrej finančnej situácie jeho rodiny“. Ako mali z tejto sumy vyžiť dve dospelé osoby a dve deti? Tým si Lipšic ani súd hlavy nezaťažovali. Očividne im neprekážalo ani to, že poslali do väzby ľudí, obvinených na základe výpovedí vynútených bezohľadným policajným nátlakom.

Otec mladej Roman Brenčič nemohol z väzby finančne podporovať manželku a deti. Keď si pýtal prácu, aby si mohol zarobiť aspoň na pobyt vo väzbe, nebolo mu vyhovené. Naopak, jeho manželka bez príjmu sa musela zadlžiť, aby si muž mohol v predraženom väzenskom bufete zaplatiť normálnu stravu a financovať obhajobu. Náklady na pobyt vo väzbe a na platenie advokáta sa za jedenásť mesiacov vyšplhali na 14 000 eur. Daniel Lipšic dnes chodí po médiách so zdvihnutou bradou a stále predstiera, že bojuje za spravodlivosť. Nič lepšie neilustruje skutočnú povahu špinavých praktík tohto politika maskovaného talárom prokurátora ako príbeh otca mladej rodiny Romana Brenčiča.

Sudcovia Špecializovaného trestného súdu v roku 2021, keď poslali do väzby Romana Brenčiča a ďalších obvinených, poberali mesačnú mzdu bez príplatkov za služby vo výške 6 200 eur. Sudca teda za jeden mesiac zarobil takmer dvojnásobok úspor svokry Romana Brenčiča. Daniel Lipšic v postavení šéfa špeciálnej prokuratúry mal len základný plat vo výške okolo sedemtisíc eur.

Nedostatok peňazí a strata zamestnania neboli jedinými a zďaleka ani najzávažnejšími dôsledkami bezdôvodného väzobného stíhania otca mladej rodiny. Manželka a deti prišli takmer na rok o kontakt s manželom a otcom. Roman Brenčič bol vo väzbe na jednej cele so skutočnými vrahmi, čo desiatkami rán dobodali bezbranné ženy. Na súdne pojednávania ho vozili dobre známym spôsobom: spútaného v medveďovi, so slúchadlami na ušiach a nepriehľadnými okuliarmi na očiach. Ak upozorňoval, že okradnutý o dva najdôležitejšie zmysly sa počas rýchlej jazdy pravdepodobne povracia, kukláči mu odporučili, aby sa vyvrátil do igelitového vrecka, do ktorého mu ústav na výkon väzby zabalil stravu na celý deň.

Keď sa neskôr v priebehu hlavného pojednávania začala obžaloba rozpadať, Daniel Lipšic za seba na súd posielal svojho dvorného lokaja Michala Šúreka. A keď súd na prvom stupni Romana Brenčiča a ďalších obžalovaných v plnom rozsahu oslobodil, Daniel Lipšic sa proti rozsudku odvolal. Urobil to aj napriek tomu, že vedel o všetkých zvrátenostiach vykonštruovaných výpovedí. V texte odvolania sa dopustil viacerých drzých invektív na adresu obžalovaných, v dôsledku čoho musel senát Najvyššieho súdu SR špeciálneho prokurátora doslova upratať a vysvetliť mu neprípustnosť jeho konania.

Kam vkročil, tráva viac nerástla

Ako bolo naznačené vyššie, Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu: stodolu nepodpálili obžalovaní a skutok prípravy vraždy sa nikdy nestal. Daniel Lipšic sa ani len nezačervenal a nikdy sa za svoje konanie neospravedlnil. V osobách obžalovaných totiž nikdy nevidel živých ľudí a nebral najmenší ohľad na ich osudy a blízkych. Ľudskosť jednoducho nemala priestor v Lipšicových predstavách o sebe samom ako o rytierovi spravodlivosti. Obžalovaných považoval len za neživé figúrky, objekty jeho večného a zvráteného honu za získaním vytúženého skalpu v podobe uloženia doživotného trestu. Bez ohľadu na okolnosti a škody, aké v procese dosahovania vytýčeného cieľa napácha. 

Keď mu plán nevyšiel, jednoducho nad prípadom mávol rukou a ani trochu sa nezoberal otázkou, ako vážne a najmä brutálne zasiahol do života nevinných ľudí a ich rodín. Emocionálne, psychologické a ekonomické dôsledky pociťujú dodnes. Nočné mory, predtým nepoznané zdravotné problémy a spoločenská izolácia tvoria ich novú každodennosť. Okrem týchto problémov bol Roman Brenčič po návrate na slobodu nútený od základu prebudovať profesionálnu kariéru, pretože jeho predchádzajúci zamestnávateľ, ktorý s ním bol vždy spokojný a pred vzatím do väzby mu zveril správu nezanedbateľného majetku, otcovi mladej rodiny vo obave z negatívnej medializácie viac nechcel dať prácu.

Daniel Lipšic si medzitým aj naďalej užíva plat prokurátora generálnej prokuratúry vo výške pohybujúcej sa okolo 5 300 eur mesačne, chodí po úslužných médiách a presviedča Slovensko, že celý život bojoval za spravodlivosť. Realita však ponúka úplne iný obraz: kam vkročil, nikdy viac tráva nerástla, a zanechal po sebe množstvo spustošených ľudských životov.

Autor: Peter "Ďateľ" Tóth

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik