Premiér Robert Fico (Smer-SSD) na pondelkovej tlačovej besede spochybnil celý rad záverov štvrtkového samitu EÚ v Bruseli. Práve k nemu a k jeho záverom sa vyjadril na piatkovej tlačovej besede (TB). V jej úvode vyslovil ľútosť nad úmrtím Dušana Čaploviča, niekdajšieho ministra školstva. Označil ho za autentického ľavičiara a sociálneho demokrata. Pozostalým tiež vyjadril úprimnú sústrasť.
Po tom, ako sa po polnoci vrátil zo samitu v Bruseli a po dnešnom zobudení sa, si premiér kladie otázku, či bol na samite on, alebo novinári.
„Taká kopa klamstiev a nezmyslov, čo sa valí od rána, pokiaľ ide o štvrtkový samit v Bruseli, to som dávno nezažil,“ konštatuje premiér, ktorý chápe tendencie ublížiť Smeru, no bez primeranej reakcie to nechať nemôže.
Na zasadnutí Výboru NR SR pre európske záležitosti, ktorého sa zúčastnilo množstvo novinárov bolo schválené pre premiéra záväzné stanovisko. To presne vymedzilo premiérovo konanie na samite Európskej rady. Premiér požiadal novinárov, aby ho skonfrontovali s niečim, čo urobil inak, ako bolo na zasadnutí výboru schválené.
Pripomenul, že štvrtkový samit pozostával z časti týkajúcej sa Ukrajiny a časti, ktorá sa zaoberala zvýšením bezpečnosti EÚ. Výbor premiéra zaviazal podporiť obe časti za predpokladu, že v časti o Ukrajine bude zmienka o tranzite.
Viktor Orbán, ktorý má s EÚ spory ohľadne fondov nepodporil prvú časť, ktorá sa týkala Ukrajiny.
„Preto v podstate ani neboli prijaté klasické, štandardné závery samitu. Bolo iba vyhlásenie predsedu Európskej rady, ku ktorému povedalo 26 členských štátov, že vieme s tým žiť. Ja som to povedal preto, lebo sú tam dôležité závery ohľadom tranzitu plynu cez územie Ukrajiny,“vysvetlil premiér s tým, že za druhú časť hlasovalo všetkých 27 členských štátov.
„Vo štvrtok Rada Európy (RE) neprijala žiadny záväzok pokiaľ ide o poskytovanie finančnej, alebo vojenskej pomoci Ukrajine,“vyhlásil premiér s tým, že akákoľvek pomoc je postavená na dobrovoľnej báze,. Zduplikoval, že Slovensko na vojnu peniaze dávať nebude a nebude dávať ani žiadne vojenské produkty. To je oficiálna pozícia, preto sa premiér pýta, kde porušil rozhodnutie výboru, keď sa držal len toho, čo tvrdí už tri roky. O tom bolo rokovanie aj za účasti ukrajinského prezidenta. Keďže sa konala za zatvorenými dverami a s dohodou, že nebude zaznamenávaná, premiér nie je oprávnený hovoriť o priebehu diskusie.
Slovensku mimoriadne záležalo na vytvorení tlaku pri obnovení tranzitu plynu cez územie Ukrajiny. Potvrdil, že na štvrtkovom samite boli krajiny, ktoré proti zmienke tohto problému v záveroch bojovali.
„Bojovali preto, lebo vedia všetci, že Ukrajinci nakupujú ruský plyn – to je prvý základný, morálny prúser, ktorý máme. Nám to zakazujú robiť, ale Ukrajinci to robiť môžu,“vysvetľuje premiér. Druhá vec je, si tieto krajiny uvedomujú prudký nárast cien plynu na európskom trhu. Problémom je aj fakt, že Ukrajina odsáva z Európy veľkú časť plynu. Premiér aj na výbore povedal, že potrebujeme od Rady Európy počuť, že si tento problém priznáva a že ho treba riešiť. Za veľký úspech preto považuje, že napriek odporu niekoľkých krajín vo štvrtok Rada Európy skonštatovala, že komisia sa musí vrátiť k problému, kde musí nájsť riešenia a pripomienky SR, ktoré hovorí opakovane, treba brať na zreteľ.
„Včera ER uznala oprávnenosť a opodstatnenosť našich pripomienok a obáv, ktoré neustále vynášame. Vieme, čo to spôsobuje, ak ten plyn nepôjde cez územie Slovenska a ďalej do Európy,“priblížil premiér. Ten pripomenul, že kým pod vplyvom Zelenského rozhodnutia ceny plynu v Európe stúpli, v USA je jeho cena štvrtinová oproti súčasným európskym cenám.
„Včera sa Slovenská republika nezaviazala k žiadnej finančnej, ani vojenskej pomoci Ukrajine. Ani by som to neurobil, lebo je to v rozpore so zahraničnou politikou, ktorú robíme,“ uzavrel premiér prvú časť. Slovensko však iným krajinám v podobných aktivitách zabrániť nemôže, aj keď nesúhlasí s tvrdením, že mier cez silu nefunguje.
Schyľuje sa k tomu, že USA opustia európsku bezpečnostnú štruktúru. EÚ si podľa premiéra musí povedať, či si vie zabezpečiť vlastnú obranyschopnosť. Nechce sa venovať novinárskym rozporom vo vyjadreniach, že najskôr Rusko prehráva a potom z neho robia dobyvateľa, no ak USA odmietnu Európe garantovať jej bezpečnosť, je potrebné hovoriť o spoločnom postupe.
Výdavky na obranu sa nesmú započítavať do rastu paktu a stability – to je podľa premiéra veľké víťazstvo. „My môžeme na rôzne projekty duálneho určenia, ako sú nemocnice, cesty; navýšiť u Roberta Kaliňáka, alebo u iného ministra obrany, ak príde, výdavky a nebude sa nám to zarátavať, pokiaľ ide o prísne kritériá rastu a stability,“ vysvetľuje premiér.
Takisto to prinesie flexibilitu do eurofondov, ktoré sú nastavené tak, že mnohé krajiny s ich čerpaním majú problém. Ak má EÚ pokračovať ďalej, bude musieť v oblasti obrany zvýšiť efektivitu, takže bude zakomponovaná aj Európska investičná banka a ďalšie organizácie.
Za toto bez problémov zahlasovali všetky členské štáty EÚ a premiér vyzval prítomných novinárov, aby mu ukázali, v čom klamal a v čom nedodržal mandát výboru pre európske záležitosti. Včerajšie rozhodnutia by mohli Slovensku prinavrátiť financie za tranzit plynu.
Redaktora Hlavného denníka zaujímala atmosféra štvrtkových rokovaní a tiež, či niekto z lídrov otvoril otázku mierových rokovaní. Premiér pripomenul, že nie všetky témy je možné diskutovať verejne.
„Naďalej platí, že EÚ sa prímeria veľmi bojí. Má na to argumenty typu, že prímerie umožní, aby sa mohla RF lnadýchnuť a znovu získať výhody, pokiaľ ide o zbrojenie. Mňa trápi to, že odkladanie prímeria spôsobuje ďalšie a ďalšie straty na Ukrajine pokiaľ ide o Ukrajincov a Rusov. Najzávažnejšia diskusia vo všeobecnosti bola o tom, ako by podľa EÚ mohli vyzerať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu pre prípad, že sa ich nebude zúčastňovať taká veľká krajina, ako sú USA. A to je čím ďalej tým viac isté,“ odpovedal Hlavnému denníku premiér s tým, že pokiaľ ide o bezpečnostné záruky, je tu niekoľko variantov. Ten najhorší je, že EÚ bude naďalej živiť ukrajinskú armádu.
Každý si uvedomuje, že Ukrajina vojnu prehráva, preto aj rokovanie bolo pokojnejšie. Treba rátať, že popri tomto najhoršom variante bude EÚ nútená zvýšiť vlastnú bezpečnosť, plus má výdavky pre svoje členské štáty. „Tak sa pýtam, kde sú ľudia. Teraz všetko zrušíme? Dôchodky, nemocnice, všetko, len aby sa nakupovali zbrane krížom-krážom? Bolo to vcelku racionálne, len je obrovská neistota,“odpovedal premiér, ktorý chce, aby Slovensko pôsobilo stabilizujúco.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".
Je to jediná cesta, ako môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik