Na ministra zahraničných vecí a európskych záoežitostí Juraja Blanára (Smer-SSD) sa zniesla všeobecná kritika za niekoľko jeho hlasovaní či už na Valnom zhromaždení OSN, ale aj kvôli šestnástemu balíku „protiruských” sankcií. V Rozhovoroch s Mimi Šramovou hovoril aj o dôvodoch, prečo hlasoval tak, ako hlasoval.

Minister zahraničia vysvetlil, že šestnásty balík sankcií sa netýka Slovenska vďaka trom výnimkám, ktoré sú pre nás v tomto období veľmi dôležité. V rámci Valného zhromaždenia OSN to bolo o niečo komplikovanejšie. Blanár vysvetľuje, prečo a ako Slovensko hlasovalo v prípade deklaratórnych a záväzných hlasovaní, ktoré prebehli už v Bezpečnostnej rade OSN. Pripomenul tiež príklad Kosova, ktoré Slovensko ako jedna z piatich krajín v Európe dodnes neuznalo, preto o hlasovaní hovorí ako o prejavení konzistentného názoru SR. Juraj Blanár sa na Facebooku tiež vyjadril k progresívnym médiám, ktoré hovoria o izolácii premiéra Robertra Fica a jeho vlády.

Šestnásty balík sankcií

Minister Blanár zdôraznil, že okolo tohto bolo množstvo diskusií, nakoniec ale postupoval prísne podľa Programového vyhlásenia vlády.

„Ak by sme mali prijať nejaký sankčný balíček, tak to musí byť po dôkladnom posúdení všetkých rezortov, ktoré budú dotknuté na Slovensku a pokiaľ to nebude mať na nás negatívny dopad, tak sme pripravení ho podporiť,“  priblížil minister s tým, že v tomto balíku malo Slovensko ešte výnimky v náš prospech.

Čoho sa týkali

1. v balíku nebudú zahrnuté náhradné diely a súčiastky na údržbu a prevádzku ropovodu
2. Do Českej republiky a do Maďarska budeme môcť vyvážať produkty z ruskej ropy vyrobené v Slovnafte
3. Výnimka na špeciálne zariadenia, ktoré merajú nejakú kvalitu ropy

Minister vysvetľuje, že tieto tri výnimky sú pre nás veľmi dôležité, aby nám pomohli preklenúť obdobie, počas ktorého sa kontrahujú iné druhy palív a Slovnaft ho potrebuje na udržanie prevádzky.

Hlasovanie vo Valnom zhromaždení OSN

„Toto hlasovanie bolo asi prirodzene vyvolané tým, že bolo tretie výročie vojny na Ukrajine. Boli tu dva prístupy, ktoré sme my veľmi citlivo vyhodnocovali, aby sme boli naklonení riešiť problém a nie nejakým spôsobom ho blokovať,“otvára minister problém druhého hlasovania. Tu chcel ísť konzistentne v línií, ktorá je veľmi dôležitá aj v súvislosti s inými témami týkajúcimi sa medzinárodného práva.  

Dve rezolúcie

Juraj Blanár vysvetľuje, že rezolúcie OSN majú len deklaratórni, nie záväzný charakter. Na základe toho sa potom môže, no nemusí indikovať záujem konkrétnych krajín.

„Prvá rezolúcia, ktorú predkladali krajiny Európskej únie a aj iné krajiny a Ukrajina a potom tam bola druhá rezolúcia, ktorú predkladali Spojené štáty Americké. Hľadali sme kompromis tak, aby sme podporili všetko to, čo doteraz hovoríme. Dodržiavanie medzinárodného práva, dodržiavanie teritoriálnej integrity jednotlivých krajín v zmysle Charty OSN a rovnako aj v uznaných hraniciach,“ vysvetľuje šéf slovenskej diplomacie s tým, že konsenzus ukázalo samotné hlasovanie – 93 krajín vrátane Slovenska sa zhodlo na tom, že kompromis môže byť postavený na rezolúcii predloženej Ukrajinou a spol. A síce že je potrebné ukončiť vojnu v tomto roku. Dôležité bolo nenarušiť celistvosť akejkoľvek krajiny tak, ako to Slovensko urobilo v prípade Kosova.

Príklad Kosovo

„Sme jednou z piatich krajín EÚ, ktorá neuznala Kosovo. To vzniklo na základe porušenia medzinárodného práva, pretože bola narušená teritoriálna integrita Srbska ako takého,“ vysvetľuje Blanár s tým,že tento kompromisný návrh podporili.

Pri rezolúcii navrhnutej USA boli tri doplňujúce a pozmeňujúce návrhy z Francúzska a jeden z Ruskej federácie. Súčasné USA hovoria o mieri rovnako, ako o ňom hovorila súčasná vláda od začiatku konfliktu, nie o dodávaní zbraní, ako sa zasadzovali európske krajiny.

„Z tohto pohľadu pre nás bolo rovnako dôležité podporiť túto rezolúciu Spojených štátov Amerických. Tie informácie zo strany USA boli také, že ich rezolúcia je pre nich prijateľná iba vtedy, keď bude bez dodatkov, ktoré predložilo Francúzsko, ale aj Ruská federácia. Zobrali sme to do úvahy a pri tom hlasovaní sme neboli za dodatky, ktoré Francúzsko predložilo – zdržali sme sa pri nich,“ približuje minister.  

Pri dodatku RF boli proti

„Vytvorili sme priestor na to, aby rezolúcia mohla prejsť vo Valnom zhromaždení. Hlasovali sme aj za tú rezolúciu. U nás síce prešla, avšak USA túto rezolúciu potom predložili do Bezpečnostnej rady OSN, ale bez týchto dodatkov francúzskych a bez dodatku ruského. Tu musím konštatovať, že sa dosiahlo presne to, čo sme aj chceli a podporovali sme to vo Valnom zhromaždení, že 10 krajín z 15 v Bezpečnostnej rade OSN podporilo túto rezolúciu USA,“ dodáva Blanár s tým, že táto rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN je medzinárodne záväzná.

Toto povedie k prímeriu

Blanár uzatvára tému s tým, že pripomína konzistentný postup SR. Tiež si myslí, že sme aj týmto významným spôsobom pomohli k budúcemu urovnaniu konfliktu na Ukrajine cez mierové rokovania, ktoré by mali viesť najskôr k prímeriu a neskôr k mierovým rokovaniam. 

Nevítaný, izolovaný

Na sociálnej sieti minister zahraničia upozorňuje aj na čudnú manipuláciu opozície a jej spriaznených médií. Tie o Robertovi Ficovi hovoria, ako je izolovaný a nikde nie je vítaný. Radili mu návštevu USA a keď tak pred časom urobil, znovu len bol kritizovaný – mal doma vítať generálneho tajomníka NATO. Ten ho vychválil ako dobrého kolegu – aj napriek tomu, že sa s ním stretol „len“ prezident SR, minister obrany a podpredseda vlády a minister zahraničia.

„Kladiem si otázky: kto to tu teda nie je vo svete akceptovaný? Kto nie je prijímaný? Pred kým vraj spojenci zamlčiavajú niečo podstatné? Ak teda zamlčiavajú, že ide o posielanie vojakov na Ukrajinu či oslabovanie vlastnej armády tým, že sa jej výbava posiela do už tri roky trvajúceho konfliktu, ktorý nemá vojenské riešenie, tak o takomto niečom naša vláda naozaj nechce nič počuť,“ uvažuje Juraj Blanár s tým, že po tom, čo vyšli na svetlo sveta informácie o financovaní USAID by mali práve vláde nepriateľsky naladené médiá skôr mlčať.

Má vlastnú skúsenosť

„Na vlastnej koži som to zažil v nedeľnej markizáckej debate, kde ako keby generálny tajomník Severoatlantickej aliancie u nás nebol, ako keby neocenil Roberta Fica i Petra Pellegriniho, a nezdôraznil, že Slovensko je pevne ukotvené v medzinárodných spoločenstvách, a že dokonca v rámci EÚ patrí medzi najintegrovanejších členov. To sa muselo organizátorom protestov, ktorí klamú protestujúcich o vystúpení z EÚ, ťažko počúvať,“  dodáva minister zahraničia.

Blíži sa Európska rada...

Blíži sa mimoriadne rokovaní Európskej rady a po nedávnych skúsenostiach už má minister zahraničných vecí celkom jasnú predstavu o tom, ako „objektívne“ budú slovenské médiá informovať o tejto udalosti.

„Čo myslíte, koľko pozitívnych ohlasov zaznie od opozície či progresívnych médií, keď bude hovoriť o mieri a o tom, aké miesto by v ňom mala zaujať EÚ, ktorá tri roky nebola ochotná počúvať na slovo mier a pripustiť si, že tento konflikt nie je možné vojensky ukončiť?,“ uzatvára Juraj Blanár.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik