Poslanec NR SR Marián Kéry (Smer-SSD) si všíma utorkovú stránku jedného z červených denníčkov, ktorý asi po vzore talentovej súťaže vyprodukoval titulok Hľadá sa Európa. Podľa Kéryho im v redakcii prekáža príprava stretnutia prezidentov Trumpa a Putina. Veď zástupcovia sa už v Saudskej Arábii stretli a to s jediným cieľom - ukončiť nezmyselnú vojnu na Ukrajine, pripomína Kéry v statuse na Facebooku.
Marián Kéry sa na Facebooku pýta, kde boli európski politici a tiež slovenská opozícia tri roky, kedy mali čas iniciovať mierové rokovania oni. Teraz sa do toho vložila administratíva nového ameerického prezidenta a zrazu sa všetci na našej strane Atlantiku cítia byť „vynechaní“. Celé toto dianie znamená len to, že najväčším nepriateľom Ruska sa dobrovoľne stane EÚ. Na pomoc si berie Kéry citáty od Eduarda Chmelára, či Gabriely Rothnayerovej, aby nakoniec zhodnotil situáciu slovami Kaje Kallasovej o konflikte v Srbsku, ktorý vyústil do bombardovania krajiny.
Kde bola Európa tri roky?
„Nielen liberálne médiá, ale aj progresívci a vlastne celá opozícia a viacerí európski politici namiesto toho, aby spomenutú mierovú aktivitu privítali, kričia, že všetko smeruje k rokovaniu Trumpa s Putinom tak bez zástupcov Ukrajiny, ako aj Európskej únie. Preto ten titulok, že sa hľadá Európa. Ale nielen ja sa v tomto kontexte spýtam: A kde si bola doteraz, spiaca Európska únia? Prečo ste vy, európski lídri, ale aj americký exprezident Biden, dovolili, aby k spomínanej vojne vôbec došlo a prečo ste minimálne tri roky, ak nie omnoho dlhšie (už od roku 2013) hovorili iba provojnovým, a nie mierovým jazykom?,“ pýta sa Kéry na to, čo zaujíma mnohých nie len politikov.
Zrýchlený beh dejín
„Od inaugurácie amerického prezidenta Donalda Trumpa akoby sa koleso geopolitických dejín začalo krútiť oveľa rýchlejšie, ako za čias jeho predchodcu Joea Bidena. V Mníchove sa uskutočnila bezpečnostná konferencia, na ktorej americký viceprezident J.D. Vance kritizoval starý kontinent a Ukrajine sa ani príliš nevenoval. Nemecký politológ Alexander Rahr na svojom kanáli Telegram v tejto súvislosti uviedol, že tohtoročná Mníchovská bezpečnostná konferencia môže znamenať koniec transatlantických vzťahov. Poznamenal, že Európa sa na rozdiel od USA nezmieri s ,,dohodou” s Ruskom. Čo to znamená pre Rusko? Jediné. A síce, že nie Spojené štáty, ale Európska únia, bude jeho hlavným súperom, expresívne povedané nepriateľom,“ myslí si Kéry pýtajúc sa, či práve toto chceme v ekonomicky sa trápiacej Európe.
Súhlasí s Chmelárom
Kéry upozorňuje na status politológa Eduarda Chmelára, v ktorom píše, že lídri európskych štátov nariekajú, že ich Donald Trump nepozval na mierové rokovania s Vladimírom Putinom. Ale šmahom ruky sa vybraní z nich stretli v Paríži na ,,bojovej porade” na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. A druhé stretnutie, už v širšom merítku, zvolal Macron hneď o pár dní.
„Súhlasím, toto, čo prežívame, je s najväčšou pravdepodobnosťou najväčší geopolitický zlom od roku 1989. Prečo to nevidia, ani nechápu nielen Macron či Scholz, ale napríklad ani poľský premiér Tusk, šéfka diplomacie Kaja Kallasová, či slovenskí ,,vojnoví jastrabi” na čele s Ivanom Korčokom a Tomášom Valáškom? Prečo sa stávajú hlasom pokračujúcej vojny na Ukrajine, ktorá nič nevyrieši, maximálne prinesie ďalšie nezmyselné obete a skazu ťažko skúšanej Ukrajine?,“ uvažuje Kéry aj smerom k našim opozičným politikom.
Cituje aj Rothmayerovú
Na svojom Facebookovom profile sa jasne vyjadrila aj publicistka Gabriela Rothmayerová.
„Píše, že Ukrajina za pomoci USA a EÚ stratila 20 percent územia a najmenej 10 miliónov ľudí, z toho takmer milión nenávratne. No časť Európskej únie je pri chuti ďalej bojovať, pričom slovenské opozičné strany patria k tej časti… Kam toto povedie? Sú si títo európski provojnoví ,,tajtrlíci” vedomí, do akej priepasti ženú starý kontinent? Ak by náhodou mali ísť práve oni, vojnychtiví politici, bojovať, zdupkali by prví. Ale ústami a strašením vedia ,,bojovať” parádne…,“ cituje Kéry publicistku.
Že toto už tu bolo, vie aj Kallasová
„Keď tu dnes večer stojím v Mníchove, nemôžem si pomôcť a musím sa opýtať: Nezažili sme to už raz?“ povedala šéfka diplomacie Kaja Kallasová vo svojom prejave v Mníchove. Možno aj zažili, pani Kallasová, na zámku Rambuillet neďaleka Paríža v roku 1999. Vtedy NATO navrhlo ,,mierovú” zmluvu medzi Juhosláviou a politickým vedením kosovským Albáncov. Zmluvu, ktorá bola pre bývalú Juhosláviu potupou. Tí ju preto nepodpísali, a preto sa NATO rozhodlo 24. marca 1999 bombardovať Juhosláviu bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, čo bolo bezprecedentným porušením medzinárodného práva. A bumerang, hodený v roku 1999, sa vrátil vo februári 2022,“ uzatvára Kéry.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik