Viem, je to nechutné. Je až vulgárne „zahrávať sa“ s tragédiou. Ale koľko takých chvíľ už má Slovensko za sebou? Či zavraždený novinár je viac ako zavraždená učiteľka? Je viac ako žiačka alebo zdravotná sestra? Viac ako policajný prezident či advokát? Je viac ako dvaja gejovia pred Teplárňou? Alebo aj všetci tí, ktorí zomreli rukou vraha?

Včera som počúvala rozhovor s mladou novinárkou. Podľa veku, slovníka a  reči bola  začiatočníčka. Nepočula som nič nové. Iba frázy. A bublina, znova bublina  a ešte bublina. Dievčina sa tak zakuklila, že z tej novinárskej bubliny ani nevylezie. To preto má taký okyptený slovník.  Hoaxy, ohrození novinári a zlí  politici. Akosi pozabudla, že ohrození sú aj politici. Zvlášť jeden. Zabudla povedať, že bol naňho spáchaný atentát.

Ťukám do klávesnice, telka beží a na nej titulok: Praskla kryptomenová bublina?

Bublina. Zas len bublina. Svet sa z tej bubliny zbláznil. Tuším sa tu udomácnila z čias covidových. Ešteže tá pliaga záhadne zmizla. Ak sa nemýlim, sú to presne tri roky.  Áno, zmizla presne vtedy, keď sa začala iná pliaga. Vojna na Ukrajine. Keby to spolu nesúviselo, mohli by sme oslavovať tretie výročie ukončenia tej pliagy.

Už tri roky sa Ukrajinci bránia. Telka je plná vojny, Ukrajiny, Trumpa  a rozhovorov. Konečne sa začína skloňovať aj slovo mier.

V tom televíznom mišmaši som si vypočula aj rozhovor s Petrou Procházkovou, vojnovou reportérkou z českého denníka N. Téma: Tri roky vojny na Ukrajine. Na otázku novinára z TA3, prečo novinári a médiá v spravodajstve z Ukrajiny zamlčiavali korupciu, nikdy o nej nehovorili, odpovedala: „Tém bolo dosť, nechceli sme otvárať ďalšiu.“

Nuž, divná to odpoveď, pani Procházková!

Zvlášť preto, lebo keď o korupcii na Ukrajine hovoril Fico, novinári ho išli ukameňovať. A nielen oni. Všetci ukrajinskí pochlebovači s jediným „správnym“ názorom. S jedinou „pravdou“.

Tak si teraz položme otázku:

Prečo novinári nehovoria pravdu? Lebo oči kole? A prečo novinári útočia na tých, čo pravdu hovoria? Načo máme novinárov?

Načo?

Možno aj na to, aby nám vnucovali  tú ich pravdu. Možno aj na to, aby bojovali proti Ficovi. A možno tiež na to, aby sme z nich po smrti robili modly.

Sedem rokov uplynulo od Kuciakovej vraždy. Vraždy, ktorá sa stala medzníkom. Vraždy, z ktorej by niektorí pomätenci  chceli urobiť štátny sviatok.

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik