Jaroslav Foldyna: Ukrajina skutočne stratí časť svojho územia, ale nebude to tragédia
27 | 02 | 2025 I Ivan Mihale

Jaroslav Foldyna je český politik, poslanec Poslaneckej snemovne, člen strany Sloboda a priama demokracia (SPD).

Po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov máme opäť nové nádeje. Ide, samozrejme, o dosiahnutie akéhosi zmierenia alebo mieru na Ukrajine. Ako hodnotíte tento vývoj konfliktu? Čo si o ňom myslíte? Je tu skutočne nádej?

Slovo „nádej“ je veľmi krásne a presne vystihuje podstatu veci. Nie je to istota. Existuje nádej, o ktorú by sme sa mali usilovať. Je tu nádej, že po tých Bidenoch, ktorí mali prsty vo vojne v Juhoslávii (on sa tým ako senátor dokonca chválil), ukončíme tento vojenský konflikt vďaka človeku, ktorý zmýšľa inak. A to ma veľmi teší a myslím si, že je to veľká nádej. Bude to ťažké. Nie je ľahké po všetkom, čo sa tu stalo, vyrovnať a narovnať veci zo dňa na deň. Ešte nie je koniec. Stále prebieha tlak, stále sú tu sily, ktoré vytvorili určitú verejnú mienku, najmä prostredníctvom médií. Túto verejnú mienku treba zmeniť. Ale nedá sa to zmeniť tak, ako sa to robí v Českej republike - tým, že vymyslíme zákon a vlastne povieme, že ak chcete myslieť inak, dáme vám až 15 rokov väzenia.

A myslím si, že je tu veľká šanca vrátiť sa k základným hodnotám spolupráce medzi sférami vplyvu. Určite netvrdím, že to bude ľahké. Nehovorím ani to, že to bude zajtra. Bude veľa vecí, o ktorých budeme musieť premýšľať, ale cesta sa začala. Som rád, že zvíťazil Trump, hoci sme na to neboli pripravení, resp. naša súčasná politická reprezentácia na to nebola pripravená.

Čoraz viac českých voličov si myslí, že Ukrajina by mala iniciovať mier výmenou za niektoré územia, ktoré sú pod ruskou nadvládou. Stotožňujete sa s týmto názorom?

Pán Kolár, bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch a v Rusku, o tom hovoril už pred desiatimi rokmi. Pred desiatimi rokmi o tom hovoril tak, že je to jedna z alternatív, ktorá by mohla vzniknúť. Určite si myslím, že stratégovia politických cieľov rôznych politických strán, či už demokratov alebo republikánov, to musia brať do úvahy. Samozrejme, Ukrajina stratila časti svojho územia, časti toho územia, kde väčšinu tvorili Rusi alebo ľudia, ktorí mali bližšie k tomu Rusku. Ale nebude to tragédia, pretože tieto národy, Ukrajinci a Rusi, sú takmer bratské, hovoria veľmi podobným jazykom. Podobne ako my a Slováci. Len si myslím, že keby nebolo politikov, ktorí vytvorili situáciu, aká je, tak by sa nič také nestalo. Takže pravdepodobne dôjde k prerozdeleniu technológií na jednotlivých územiach. Bude to bolestivé pre niektorých politikov, ale pre obyvateľstvo, ktoré bude rado, že prestane trpieť bombardovanie, zabíjanie, pretože niekto hovorí po rusky, niekto po ukrajinsky, to bude správne.

Má Česká republika z vojny na Ukrajine prospech alebo utrpenie, ako to vidíte po finančnej stránke?

Prvou stránkou je materiálna podpora, ktorú sme do tohto konfliktu investovali. Pre Českú republiku to neboli malé peniaze, hovoríme o miliardách. Na druhej strane to boli dodávky zbraní a humanitárna pomoc. Naše peniaze išli priamo na Ukrajinu, vo forme peňazí alebo tovaru a podobne. Do Českej republiky prišlo asi pol milióna ľudí ako utečenci. Títo ľudia by sem nikdy neprišli, keby im niekto nepovedal: príďte sem, dáme vám to, to, to a to. Títo ľudia odišli z krajiny, kde je vojna. Ani ja by som nechcel byť v krajine, kde je vojna. Takže by som nechcel, aby sa tu ľudia pozerali na Ukrajincov zvrchu, že sú tu. Pozval ich Petr Fiala, pozvala ich česká vláda, takže problém a zodpovednosť je na českej vláde, nie na Ukrajincoch, ktorí tu žijú. To, že títo Ukrajinci sú mentálne zvyknutí na iný spôsob života, je samozrejmá vec, vidíme to často. To znamená, že ich vzťah k alkoholu, ich vzťah k určitým hodnotám je iný ako náš. A to vytvára určité rozpory, kumuláciu týchto ľudí v určitej štvrti, povedzme v Lubereži alebo v Plzni, kde tieto problémy vznikli. To je náš problém. My sme týchto ľudí priviedli, sústredili sme ich na týchto miestach. Myslím si, že k tomu musíme pristupovať veľmi citlivo, pretože máme do činenia s ľuďmi, ktorí sú zvyknutí na inú kultúru života a sú v ťažkej situácii - sú to utečenci kvôli vojne.

Niekedy si neuvedomujem, že užívajú alkohol. Je to jednoducho súčasť mentality a situácie, v ktorej sa títo ľudia nachádzajú. Celá zodpovednosť leží na vláde Českej republiky. Je to veľká práca pre naše bezpečnostné služby, pretože kriminalita s tým spojená je veľmi zložitá a veľmi nebezpečná. Stretli sme sa s ňou začiatkom 90. rokov, keď tu pôsobili rôzne skupiny týchto ľudí a bol to veľký problém. Niektorí z týchto ľudí sú vzdelaní, majú podobné názory ako my na niektoré základné veci, napríklad na kresťanstvo. Ale stále je to kultúra, ktorá sa nepodobá na našu, nevyzerajú inak ako my, ale správajú sa inak.

Ak si predstavíme, že na Ukrajine je mier, je v našom záujme ako obyvateľov Českej republiky, aby sa títo Ukrajinci vrátili na Ukrajinu? Chceli by sa vrátiť?

Začal by som od konca. Myslím si, že mnohí z nich sa nebudú chcieť vrátiť, pretože krajina je v stave rozvratu. Ani pred vojnou nebola v dobrej situácii. Bolo tam veľa korupcie, výchova, európska kultúra a politika boli veľmi odlišné od stredoeurópskej, západoeurópskej kultúry. Keď títo ľudia prišli do Českej republiky, našli tu lepšiu životnú úroveň, pocítili to, tí, ktorí sú inteligentní, to pocítia veľmi silno a budú si tu chcieť vybudovať svoj nový život. Nechcem im v tom brániť, ale na druhej strane sa pýtam, kto bude túto krajinu obnovovať, ak tu nebudú lekári, ak tu nebudú inžinieri, ak tu nebudú ľudia so vzdelaním, ak tu nebudú kvalifikovaní pracovníci, ktorých tu udržíme.

Spolu s kvalifikovanými ľuďmi prichádza veľký počet ľudí, 5 - 10 percent, ktorí sú veľmi kontroverzní. Na Ukrajine boli veľmi kontroverzní a pre nás budú ešte kontroverznejší z hľadiska bezpečnosti českého obyvateľstva. Bude to pre nás veľmi ťažké a musíme mať odvahu. Teraz hovoríme v Prahe a hovoríme ako občania Českej republiky, a preto sa musíme postarať o Českú republiku.

Pokiaľ ide o mňa, ak tu zostanú zubári, lekári, pediatri, učitelia, budem za nich rád, nevadí mi to. Mne títo ľudia nevadia... Obdivujem, čím si prešli, a som presvedčený, že sú schopní prispôsobiť sa českým podmienkam. A tá malá skupina, ktorá je schopná vytvoriť nejaké problémy - tých ľudí, ktorí sa budú správať kriminálne, musíme vyselektovať, tých musíme poslať späť.

Považujete takýchto ľudí za bezpečnostnú hrozbu pre Českú republiku zo strany ukrajinskej menšiny?

Myslím si, že bezpečnostnú hrozbu predstavuje menej ako jedno percento ľudí, ktorí sú tu. Ak je to pol milióna utečencov z Ukrajiny, tak päťtisíc ľudí by tu mohlo byť nejakou problematickou skupinou a z tých päťtisíc by tisíc bolo veľmi problematických. To je jednoducho fakt. Ale práve preto sa nemôžem pozerať na problém kriminality spojený s ukrajinskými utečencami. Mám veľa kamarátov, ktorí so mnou chodia športovať, trénovať, a sú to chalani, dievčatá, ktorí rozmýšľajú a vidia život rovnako ako ja, a trpia, keď im niekto len povie, že tu nejaký chlap z Ukrajiny sa zase opil a rozbil okno. Takže záleží na nás, na našich orgánoch, na štátnych orgánoch, ako chcú oddeľovať burinu. A je to potrebné, inak sa len zmeníme na kolóniu, kde bude kriminalita.

Ukrajinci sú často stigmatizovaní alebo vnímaní ako hrozba pre obyvateľstvo, pretože zaťažujú buď sociálne systémy, alebo úrady práce, berú dávky a tiež zdravotný systém, ale neprispievajú do nášho sociálneho systému. Ako sa na to pozeráte zo sociálnej stránky a zo stránky zdravotníctva?

Keby som bol populista a nacionalista, povedal by som, že nemajú žiadne sociálne práva, že je to len záťaž a podobne. Verím však, že väčšina sú slušní ľudia s vysokou kvalifikáciou. Lekári, ľudia so vzdelaním, kvalifikovaní robotníci. Myslím si, že potom, keď sa začnú zaraďovať do tejto spoločnosti tým, že budú chodiť do práce, stanú sa z nich normálni ľudia, ktorí budú platiť peniaze, ktoré musia platiť.

 Základnou hrozbou je menšia skupina, ktorá sa neprispôsobí prostrediu, v ktorom sa teraz nachádzame, a ktoré je úplne iné ako prostredie na Ukrajine. Som za to, aby všetci títo ľudia, ktorí spáchajú akýkoľvek trestný čin, boli okamžite vrátení na Ukrajinu, aby každý, kto tu spácha trestný čin, bol okamžite deportovaný. Buď po pokarhaní, alebo po treste, že to bude nejaký trestný čin, ale okamžite deportovaný. Každý, kto nechce dodržiavať normy v Českej republike, aby bol okamžite deportovaný z Českej republiky. Nie je nás 50 miliónov, je nás len 10 miliónov. A táto nebezpečná skupina utečencov z Ukrajiny, aj v takom malom počte, 5-20 tisíc, môže ohroziť stabilitu kriminality a bezpečnosť v našej krajine. Som presvedčený, že k nim musíme pristupovať so všetkou prísnosťou. To znamená, že orgány činné v trestnom konaní, súdny systém by tu mali byť veľmi prísne pri páchaní trestnej činnosti. Vtedy musíme takýmto ľuďom odobrať všetky výhody a zbaviť ich trvalého pobytu.

Michal Zoldy: Jednoduchý plán na záchranu SNS, ktorá je v kóme a prečo Hlavný Denník vyčnieva z davu
"Rozhodne mi ale našťastie neunikol skvelý burcujúci článok veteránskeho kolegu, novinára Ivana Brožíka v Hlavnom Denníku - internetových novinách, ktoré sa dnes podľa mňa stali najlepším denníkom v tejto malej nešťastnej krajine, plnej napätia a... Čítať ďalej
27 | 02 | 2025 | Gabriela Fedičová

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik

 

Zdieľať tento článok
Starší článok Novší článok