Viete, prečo sú potraviny na Slovensku takmer najdrahšie v Európe a prečo Slovensko v ich výrobe nie je sebestačné? Prečo Slovensko v poľnohospodárskej a potravinárskej oblasti stále zaostáva? Podľa Zoroslava Kollára za to okrem negatívnych ľudských vlastností ako je chamtivosť a sebectvo, môžu viac menej objektívne faktory.

V štrnástom pozdrave občanom Slovenska podnikateľ a právnik vysvetľuje, že tými faktormi sú globalizácia a náš status nesvojprávnej ekonomickej kolónie. A to prínáša monopolizáciu. Kto je za všetkým? Asi vás neprekvapí Kollárov názor, že politici za ostatných 35 rokov.

Ak niekto v nejakej oblasti získa vplyv nad väčšinou trhu, môže si určovať finančné podmienky a extrémne z toho postavenia profitovať. Globalizácia je cestou ako sa k tejto pozícii dá dopracovať na svetovej úrovni. Kollár na jednoduchom príklade vysvetľuje, prečo sú vo svete chudobní ľudia a chudobné krajiny stále chudobnejšie a bohatí zase bohatnú.

Ekvádorský banán

Kollár pripomína, že Ekvádor je jednou z najchudobnejších krajín sveta, no popritom je najväčším vývozcom banánov.

„V knihe kapitál od Karla Marxa, ale nielen v nej sa uvádza, že takzvaná nadhodnota, teda to, čo prináša nový zdroj hmotných hodnôt, vzniká iba v procese výroby a to v poľnohospodárstve, priemysle a čiastočne vo vede a výskume. Všetko ostatné sú služby ako doprava, bankovníctvo, poistenie, účtovnícke a audítorské služby, štátna správa, polícia a tak ďalej, ktoré sú platené práve zo zdrojov vytvorených v tom procese výroby,“vysvetľuje právnik s tým, že tým najúspešnejším by mal byť ten, kto tie hodnoty buduje. Nie je to tak – môže za to globalizácia.

Matrioška ako vizuálna pomôcka

Kollár na klasickej matrioške ukazuje príklad finančného modelu banánov z Ekvádoru. Určite ste videli obrázok banánu prilepeného páskou o stenu. Nie je to len najdrahší banán, ale aj prejav liberalizmu a progresivizmu, ktoré Zoroslav Kollár nazýva chorými ideológiami.

„Normálne ceny banánov sú iné. Jeden kilogram banánov sa dá v Ekvádore kúpiť za 20 centov. V obchode v Európe si ten kilogram banánov občan kúpi za 100 centov, teda jedno euro. Niekde na ceste medzi Ekvádorom a Európou niekto zarobí 80 centov,“vysvetľuje podnikateľ s tým, že je to reťaz od vykupujúcej firmy, cez prepravnú firmu, prístav, dopravcovia a obchody, ktoré zabezpečia distribúciu pre nás, ktorí si banány kúpime v maloobchodnej predajni.

To však nie je všetko

„Okrem toho ešte banky, ktoré financujú všetky tieto spoločnosti; poisťovne, ktoré poisťujú všetky procesy a ešte aj americký FED, pretože 80 percent finančných svetových operácií sa robí v dolárovej mene,“vysvetľuje ďalej Kollár s tým, že pri troške námahy by sme zistili, že 90 percent vlastníkov menovaných firiem pochádza z USA a západnej Európy.

Veľmi zjednodušená rovnica

„Osemdesiat percent tej novej hodnoty, ktorú vytvorí chudobný ekvádorský farmár, končí v Spojených štátoch amerických a západnej Európe. Nuž, ale poviete si, že 20 centov to je 20 percent, je ešte stále pre ekvádorského farmára celkom fajn, nie? Ale bohužiaľ to nie je pravda,“upozorňuje podnikateľ, veď na pestovanie tých banánov je potrebná pracovná sila, náradie, stroje či hnojivá – to všetko sú financie. Kto mu to poskytuje? Zase len spoločnosti sídliace z deväťdesiatich percent v USA či západnej Európe. Farmárovi v Ekvádore zostane možno 5-7 centov.

A potom sa v USA čudujú migrácii

„Príčinou, prečo sú chudobní stále chudobní a chudobnejší a bohatí bohatnú je chamtivosť sebectvo a nespravodlivé rozdeľovanie nadhodnoty, teda vytvorenej novej hodnoty, A potom sa v USA čudujú prečo všetci chudobní obyvatelia Južnej a Strednej Ameriky chcú ísť bývať do Spojených štátov amerických,“uzatvára Kollár vysvetlenie pojmu „ekvádorský banán.

Vyššia úroveň stupidity

Namiesto banánov si predstavme napríklad pšenicu alebo slnečnicu, ktoré sme schopní dopestovať na Slovensku. Vďaka politikom sme sa dostali ne „ešte vyššiu úroveň stupidity“.

„Farmár na Slovensku vypestuje pšenicu alebo slnečnicu. Predá ju do zahraničia za nejakú cenu. Jemu samozrejme zostane z tej získanej ceny iba malá časť, pretože osivá, hnojivá. Stroje a skrátka všetko čo potrebuje nakupuje za svetové ceny od firiem, ktorých vlastníci sú na 90 percent v západnej Európe a Spojených štátoch amerických,“  vysvetľuje právnik cestu slovenských produktov. Tie farmár predáva do krajín EÚ, kde z obilia vyrobia múku, zo slnečnice olej a tie končia v obchodných reťazcoch na Slovensku. Výsledok je pre farmára na Slovensku taký istý ako pre farmára v eEvádore z finančného výsledku svojej práce dostane 5 až 7 percent.

Stačí tak málo...

„Keby sme nemali takých hlúpych politikov, stačilo by podporiť spracovateľský a potravinársky priemysel a celá nadhodnota – to, čo dokážu vytvoriť a vyprodukovať občania Slovenska, by zostalo na Slovensku. Podporila by sa poľnohospodárska produkcia a stúpla by miera našej potravinovej sebestačnosti,“ uzatvára Zoroslav Kollár štrnásty pozdrav občanom SR.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".

Je to jediná cesta, ako môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu:  https://t.me/hlavnydennik