Europoslanec Milan Uhrík exkluzívne pre Hlavný denník hodnotí prvý rok pôsobenia v Európskom parlamente a odhaľuje zákulisné hry Bruselu. Kritizuje Leyenovú, Šefčoviča aj zelenú politiku, ktorá podľa neho ničí Európu. V rozhovore otvorene hovorí o boji za suverenitu, raste frakcie ESN a o tom, prečo EÚ smeruje do slepej uličky.
Blíži sa prvé výročie novozvoleného Európskeho parlamentu. Ako hodnotíte jednak mimoriadne úspešný vstup Republiky do europarlamentných lavíc, ale aj konkrétne výsledky vašej práce v mene a v záujme Slovenska?
Budovanie si vyžaduje svoj čas. Môj prvý europoslanecký mandát bol dôležitý z hľadiska získavania znalostí, poskytovania dôležitých informácií o činnosti Europarlamentu ľuďom na Slovensku (čo dovtedy nikto nerobil), profesionalizácie, ale aj vytvárania potrebných medzinárodných kontaktov. V druhom volebnom období sme naše pôsobenie posunuli na vyššiu úroveň. Založili sme europarlamentnú frakciu, kde som podpredseda. Založili sme európsku stranu, kde som tiež podpredseda. Zúčastňujeme sa najprestížnejších celosvetových konferencií konzervatívcov, ako bol napríklad CPAC 2025 vo Washingtone a spolupracujeme s najlepšími vlasteneckými stranami v Európe. Myslím, že na tento náš politický pokrok za posledný rok môžeme byť s pokorou právom hrdí.
Samozrejme, politika však nie je o nás, ale o tom, aby sme presadili program, kvôli ktorému nás voliči podporujú. A darí sa nám postupovať aj v tejto oblasti. Za pár mesiacov sme dokázali ovplyvniť niekoľko hlasovaní – v témach migrácie a „zelených“ politík – ktoré posúvajú kurz EÚ lepším smerom. Postupne sa teda posúvame ďalej. Ale je pred nami stále ešte množstvo práce, a my sme odhodlaní v konštruktívnej práci pokračovať.
Stali ste sa súčasťou frakcie ESN, avšak, z nášho domáceho pohľadu zjavne ešte nie je dosť silná na to, aby pozametala s „leyenovskou klikou“. Bude ESN silou i vplyvom rásť?
Európa suverénnych národov (ESN) je nová frakcia, ale jej hlas je na viacerých úrovniach rovnocenný s ostatnými. Také sú pravidlá. A s našimi skúsenosťami ich vieme využiť. Spolu s Patriotmi, ECR či ľudovcami vieme často vyskladať na úrovni výborov väčšinu, ktorá blokuje šialené návrhy Zelených. Viackrát sme to už úspešne dokázali. ESN si častokrát môže dovoliť povedať veci na rovinu tak ako sú, bez politickej korektnosti. Preto má ESN perspektívu, aby bola do budúcna väčšou a vplyvnejšou silou na európskej úrovni. Možno nemáme zatiaľ dostatok poslancov, aby sme Leyenovú dokázali zastaviť vo všetkom dnes. Ale rastieme a s vytrvalou podporou od ľudí to môžeme dokázať nabudúce. A my to dokážeme!
Ani z Bruselu takpovediac „nehladkáte vládne strany po hlave“ a priamo tam u vás máte na ostrej muške komisára Šefčoviča. Aké máte relevantné dôvody, v čom vidíte príčiny?
Pamätáte si na niečo, čo by eurokomisár Šefčovič urobil pre Slovensko? Je síce pravda, že komisár z povahy pozície pracuje pre Európsku úniu, ale nie je Slovensko jej súčasťou? Preto by som čakal, že zohľadní vôľu občanov, ktorá volá po zmene. Bohužiaľ, eurokomisár Šefčovič je doslova že pravou rukou Leyenovej. Volá po zbrojení, reguláciách, sankciách, vítaní migrantov a posielaní stoviek miliárd do Kyjeva. Teraz pretláča dohodu s Mercosurom, ktorá umožní druhotriednym juhoamerickým potravinám zaplaviť náš trh a poškodí našich domácich pestovateľov a chovateľov. Toto nie sú veci, ktoré by boli dobré pre Európu alebo Slovensko. Už by stačilo.
Úprimne som sklamaný, že vláda Smeru, Hlasu a SNS nominovala za slovenského eurokomisára práve Maroša Šefčoviča. Nie je to tak, že by ho nepoznali a nevedeli, aký je. Veď poslušným bruselským eurokomisárom je už 20 rokov... Pripisujem to skôr realizácii tej dvojtvárnej politiky vlády. Europoslanci za SMER Leyenovú na videjkách kritizujú, a Šefčovič ju medzitým v súkromí ubezpečuje, že to sú len politické vyhlásenia pre voličov, ale inak má ich plnú podporu. Veď slovenský premiér nehlasoval ani raz inak, ako požadovala Leyenová. Reči na tlačovkách nepočítam, rozhodujú hlasovania. Takže preto som presvedčený, že slovenská vláda mohla a mala nominovať na eurokomisára radšej nejakého skutočného vlastenca, a nie znova Maroša Šefčoviča.
Brusel sa rozhodol, že sa uzbrojí „do posledného Ukrajinca“ - nie je škoda tých investícií? Nebudú občanom Európy chýbať tie stovky miliárd eur v oveľa dôležitejších oblastiach?
Miera nevojenskej pomoci akou sa dalo Ukrajine pomôcť bola dávno presiahnutá. Európa bude preto v blízkom období zažívať náročné chvíle. Je to spôsobené neschopnosťou vedenia EÚ, ako aj nedostatočnou politickou odvahou niektorých vlád. Tok ilegálnej migrácie bolo treba zastaviť a ilegálov poslať preč. Green Deal mal byť dávno zrušený. Vojne sa dalo a aj malo predísť. Sankcie sa tiež mali zrušiť, potrebujeme predsa lacné energie pre náš priemysel a občanov. Miesto toho eurokratka Leyenová tlačí stovky miliárd do „zelenej“ transformácie a zbraní. Tlačia peniaze do vecí, ktoré sú príčinou európskych problémov. A dúfajú, že keď budú tých vecí robiť viac, tak zrazu začnú zázračne fungovať. Obrazne povedané, Eurokomisia síce ide po diaľnici dvestovkou, ale v protismere.
Aké percentuálne zastúpenie má asi Europarlament v počte „rusofóbov“?
Keďže dnes je Rusko asi najväčšou témou a hrozbou v médiách, tak počet (či už skutočných alebo predstieraných) rusofóbov je relatívne vysoký. Títo ľudia si väčšinou dobre uvedomujú, že nemecká a európska ekonomika vyrástla na lacných surovinách z Ruska, že tieto vzťahy Európe pomohli a že ak ich prerušíme, tak nás to poškodí. Ale väčším „strašidlom“ pre týchto ľudí je to, že by mohol novinár napísať o nich niečo škaredé. Tak budú hovoriť vždy to, čo kváka tzv. mainstream. Či to bolo počas vojny v Iraku, ekonomickej krízy, pandémie alebo počas vojny na Ukrajine. V Europarlamente môže byť takýchto „mainstreamových hercov“ odhadom asi polovica, no v Eurokomisii je ich evidentne drvivá väčšina.
Čo by sa malo stať s protiruskými sankciami na úrovni Bruselu, ak dôjde k dohode na linke Washington – Moskva?
Bruselskí byrokrati začínajú rozprávať, že zrazu všetko zvládnu aj bez Washingtonu. Samozrejme len teraz, keď je tam Trump, ktorý sa im nepáči. Hovoria o tom ako chcú nahradiť americkú vojenskú pomoc Ukrajine, ako chcú pomocou 800 miliárd eur vytiahnutých aj z vačkov Slovákov vyzbrojiť Európu a zároveň z nej urobiť zelenú oázu. Skrátka fantázia za fantáziou, ktorá si navzájom ešte aj protirečí. V realite vidíme, že tieto osoby nezvládnu nič. Sú totálne neschopné. Jasný dôkaz je Ursula von der Leyenová, ktorá zlyhala vo svojej kariére vo všetkom, vrátane pozície nemeckej ministerky obrany. Preto nečakajme, že keď sa z „podobnej sorty“ stali komisári, že zrazu dostali špeciálne rozumové schopnosti. Tie ich „schopnosti“ vidíme na rozklade nášho kontinentu, našej spoločnosti ale aj na cenách, ktoré každý deň platíme.
O europoslancoch sa vraví, že majú „kšeft života“ - nechýba vám domáca politika a aktívny boj za Slovensko v nej?
Domáca úroveň je pre politika určite dôležitejšia a rád by som sa do slovenskej politiky vrátil, keďže na Slovensku sa rozhoduje, či budú štátnu moc riadiť progresívci, dvojtvárni socialisti alebo čoskoro zvíťazí zlatá stredná cesta, teda vlastenci. Európska úroveň je dôležitá v zmysle, aby sa tam nerozhodovalo o nás bez nás. Resp., aby tam o nás nerozhodovali progresívci. Preto je naša prítomnosť potrebná, ako aj všetky znalosti a skúsenosti, ktoré dokážu eliminovať „bruselské nezmysly“ už v zárodku. V tomto má hnutie REPUBLIKA skvelú politickú pozíciu, keďže sme jedinou slovenskou vlasteneckou stranou, ktorá nie je v Europarlamente izolovaná, ktorá je vo skvelej vlasteneckej frakcii a rozširuje svoje medzinárodné kontakty. Som presvedčený, že náš príbeh je ešte len na začiatku a čoskoro dokážeme progresívcov zastaviť nielen na Slovensku, ale aj v Bruseli.
Do akej miery má súčasné vedenie Eurokomisie podľa vás tendenciu odnárodňovať právomoci členských štátov a kde v tom trende je červená čiara?
Odkedy vzniklo Európske spoločenstvo a neskôr EÚ, vždy bola tendencia centralizovať moc. Nevyhla sa tomu „prvá šestka“ členov, nevyhýba sa ani dnešná 27-čka. Súčasné vedenie Komisie nie je odlišné od predošlého. Stále je tam príliš veľa osôb, ktoré sú presvedčené, že sú najmúdrejšie zo všetkých a majú právo ľudí poučovať čo si majú myslieť a ako žiť. Skrátka, v tejto chvíli nevidím červenú čiaru, ktorú by neboli schopní prekročiť. Uzurpovali si viac moci počas Covidu, teraz si chcú uzurpovať viac moci počas vojny. Jednoducho, snažia sa využiť každú krízu na posilnenie svojej pozície. Je na nás, vlastencoch, aby sme im v tom dokázali zabrániť. Na to však potrebujeme adekvátny politický výtlak. Pretože, žiaľ, matematika nepustí, a s menšinou hlasovania v Europarlamente nevyhráte.
Nemyslíte si ako europoslanec, že by bol najvyšší čas Londýnu po jeho dobrovoľnom Brexite dať rázne najavo, nech sa nesnaží riadiť Úniu?
Po nedávnom samite v Londýne, kde sa zišli mnohí „vojnoví štváči“, sa zdá, že má v pláne ďalej vplývať na veci na kontinente. O Ukrajine ani nehovorím. Ak by EÚ mala vlastnú zahraničnú politiku, vedela by sa s týmito vplyvmi vysporiadať. Ale vedenie EÚ netuší, čo je pre Európu dobré. Kopírovali zahraničnú politiku po Američanoch a dnes, keď sa snažia „odtrhnúť“ od Trumpa, tak nevedia čo majú robiť a sú v panike. Vidieť to aj na bruselských chodbách, že ľudia, ktorí hltali spoza mora každé slovo, dnes netušia kadiaľ ísť. Preto si teraz chodia po rady a rozumy do Londýna. Sú v zmätku, hoci v zásade je riešenie ľahké. Stačí nájsť odvahu a definovať si vlastnú cestu, ktorá je pre nás najlepšia. Vtedy by sme neboli politicky závislí od nikoho zvonku, a boli by sme konečne slobodní. A presne to je naša vlastenecká cesta.
Ďakujeme za odpovede. Rozhovor pre nás poskytol Ing. Milan Uhrík, PhD., poslanec Európskeho parlamentu a podpredseda frakcie Európy suverénnych národov.
Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik