Maďarský premiér Viktor Orbán na summite EÚ 20. marca vetoval urýchlené prijatie Ukrajiny do Únie. Ako býva zvykom, po tomto kroku nasledovala ostrá kritika zo strany Bruselu aj maďarskej opozície. Tá navyše argumentovala, že Maďarsko v tejto otázke aj tak nemá reálne slovo a že názor Maďarov na budúcnosť Ukrajiny v EÚ nemožno politicky zhodnotiť. Kritici však zabúdajú na to, že vláda, ktorá už štyrikrát za sebou získala rekordný parlamentný mandát, čerpala svoju silu práve z toho, že pri zásadných otázkach vždy vyžiadala názor všetkých Maďarov.
Na základe toho vláda iniciovala mimoriadne konzultačné hlasovanie o zrýchlenom prijatí Ukrajiny do EÚ.
Názor maďarského komentátora Lóránta Sümeghiho, s názvom: Maďarské hlasovanie o Ukrajine môže vytvoriť precedens, zverejnený v denníku Magyar Nemzet prinášame v plnom znení.
Je dôležité zdôrazniť, že v Európskej únii nebola potreba takéhoto jednoznačného politického mandátu od voličov nikdy taká akútna ako dnes. V minulosti sa síce niektoré členské štáty pokúsili konzultovať svojich občanov v otázkach týkajúcich sa EÚ, no ani raz sa neodvážili postaviť Bruselu na odpor, hoci si to verejná vôľa vyžadovala.
Stačí si spomenúť na rok 1992, keď dánska vláda usporiadala referendum o ratifikácii Maastrichtskej zmluvy, ktorá umožnila vznik menovej únie. Keď Dáni hlasovali proti, Brusel neprestával vyvíjať tlak na Kodaň, až kým nebolo o rok neskôr referendum zopakované – tentoraz s „správnym“ výsledkom, ktorý odstránil prekážky na ceste k zjednotenej Európe.
Európska elita z toho vyvodila jasné ponaučenie: ak je vláda členskej krajiny v legitimačnej kríze, vôľa občanov môže byť jednoducho ignorovaná.
Podobný scenár sa odohral neskôr nielen v Írsku, ale aj v Grécku, Spojenom kráľovstve a Holandsku.
Íri boli nútení opakovať referendá v dvoch rôznych prípadoch – najprv pri Nicejskej zmluve v rokoch 2001 a 2002, a potom pri Lisabonskej zmluve. Keď Íri v prvom referende v roku 2008 odmietli Lisabonskú zmluvu, Brusel ich prinútil hlasovať znova v roku 2009, až kým nebol dosiahnutý požadovaný výsledok.
Rovnaký osud postihol aj Grécko v roku 2015, keď sa občania v referende vyslovili proti úsporným opatreniam, ktoré im nanútili predstavitelia eurozóny a Medzinárodného menového fondu. Európska komisia vtedy rozhodnutie Grékov jednoducho ignorovala a tamojšia vláda napokon podľahla bruselskému tlaku.
V tom istom období čelili podobnému nátlaku aj Briti a Holanďania. Výsledok britského referenda o brexite v roku 2016 natoľko narušil európsky status quo, že Spojené kráľovstvo mohlo na základe vôle občanov skutočne opustiť EÚ až o štyri roky neskôr, po neustálych obštrukciách zo strany Bruselu.
Holanďania mali podobnú skúsenosť v roku 2016, keď sa konalo referendum o asociačnej dohode medzi EÚ a Ukrajinou. Až 61,1 % voličov ju odmietlo, no napriek tomu vtedajší premiér Mark Rutte (súčasný generálny tajomník NATO) o šesť mesiacov neskôr ustúpil tlaku Bruselu a Holandsko nakoniec zmluvu ratifikovalo.
S prihliadnutím na tieto udalosti, najmä na príklad Holandska, možno bez preháňania povedať, že konzultačné hlasovanie, ktoré maďarská vláda vyhlásila o Ukrajine, môže byť zásadným momentom.
Nielenže môže slúžiť ako účinný nástroj proti bruselskému nátlaku, ale môže tiež vytvoriť precedens, ktorý by mohol viesť k novému modelu skutočného zastupovania záujmov členských štátov v EÚ. Jeho úspech však závisí od samotných Maďarov.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik