Denník N starším generáciám odkázal, že sú siví, suroví, nemoderní a postsedliacki, všíma siľavicový politik Juraj Draxler článok z pera redaktorky Iryny Puškar. Ak by to bola Slovenka, jej redakční kolegovia by ju podľa Juraja Draxlera označili za trápnu národniarku mečiarovsko-SNS-áckeho typu. Ibaže z čoho má slovenská kaviareň štandardne vyrážky a prejavy silnej alergie, to sa pri Ukrajincoch oslavuje. Rovnako, ako pri ďalšom národe, ktorý však politik nešpecifikuje.

Novinárke Iryne Puškar prekážal taxikár, ktorý si dovolí mať svoj názor na Mikloša či Dzurindu a čo je ešte väčšia „drzosť“ – príbuznosť ukrajinského a ruského jazyka vníma podobne, ako príbuznosť toho slovenského s českým. A tak sa pani redaktorka Denníka N zamyslela, aby zhodnotila slovenských a ukrajinských seniorov, ako postsedliakov žijúcich v bytoch postavených za socializmu.

Juraj Draxler po tom, ako komentuje ukrajinské „privlastnenie si“ boršču, ponúka citát z Puškárovej článku týkajúci sa konkrétne ukrajinských seniorov a „post-sovietskych ľudí“. V závere statusu politik stručne uvažuje nad čudne poprepájaným myslením bratislavskej kaviarne a banderovcov.

Iryna Puškár píše ...

Novinárka Puškár píše o svojom zážitku z bratislavského taxíka. Vodič má na Zelenského rovnaký názor, ako väčšina Slovenska, no jej prekáža taxikárova otázka, či varí boršč. Zaráža ju, že Mikloš a Dzurinda sú podľa neho zlodeji a vrcholom je, že si dovolí myslieť si, že Ukrajinčina a Ruština sú si príbuzné asi tak, ako Čeština a Slovenčina.

O „nich“

„Je ich veľa. Na Slovensku aj na Ukrajine. Niekedy sa zdá, že ich je viac ako nás. Ich tváre nezdobí úsmev, v ich očiach nie je žiadna dobrota. Namiesto toho maju pery pevne stlačené, oči vyblednuté, sivé a ich pohľad je surový. Na zhrbených postarších pleciach visí kabát pravdepodobne ešte sovietskej výroby, ktorý dodnes považujú za najkvalitnejší, veď sa nosí už toľko desaťročí. Sú nespokojní so svojím životom, neustále reptajú a komentujú každého, vždy a všade. Takisto radi poučujú,“kategorizuje „ich“ novinárka, ktorá o sebe bude tvrdiť, aká je nestranná.

Buzalkovi postsedliaci

Pokračuje tým, aké majú vyblednuté životy a byty s veľkými oknami, aké kedysi za scializmu  v Kyjeve dostávali režimu lojálne rodiny. Cituje tiež z knihy Juraja Buzalku, kde autor kritizuje Slovákov za „postsedliactvo, lebo veď mať vlastné bývanie je zrejme hanba, ideálne je asi kočovanie z podnájmu do podnájmu ...

Komentár proti tým, čo chcú na Ukrajine mier

„Tá redaktorka teraz napísala komentár, v ktorom sa pustila do tých, ktorí chcú mier na Ukrajine. Je vcelku zaujímavý v rôznych ohľadoch. Napríklad si neodpustí tradičný "borščový útok". Oslavne poznamená, že boršč je ukrajinský a teraz už to vraj celý svet vie,“ píše Juraj Draxler o Puškárovej článku pripomínajúc, že boršč je jedlo, ktoré sa v rôznych štátoch varia v rôznych variáciách.

„Ten cviklový sa naozaj tradične dosť viazal k územiu dnešnej Ukrajiny, ale je celkom bizarné, ako sa dnes snažia prisvojiť si ho západoukrajinskí nacionalisti,“ dodáva politik.

Gro článku však nie je v boršči

„Článok je ale hlavne masovým útokom na staršie generácie, keďže podľa autorky tie, aj na Ukrajine, najčastejšie chcú mier. Samozrejme, o medzigeneračných vzťahoch sa dá napísať kadečo zaujímavé, aj do novín, a postoje rôznych generačných skupín sa dajú aj kriticky rozoberať,“  myslí si politik.

V čom je teda problém?

„Iryna Puškar, roztrpčená z toho, že mierovým procesom dostávajú zadosťučinenie všetci, ktorí po ňom dlhodobo volali, zvolí frontálny útok na slovenských a ukrajinských dôchodcoch. Nezabudne tam spomenúť jednu z biblií kaviarne, knihu o postsedliakoch. A hlavne spláchnúť dôchodcov ako nechutných, nemoderných ľudí, o ktorých sa vlastne nič dobré nedá povedať,“ rekapituluje politik článok, z ktorého ponúkol aj niekoľko citácií.

O ukrajinských dôchodcoch píše zvlášť

„Naozaj všetci sovietski ľudia, ktorí sú súčasnými ukrajinskými dôchodcami, podporujú ukrajinskú nezávislosť? Rozumejú tomu, v akej krajine žijú a čo sa už tri roky deje za ich oknom? Veď mnohí z nich boli súčasťou mocného impéria – Sovietskeho zväzu a v rámci komunistického režimu mali svoje výhody. Zdá sa, že sa nikdy nezmierili so štátnym jazykom – ukrajinčinou, nerozumejú tomu, čo je NATO a EÚ, ďalej s potešením pozerajú sovietske filmy a rozprávajú svojim vnúčatám, ako sa kedysi žilo lepšie," cituje Draxler novinárku.

Zaujímavé spojenia

„Tak, takéto sú staršie generácie a Puškár sa do nich trpko triafa teraz, keď vraj Rusko, ktoré je na kolenách a potrebuje vojnu ukončiť, dostane svoje vďaka Trumpovi. Zaujímavý je svet v hlavách týchto ľudí. A vôbec zaujímavé je to spojenectvo našej kaviarne s banderovcami,“ uzatvára Juraj Draxler.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".

Je to jediná cesta, ako môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu:  https://t.me/hlavnydennik