Žiadna krajina nie je silná bez silného školského systému, konštatuje na sociálnej sieti niekdajší minister školstva a ľavicový politik Juraj Draxler. Nerozumie tomu, že najväčší problém majú slovenské médiá v súvislosti so školstvom pri úniku maturitných otázok. V skutočnosti by to nemal byť ten hlavný škandál ani len v súvislosti so samotnými maturitami, upozorňuje politik.

Jurajovi Draxlerovi sa ešte menej, ako únik otázok, páči ich nezmyselnosť – tie zo Slovenského jazyka a literatúry nemajú kontext. Viažu sa podľa neho k ničnehovoriacim opisom literárnych diel a slohové úlohy sú bezobsažné.
On sám na to pritom upozorňoval ešte počas svojho pôsobenia na poste ministra školstva.Upozorňuje na maturitné otázky v Británii, či Francúzsku, aby porovnal ich výber a tvorbu na Slovensku. Problém majú študenti v oblasti humanitných predmetov.

Pomôže „platenie študentom“ za to, aby neodišli?

Školstvo je aj v rámci politiky veľmi špecifická téma, veď to, ako mladí ľudia komunikujú dnes je predobrazom toho, ako bude spoločnosť komunikovať o niekoľko rokov. Juraj Draxler tiež ponúka víziu, ako to bude vyzerať o pár rokov, ak škola neponúkne študentovi to, čo by mala. Ako by to mohlo vyzerať?
Súhlasí s tým, že škola nie je jediný, kto vychováva, no v istom období je v odovzdávaní vedomostí a zručností najsilnejšim motorom.

Toto nie je novinka

„Už pred rokmi som avizoval, ako maturity hodlám pomerne rýchlo zmeniť. Potom som post šéfa rezortu musel po krátkej dobe opustiť (a prenechať SNS) a odvtedy sa nielen s maturitami, ale vlastne s ničím podstatným veľa neudialo. Ale práve maturity sú celkom dobrým odrazom širších problémov školstva, aj v tej časti, ktorá sa týka jazyka, komunikácie a literatúry,“ upozorňuje politik.

Ako to funguje v iných krajinách

„Britský študent musí v eseji rozobrať konkrétnu otázku viažucu sa napríklad k nejakému dielu Shakespearea, pričom musí demonštrovať schopnosť chápať rôzne súvislosti v deji či symbolike. Francúzsky študent podobným spôsobom predstavujem napríklad, techniky a motívy v literárnom diele Madame de La Fayette či nejakého predstaviteľa moderného románu,“ približuje Juraj Draxler a poznamenáva, že študentovi dá veľa už len šírka obsiahnutých diel. Navyše otázky preverujú aj to u nás tak veľmi prízvukované čítanie s porozumením, vnímanie kontextu, či iné, dôležité schopnosti.

Hlúposti pre slovenských maturantov

„Naopak chudák slovenský študent musí odpovedať na hlúposti typu "Ktoré znaky jazykového štýlu nájdeme v ukážke?" A vyberá si z batérie výrazov ako verejnosť, dialogickosť, variabilnosť... Akoby to nestačilo, musí ešte napísať sloh, teda "zamyslenie" na nejakú tému, bez toho, aby bolo jasné (jemu aj zadávateľom), na čo táto úloha vlastne slúži,“ ponúka politik pre porovnanie realitu slovenských maturitných otázok.

Bedákame nad tým, čo sami spôsobujeme

„Pritom dopad tejto ťarbavosti vo vzdelávacej politike nie je len v tom, že máme zé výsledky v PISA testoch (napr. slovenskí žiaci majú problém chápať, čo v texte je a čo nie je) a bedákame nad tým,“ myslí si politik s tým, že ďaleko väčší problém sa ukazuje v reálnom živote.

„Neschopnosť baviť sa navzájom v logickej nadväznosti, konzistentne a konzekventne, neschopnosť ľudí chápať zložitejšie texty a triediť si informácie. Ale tiež v tom, ako vyzerá práca s textami, od pracovných memoránd po, napríklad, scenáre,“vysvetľuje bývalý minister.

Nemohúcnosť je najvýraznejšia v humanitných predmetoch, kde nestačia určité okopírovateľné vzory zo zahraničia, ako tomu je pri prírodných vedách, matematike, či technike. Pritom ani v ďalších oblastiach vzdelávanie nefunguje práve efektívne.

Zaplaťme im, nech neodídu

„A potom sa ostentatívne pozastavujeme nad tým, že študenti, ktorí sa chcú niečo naozaj naučiť, pri prvej možnej príležitosti odchádzajú za hranice. Nie, nijako to nezachránia schémy "platenia študentom, aby ostali na Slovensku". Ak si študent má vybrať medzi menej kvalitným a kvalitnejším štúdiom, my mu zaplatíme, aby si zobral to menej kvalitné? To má akú logiku?,“ pýta sa politik, podľa ktorého školstvo potom vyzerá tak, že hlavnou témou je udeľovanie grantov a rozdeľovanie financií z Plánu obnovy.

Medzitým vo vede

„Kvalitnejší vedci zúria na to, ako ministerstvo nedávno predstavilo dotačnú schému, ktorá v skutočnosti do značnej miery financuje podvodné hranie sa na vedu,“ čo bývalý minister vidí ako ďalší dôvod odísť z takéhoto prostredia. Príkladov má množstvo.

Školstvo ako politická téma

„O školstve sa hovorí málo a aj v najbližšom období sa o ňom bude hovoriť viac politicky, ako z hľadiska reálnych problémov (na jar sa zrejme rozvinie silná vlna útokov z národnejšie orientovaných kruhov proti súčasnému ministrovi),“ obáva sa Juraj Draxler. Súhlasí pritom s tvrdením, že školstvo je ťažká téma. Tu sa nedá tlačiť – ako napríklad vo výstavbe na dodanie financií, či kreslenie plánov. Pri sociálnych otázkach je to ďaleko náročnejšie – tam treba správne prerozdeliť peniaze, no školstvo a veda sa tomu vymykajú.

„Sú to zložité témy, s mnohými nuansami, nedá sa o nich hovoriť tak nejak príjemne zjednodušujúco, "gazdovsky" (iste, aj tu sa pár takých klišé nájde, ale je ich tak málo, že vám to nevydá ani na minútu prejavu),“ dodáva bývalý minister školstva.

Ako bude spoločnosť vyzerať o pár rokov

„Pritom vzdelávanie je naozaj zrkadlo: budúcnosti. To, ako dnes komunikujú mladí ľudia v triedach, aké správanie nasávajú od ľudí okolo seba (učiteľov, trénerov, ale aj iných ľudí, ktorých v rámci vyučovania stretávajú - alebo nestretávajú), ako sa učia riešiť problémy, ako vnímajú spoločnosť, a čo v sebe majú z hľadiska vedomostí a zručností, to všetko vo veľmi veľkej miere určuje, ako bude spoločnosť vyzerať o pár rokov neskôr,“ upozorňuje politik s tým, že nahliadnutie do jednej stredoškolskej triedy je predobrazom toho, ako bude spoločnosť vyzerať o 10 rokov.

Ako bude vyzerať spoločnosť, keď dnes sa mladý človek podprahovo učí neurastenickému správaniu, letargickému postoju k životu a namiesto riešenia problémov sa učí hľadaniu výhovoriek.

„Ľudia neuroticky po sebe poštekávajúci, lebo sa nevedia dohovoriť, spoločnosť rozpadnutá do nevraživých táborov, domové schôdze, pracovné schôdze, klubové schôdze ako prehliadky nekonštruktívnych "vyjadrení názorov" a podobne,“ to je Draxlerova vízia komunikácie v budúcnosti.

Čo nás čaká, ak nepríde zmena

„Ak mladý človek nie je už školou vedený k pocitu užitočnosti ak sa správa inteligentne či tvorivo alebo dáva správne otázky, ak sa človek učí len nútením a pre známky a pre diplomy a nezískava objavovaním krásy fyziky, biológie či chémie pocit rešpektu k civilizácii, ktorá tie zákony odhaľovala, ak nezískava vedomosti tak, že ich má naozaj ohmatané a teda ich vie hocikedy neskôr podľa potreby znovu začať vnímať, tak budeme mať spoločnosť, kde sa ľudia nebudú mať chuť ale ani schopnosť vzdelávať aj po škole, kde si dôchodcovia budú cez fejsbúk vymieňať antilogické argumenty a vývody a otázky, ktoré by nemali, ak by reálne pochopili učivo, ktoré mali niekde na strednej či dokonca základnej škole, a spoločnosť kyslo komentujúcu namiesto toho, aby bola spoločnosťou tvoriacou, upozorňuje politik.

Ak sa zmena podarí

„A, naopak, tam, kde sa podarí budovať na tých aspektoch školstva, vďaka ktorým je v krajine pre zmenu v niektorých oboroch celkom slušné množstvo technických zručností, aj základy veľmi slušnej vedy v rôznych oblastiach, to dá základ pre slušný rozvoj. Tak, ako si v chaose 90-tych rokov krajina zachovala nejaký potenciál rozvoja, na ktorom potom mohla stavať, keďže tu proste sme schopní vyrábať, a niekde aj navrhovať, relatívne sofistikované veci,“ vysvetľuje politik v závere. Súhlasí s tým, že hodnoty mladý človek nenasáva len v škole, ale práve tá je najsilnejšia v odovzdávaní zručností, vedomostí, ale aj hodnôt. „Ak mu nevenujeme pozornosť, dôvod je jasný: nezáleží nám na budúcnosti tejto spoločnosti.“

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".

Je to jediná cesta, ako môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu:  https://t.me/hlavnydennik