Aktuálne témy, ako ďalší balík sankcií proti Rusku, prehlbujúce sa ekonomické problémy v eurozóne či diskusie o vytvorení európskej armády, ukazujú, že mnohé rozhodnutia sa prijímajú bez skutočnej diskusie a sú často v rozpore s vôľou občanov. Ako sa v tomto prostredí orientujú slovenskí europoslanci? A prečo je dôležité, aby občania venovali väčšiu pozornosť eurovoľbám? Odpovede na tieto otázky prináša náš rozhovor s europoslancom Ľubošom Blahom, ktorý otvorene hovorí o zákulisí bruselskej politiky.

_________________

HD: Európska únia je zvonku zvláštna organizácia. Pôsobí tak, ako keby mala demokratickú štruktúru, no rozhodnutia, napríklad aktuálne – ďalší sančný balík proti Ruskej federácii  - prijíma v podstate autoritatívne, despoticky, bez ohľadu na diskusie v Európskom parlamente. Nefrustruje vás to ako poslanca Európskeho parlamentu?

ĽB: Ja som vopred vedel, do čoho idem, takže by som to nenazval frustráciou – skôr som nahnevaný a znechutený. Europarlament sa tvári ako štandardný parlament, aké poznáme z demokratických národných štátov, lenže je tu niekoľko principiálnych rozdielov. V normálnom parlamente poslanci sú zákonodarcami, teda sami prichádzajú s iniciatívou ako meniť a prijímať zákony, zatiaľ čo poslanci EP takúto možnosť nemajú. Všetky páky sú v rukách nevolených úradníkov z Európskej komisie a EP jej slúži viacmenej ako figový list – fungovanie bruselského byrokratického babylonu je zložité a neprehľadné, ale reálnym faktom je, že vždy sa prijme to, čo príde z centrály. Politické sily, ktoré sú v opozícii proti vládnucej progresivistickej liberalistickej mašinérii, v tej administratívnej a lobistickej džungli často ani nemajú reálnu šancu odhaliť všetky úskoky a nášľapné míny, ktoré sú ukryté v návrhoch jednotlivých textov, zabalené do pekných slov.

HD: Ako sa na práci „Bruselu“ a jej výsledkoch prejavujú či prejavia veľké zmeny voličských nálad a následné politické „prefarbovanie“ vo viacerých krajinách Európy? Vidíme aktuálny príklad Nemecka, kde je AFD druhou najsilnejšou politickou silou po voľbách, vidíme Rakúsky príklad aj mnohé zásadné postoje našej vlády...

ĽB: V EÚ ešte stále neprišlo k tomu veľkému zlomu, po ktorom veľká časť európskeho obyvateľstva túži už veľa rokov, ale veci sa predsa len postupne menia. Totálna moc nadnárodnej chobotnice, ktorá dlhodobo ovláda EÚ, a ktorá je úzko spojená s clintonovským a bidenovským klanom v americkej politike, sa evidentne oslabuje, vidíme to vo všetkých európskych krajinách. Osobne si myslím, že je len otázkou času, kedy táto totalitná štruktúra stratí svoju pozíciu. Zlomí jej krk jej vlastná zloba a arogancia, keď napriek nesúhlasu európskeho obyvateľstva a na jeho úkor sa nevzdáva snahy rozpútať zničujúcu vojnu proti Rusku.

HD: Čo podľa vás vlastne robila EÚ celé tri roky vojny na Ukrajine, keď najskôr všetky snahy o mier okamžite odmietala ako dezinformačné a konšpiračné naratívny a teraz žiada byť pri rokovacom stole? Čo je vlastne za tou názorovou piruetou?

ĽB: Nemyslím si, že ide o nejakú názorovú zmenu, i keď mnohí už obracajú kabáty. Oni skôr strašne chcú rozbiť každú snahu o mier. Veď je úplne zjavné, že jedine preto sa tak zúfalo dožadovali byť pri jednaniach medzi USA a Ruskom, aby ich mohli pokaziť. To veľmi dobre chápali aj Rusi a Američania, a preto sa nikto nemôže čudovať, že ich na tie jednania nepozvali. Je to zároveň facka, ktorou im bolo dané jasne najavo, kde je ich miesto. A je to aj jasná odpoveď tým, ktorí so zakrytými obomi očami tvrdošijne hovoria o údajne nevyprovokovanej, neodôvodnenej a vlastne úplne nezmyselnej agresii Ruska voči bezbrannému suverénnemu štátu a popierajú akýkoľvek geopolitický moment vojny na Ukrajine. Teraz je jasne vidieť, ktoré sú skutočné hlavné strany toho konfliktu a o čom je samotná jeho podstata.

HD: Je reálne očakávať, že sa Brusel začne zaoberať aj uvoľňovaním protiruskej (a v konečnom dôsledku protieurópskej) sankčnej politiky po tom, ako sa zrejme dohodnú prezidenti Trump a Putin?

ĽB: Globálna politická situácia, ktorú tu dnes máme, je celkom nová a hoci existujú určité precedensy, ťažko presne predvídať ako sa veci vyvinú. Veľa bude závisieť od toho, nakoľko pevne prezident Trump uchopí moc. Európa je stále vazalom USA a bude sa musieť v mnohom prispôsobovať. Na druhej strane, zápas o globálnu dominanciu USA sa neskončil a takisto sa neskončila ani americká studená občianska vojna medzi Trumpom a jeho nepriateľmi z druhej časti „hlbokého štátu“, ako sa zvykne nazývať kryptokratická oligarchická štruktúra, ktorá v skutočnosti ovláda USA. Práve ľudia spriaznení s touto časťou americkej politiky ešte stále riadia EÚ, to sa s Trumpovým príchodom nezmenilo. Protitrumpovská koalícia v EP sa zatiaľ tvári nezmieriteľne, až priam výhražne, takmer vyhlásili USA za nepriateľa. Uvidíme, aj ja som zvedavý ako dlho im to hrdinstvo vydrží.

HD: Vráťme sa k nedávnemu, dnes už legendárnemu prejavu amerického viceprezidenta v Mníchove – odrazí sa jeho posolstvo aj na reálnej politike Bruselu?

ĽB: Často sa hovorí o suverenite európskej politiky, o tom, že aj Európa by mala byť jedným z mocenských centier novo sa tvoriaceho multipolárneho sveta. A že európska politika by sa mala viac starať o európske záujmy, než o americké príkazy. Najmä teraz sa o tom začalo viac hovoriť, keď sa poslušní vazali bidenovskej administratívy zastrájajú, že vypovedajú poslušnosť Trumpovej garnitúre. Tu by sa mohlo zdať, že je to tak správne, veď treba mať suverénny postoj. Lenže suverénny postoj môže vyplynúť len z reálneho mandátu. A tu si treba položiť otázku: naozaj Európania dali mandát tejto bande, ktorá je dnes na čele EÚ, aby bojovala za záujmy militaristického krídla americkej politiky?

HD: Už dlho sú nielen štatistikami, ale aj reálnymi číslami podopreté pomerne katastrofické fakty o páde európskych ekonomík, o inflácii v Eurozóne, rastúcej nezamestnanosti a klesajúcej životnej úrovni. Zodpovedá to podľa vás Schumanovým rastovým ideám spoločenstva?

ĽB: Isteže to nezodpovedá ničomu z toho, o čom sa hovorilo pri zakladaní EÚ: že EÚ má byť miestom, kde si zvrchované národné štáty spoločne usporiadajú svoje veci a svoje vzťahy na vzájomný prospech svojich občanov. Toto je dôležité povedať: EÚ tu je pre občanov, nič iné existenciu takejto organizácie neodôvodňuje, iba blaho a vzájomná výhodnosť pre občanov všetkých členských krajín. Čoraz jasnejšie však vidno, že v skutočnosti EÚ s týmto vedením doručuje európskym občanom presný opak. Všetky tie green dealy, šialené nezmyselné regulácie, protiruské sankcie, agresívny militarizmus a všetky ostatné veci, ktoré spôsobili, že Európa je v ekonomickom úpadku a jej obyvatelia citeľne schudobneli, majú spoločného menovateľa: škodlivú politiku vedenia EÚ. Je za tým ich progresívny fanatizmus, neschopnosť, neakcieschopnosť skostnatenej byrokratickej štruktúry EÚ, ale kto chce, môže za tým vidieť aj klasický kompradorský mechanizmus vazalských štruktúr vo vedení EÚ slepo poslúchajúcich inštrukcie spoza oceánu – čo v praxi znamená, že pracujú nie na prospech občanov EÚ, ale niekoho úplne iného. Asi nebude náhoda, že zo všetkých tých chýb, ktoré EÚ robí, profitujú najmä USA.

HD: Prejdime na slovenské zastúpenie v Európskom parlamente, ako v ňom z vášho pohľadu vyzerá spolupráca či nespolupráca slovenských politických zástupcov, vás, europoslancov?

ĽB: V EP sa poslanci nezdružujú podľa toho, z ktorého členského štátu pochádzajú, ale pôsobia v rámci formálnych či neformálnych blokov podľa toho, aký politický názor reprezentujú. Pokiaľ ide o šesticu sociálnodemokratických poslancov koaličných strán Smer-SSD a Hlas-SD, my fungujeme koordinovane. Aj my samozrejme máme na niektoré veci rozdielne názory, ale pokiaľ ide o dôležité hlasovania, sme spoľahlivo jednotní. So slovenskými europoslancami z iných strán sa však nekoordinujeme, čo je pochopiteľné, keďže najmä zástupcovia Progresívneho Slovenska sú z úplne opačného politického tábora a majú na väčšinu vecí presne opačný názor. A hoci by bolo normálne a užitočné s nimi mať aspoň tú spoločnú platformu, že pokiaľ ide o záujmy SR, budeme ťahať za jeden povraz, tak žiaľ, nielen že to takto nefunguje, ale oni nám dokonca pri obrane slovenských národnoštátnych záujmov ešte hádžu polená pod nohy. A dokonca nás na chodbách ani nezdravia: skrátka, slovenská studená občianska vojna sa preniesla aj do Europarlamentu. Je to naozaj smutné.

HD: Prečo je dôležité na Slovensku zvýšiť povedomie o našom zastúpení v Bruseli a dostať tak viac ľudí k eurovoľbám, ktoré sa už tradične u nás stretávajú s voličským nezáujmom?

ĽB: Priaznivci opačného tábora na nás často útočia „argumentom“, že ak sa nám nepáči EÚ, tak prečo sme v Bruseli a berieme slušný bruselský plat. Lenže toto je úplne pomýlená argumentácia. A je nielen hlúpa, ale aj arogantná. To je podobné, ako keby ste napríklad boli majiteľom bytu v bytovom dome, ktorému sa nepáči, ako s domom šafári správcovská spoločnosť, a povedali by vám, že ak sa vám nepáči, tak prečo teda chodíte na domové schôdze. Myšlienka EÚ ako spoločného domu zvrchovaných európskych národov a štátov je správna a užitočná, ale to neznamená, že musíme trpne prijímať všetko, čo nám bude diktovať štruktúra, ktorá ovládla centrálne inštitúcie EÚ, a o ktorej je veľká časť európskej verejnosti presvedčená, že ide o totalitnú partiu korupčných progresívnych prisluhovačov cudzej mocnosti, ktorá si chce prisvojiť EÚ ako svoj nástroj na ovládanie európskych národov. Európa je aj náš životný priestor a kým sa na nás vzťahujú bruselské pravidlá a nariadenia, tak ako zástupcovia občanov musíme mať plné právo v Bruseli byť a do vecí hovoriť. A je to nielen naše právo, ale aj povinnosť voči našim spoluobčanom a budúcim generáciám Slovákov. Naša legitimita ako europoslancov pochádza výlučne od vôle ľudí, ktorí nás tam vysielajú ako svojich zástupcov, a preto k eurovoľbám by občania mali chodiť nielen napriek nesúhlasu s bruselskou politikou, ale naopak, práve preto.

HD: Našich čitateľov by zaujímalo aj viac informácií okolo vyšetrovaní pani Leyenovej, spájanej s až príliš neakceptovateľnou mierou lobizmu v prospech farmabiznisu...

ĽB: S touto otázkou asi by bolo lepšie sa obrátiť na niekoho iného, ja sa venujem inej agende ako je investigatíva korupčných káuz bruselských pohlavárov. Viem iba to, čo sa z času na čas objaví v médiách a z toho mála mám rovnaký dojem, ako aj veľká časť verejnosti, že ktosi robí všetko preto, aby sa vec nejako ututlala a zahrala do autu. Skôr by ma zaujímalo, čo robia mainstreamové médiá, ktoré o sebe zvykli tvrdiť, že sú strážnymi psami demokracie. Miliardové škandály súvisiace so zdravím miliónov európskych občanov, to by asi mala byť hlavná téma na prvé stránky denníkov, či nie? Ale namiesto toho je ticho.

HD: V súčasnosti sa horúčkovito hovorí o vytvorení akejsi Euroarmády, ale vyzerá to tak, že zas viac v súvislosti s Ukrajinou, ako s už roky prezentovanou európskou obrannou politikou...

ĽB: V prvom rade treba povedať, že neexistuje nič také ako európska armáda. Každý európsky vojak je príslušníkom svojho národa, neexistuje národnosť euroúnijčan. Všetky ozbrojené sily, ktorými EÚ disponuje, sú ozbrojenými silami jednotlivých členských štátov. A takto to musí aj ostať: členské štáty, vrátane SR musia mať zvrchovanú moc nad svojimi ozbrojenými silami, musia mať právo rozhodnúť o tom, do ktorej krajiny ich vojaci pôjdu a do ktorého konfliktu sa zapoja. Keby to tak nebolo, keby nejaké (akékoľvek) vzdialené centrum dostalo právo poslať slovenských vojakov kamsi bojovať, bola by to veľmi nebezpečná situácia, pretože keby to centrum ovládli militaristi, podobne ako to teraz je v prípade Bruselu, mohli by nás kedykoľvek zatiahnuť do vojny bez toho, aby sme sa tomu mali ako brániť. A že sa teraz o vytvorení európskej armády hovorí práve v súvislosti s vojnou na Ukrajine, do ktorej sa militaristickí fanatici z Bruselu tak strašne chcú zapojiť, to je najlepší argument, aby sme boli opatrní a týmto ľuďom v žiadnom prípade nedávali možnosť slobodne rozhodovať o použití našich ozbrojených síl.

Ďakujeme za rozhovor PhDr. Ľubošovi Blahovi, PhD - nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu

Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik