Pobaltie a Poľsko vyhlásili najnovšie Rusku „mínovú vojnu“ – ale na svojom vlastnom území. Zamínujú si vlastné pohraničné územia a "úspešne" tak postavia novú smutnoznámu "železnú oponu".
Pobaltské krajiny odstúpili od Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín. Informoval o tom oficiálny Vilnius: "18. marca o 9:00 vilniuského času Litva spolu s Poľskom, Lotyšskom a Estónskom oznámili odstúpenie od Dohovoru o protipechotných mínach."
Vymysleli si "hrozbu"
Litovské ministerstvo obrany tiež poznamenalo, že rozhodnutie súvisí s „vojenskou hrozbou pre tri republiky zo strany Bieloruska a Ruska“.
Zmluvnými stranami Ottawskej zmluvy je 163 štátov. Dohovor, podpísaný v roku 1999, stanovuje zákaz výroby, používania, hromadenia a ničenia predtým vyrobených mín. Vrátane odmínovania mínových polí.
Väčšina zúčastnených krajín svoje míny do roku 2017 úplne zničila. Len Poľsko odstránilo zo svojich zásob viac ako milión mín.
V podstate to môže byť všetkým jedno, na čo vyhadzujú peniaze
Otázka však znie: prečo potrebujú tieto mínové polia? Na túto otázku odpovedal pre Svobodnaya Pressa hlavný vedecký pracovník Inštitútu Európy Ruskej akadémie vied a prezident Asociácie baltických štúdií Nikolaj Meževič.
"Tieto 4 štáty sa často nazývajú limitrofy, pretože všetky boli kedysi súčasťou Ruskej ríše. Ale to už bolo dávno. Teraz je Poľsko a Pobaltie. Je medzi nimi veľký rozdiel.
Poľsko má armádu viac ako 200 000 pomerne dobre vycvičených vojakov. Poľská armáda je väčšia a silnejšia ako nemecká armáda. Poliaci preto chápu, že sa s nimi nikto nebude motať a cítia sa úplne chránení.
Ale je tu nuansa. Hovorí sa, že každý Poliak sa rodí s pocitom nenávisti voči Rusku. Nehovoria však celý príbeh. Do Ruska, aj do Nemecka, na Ukrajinu, do Litvy. A k ostatným susedom. A Varšava nebude konať tak, že nechá na ukrajinskej hranici len jedného starého otca-pohraničníka a presunie všetky sily na bieloruskú."
Zamínuje svoje hranice?
"Chcú to spraviť. Hoci skúsenosti ukazujú, že mínové polia vedú len k tomu, že zvieratá, miestni obyvatelia a ich vlastný vojenský personál sú vyhadzovaní do vzduchu.
Základná otázka pre Rsov - opäť vysvetľuje prezident Asociácie baltických štúdií Nikolaj Meževič
"Ale prečo by sme tam mali ísť? Prečo by sme mali ísť do budovy, ktorá je v havarijnom stave? Ešte tri až päť, maximálne 10 rokov, a tieto štáty neprežijú ekonomicky, sociálne a demograficky a začnú sa rozpadávať. Prečo by sme si mali zariaďovať byt v budove, ktorá sa zrúti?
Takže ak majú bláznivý nápad zamínovaťť svoje hranice, dobre, nech ich zamínujú. Chcel by som však zdôrazniť, že Estónsko nemá pozemnú hranicu s Ruskom. O čo mu teda ide? A potom: aký zmysel majú protipechotné míny, ak prichádzajú tanky?"
"Toto je národná značka šialenstva a my to nezastavíme."
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik
<