Biznis s mŕtvymi. Amorálnosť, zvrátenosť, ak nie priam nekrofília. Všetko pre politický výtlak! Naozaj fakt u nás už všetko? Drzá a nehanebná privatizácia vybraných obetí jednej vraždy opozíciou. A jej stádom. Vidíte jednu z tých partičiek na fotke, ako trúchlia? Ako sú zronení? (Ako niektorí spia?) Nový slovenský Disneyland vo Veľkej Mači v týchto dňoch. Už len zmrzku, studené párky a teplé pivo. A citlivo vnímajúcu Zuzu. Aj so zroneným "pánom prezidentom".

Začnem, ako sa na slušného človeka patrí. Je mi nesmierne ľúto každého človeka (nielen mladého a zamilovaného), ktorému život zruší zákerný vrah. Alebo choroba či nehoda. Tak isto mi je nesmierne ľúto príbuzných, ktorí na tomto svete musia zostať a kráčať tadiaľ, kadiaľ chodievali ich milovaní. Poznám to na vlastnej koži - za vlaňajšok tri odchody z mojej blízklosti a teraz už iba doživotná samota s adoptovaným psíkom a spomienkami na žitie. Poznám tú bolesť, cítim ju každým dňom i každou hodinou. A som šťastný, že empatickí známi mi ju pripomínajú čo najmenej. Na rozdiel od politikov a kvázipolitikov, ktorí sa zrejme rozhodli rodiny Jána a Martiny bolesťou utýrať k smrti - v záujme vlastnej popularity. To je jeden nepopísateľný hnus. To je ohavný biznis so smútkom.

Kto sa ešte nepostavil nad hŕbu sviečok a kahancov, nech sa prihlási u súdruha Žinčicu!

Koľko takýchto "pietnych" miest by sme mali na Slovensku, ak by sme trúchlili za každým, komu bol násilne odňatý život? Čo učiteľka a žiačka zo Spiša? Tie si pietu, zhromaždenia, hromadné zájazdy (JRD) za "súdruhmi" nezaslúžia? Koľko ľudí sa zíde na námestí trúchliť za mladou dievčinou, ktorá skočila pod vlak? A koľkí si spomenú na obete samovrážd, hoci aj v novinárskej branži? Jožko, nech Ti je tam hore aspoň trochu dobre - odkazujem kolegovi, tiež mladému nádejnému novinárovi. Nikto si na nich nespomenie, lebo nemajú žiaden politický výtlak! Ani novinári na novinára, ak sa volá nešťastnou náhodou Jozef a nie Janko. O politikoch škoda reči. Tí sú v drvivej väčšine zištné a bezcitné mašiny na kariéru.

Kultové nekrofilné sabaty Svedkov liberálno-progresívnych

O nekrofílii (neprimeranom záujme o mŕtvoly) písal už Hérodotos, popisujúc staroveký Egypt. Ide o deviáciu, nekromániu. Skúste si tak, sami pre seba tipnúť, koľkí z tej titulnej fotky myslia naozaj v tom momente na tom mieste na tých dvoch mladých? Jeden dumá, koľko jeho priaznivcov si s uznaním pozrie jeho dojemný status, iný tam v polospánku rozmýšľa, ako sa darí kšeftom s vodkou, ďalší dumá, či ešte dnes stihne vyraziť niekam domov na víkend, alebo sa strieska v nejakom nočnom podniku aj mimo povolených otváracích hodín. A všetci veria, že pol percenta preferencií bude zas "doma". Na iných miestach sa pristavujú Svedkovia Zuzaniny, aby tam zacítili aspoň jej pach, ako keď ja idem s mojim adoptovancom na večerný venč a on skúma, čo ešte musí "preciknúť", už len zo psej zásady. Iní budú mrznúť na námestiach, na ktorých z pódia vykrikuje aktivistka Za slušné Slovensko, žijúca v "neslušnej" Prahe. Alebo tá z iniciatívy Vojna Ukrajine. Alebo nejaký dobre honorovaný komediant, ktorý si ani nenačíta text, ktorý mu "ktosi" dal "umelecky" predniesť.

Odpudivý tanec na hroboch nevinných

„Tanec je umenie, v ktorom si nohy myslia, že sú hlavou.“ Napísal  Stanisław Jerzy Lec, poľský spisovateľ. Priveľa nôh na Slovensku si myslí, že sú hlavou. Popri tom však nanajvýš siahajú tam, kde, no, kde chrbtica stráca svoje slušné meno.

Ozaj, pôjdeme na jar do Handlovej na panychídu? Veď aj tam strieľali na človeka! Tí, ktorí sa teraz idú "užialiť" nad zastrelenými dvomi ľuďmi. Z neviem koľkých na Slovensku za tie roky. Aha, nepôjdeme. nepodarilo sa ho zabiť. "Aká škoda" - mohli sme mať druhý Disneyland. Nuž, nevydalo, možno inokedy. Zatiaľ nekrofilom postačí to málo, čo majú.

Ozaj, čo tak "dušičky" zákonom presunúť na február? To by bola masovka, nie ako dnes!

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".

Je to jediná cesta, ako môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu:  https://t.me/hlavnydennik