Slovensko sa za tri dekády zmenilo na krajinu, kde hrubosť nahradila slušnosť a kde je hulvátstvo novým kultúrnym štandardom. Od matovičovskej politiky až po pästný útok na premiéra - ako sme sa stali spoločnosťou, kde už nie je miesto pre iný názor?
Aj nad tým sa v najnovšom komentári zamýšľa veterán slovenskej žurnalistiky Michal Zöldy, ktorý prinášame v úplnom znení:
____________________________________________________________________
KONIEC HULVÁTSTVA NA SLOVENSKU V NEDOHĽADNE
Hovorí sa, lebo u nás sa všeličo hovorí od výmyslu sveta, že človek si zvykne aj na šibenicu. Neviem kto toto na Slovensku spopularizoval a pričinil sa, aby takéto obrazné konštatovanie zľudovelo, lebo autorom známeho a dosť otrepaného citátu nie je Slovák. Je ním podľa všetkého nemecký spisovateľ Erich Maria Remarque a pôvodne znie „Človek si časom zvykne na všetko, aj na šibenicu.“
S tým, čo sa u nás deje a kam sa naša spoločnosť dostala, vlastne kam sa za tridsať rokovo postupne doslova prepadla, mám ja osobne, ale viem, že nie len ja, problém. Nezvykol som si a zvykať si nemienim, že sa tu brutálne hulvátstvo usadilo a dokonca sa pestuje nielen v politike - to by ešte človek ako tak prehltol - ale v celej spoločnosti.
Kedysi ste hulváta stretli maximálne tak v zadymenej pokútnej krčme alebo v jej tesnej blízkosti, takže ste vedeli veľmi presne akému miestu sa oblúkom bezpečne vyhnúť, aby ste naň nenatrafili ak nechcete dostať pivným kríglom po hlave alebo sa nechcete zapliesť do verbálnej alebo fyzickej šarvátky vykričaných hulvátov.
Dnes nie, dnes sú hulváti rozlezení doslova všade, vrátane divadiel a médií, a ľahko sa vám môže stať, že vás napríklad nič netušiaceho ide trebárs operovať nafetovaný 27-ročný hulvát, alebo vás nejaký politický odroň v bielom plášti odmietne vyšetriť a vyhodí vás zo svojej kardiologickej čakárne ak nie ste z jeho tábora, prípadne vás ako psychológ alebo psychiater "odiagnostikuje" na diaľku ako keby ste boli škodnou.
Internet, ktorý pôvodne vznikol ako zaujímavá užitočná vecička na uľahčenie života, je dnes plný hulvátov, ktorí na ňom hliadkujú ako gestapo v štyridsiatom-štvrtom, vyrábajú si svoje zoznamy nežiadúcich, "vydosťujú" sa na každom, kto má iný názor a vyliezajú zo všetkých zákutí sociálnych sietí ako z inkubátora dračích vajec. Môžete byť radi, ak obídete bez vulgárnej nadávky a stane sa vám iba to, že pod vašimi video komentármi na YouTube vám istý hudobník za bicími z Humenného deň čo deň obsedantne odkazuje, že máte konečne prísť k rozumu! Tomu jeho rozumu, samozrejme. Zasran, ktorého ste v živote nestretli, a keďže je z Humenného ani ho chvalabohu tak ľahko nestretnete, ktorý môže mať tak 35 rokov, sa nevie zmieriť s tým, že máte nárok na vlastný názor.
Niet pochýb, že agresívne hulvátstvo sem pred zhruba pätnástimi rokmi priniesol vrchný hulvát Igor Matovič - ten ho tu zasial, usilovne ho pestuje a šíri okolo seba na dennej báze. Neoznamujem to ako nejakú novinu, všetci to veľmi dobre vieme. Bohužiaľ uchytilo sa a zašlo až tak ďaleko, že jeden starý nezaujímavý chlapík, čo by mal byť pri zmysloch a pri rozume, liečiť si artrózu a prostatu, pestovať vnúčatá a chovať doma na dvore králiky, vytiahne na premiéra pištoľ ako nejaký Calvera z filmu Sedem statočných a vystrelí na neho päť opozičných rán s tým, že chce, aby sa svet riadil výlučne jeho názorom. No a ty tu pekne ži a zvykaj si, veď aký je rozdiel medzi šibenicou a piatimi ranami z revolveru?
Obraz Slovenska 35 rokov po protikomunistickom prevrate v novembri 89 je alarmujúco žalostný po mnohých stránkach. Čert ber možnosť lyžovať za drahý peniaz v Alpách, opatrovať dva týždne do mesiaca nevládnych seniorov vo Viedni, pracovať v životu nebezpečnom tureckom Nemecku alebo tráviť dovolenky vo Vietname či na Bahamách, ak sa tvoj vlastný štát stáva neobývateľný pre zvlčilosť morálne chátrajúcej spoločnosti. Uvedomujú si to hlavne tí, ktorí sú na svete trochu dlhšie, sú dostatočne príčetní a majú možnosť porovnávať. Hoci aj medzi nimi sú jedinci s tvárami skrivenými nenávisťou, ktorí síce hrali pred 50 rokmi úlohy charakterových postáv v divadle a filme, a dokonca podpísali aj Antichartu, ale teraz rozoštvávajú národ horšie ako besný Goebbels.
Hulvátstvo a brutálna názorová šikana sa tu rozmohli a prerástli takmer do určujúcej ideológie.
Ak sa neprispôsobíš a nestaneš sa tiež hulvátom, máš smolu horšiu ako tie kilá cholesterolu, čo ti upchávajú cievy zvnútra a môžeš sa kŕmiť aj tonami kolagénu, nič ti to nie je platné, lebo zlo pôsobí najmä zvonku.
Dobre, ak máte iný názor, na mňa v žiadnom prípade nedajte. Ja nie som influencer a nemám ani takú ambíciu. Len sa tak zamýšľam, čo sa s nami stalo a kam sa vlastne s celým týmto svetom uberáme. Ešte dobre, že si Trump s Putinom včera telefonicky od srdca podiskutovali, a keby aj nič viac, aspoň tá nešťastná tretia svetová vojna tu pravdepodobne nebude a na tento čas sa jej hrozba zdá zažehnaná. Ak samozrejme Starmerovi v Londýne, Macronovi v Paríži a Leyenovej v Bruseli neprdne definitívne v bedni, lebo na tú tretiu svetovú by som si ako mastný fľak zvykal ťažko.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik