Extra plus: Kríza posilnila toho, kto ju nevyvolal, Smer. A oslabila jeho partnerov, ktorí si neudržali poslancov, ktorých im nadelili voliči. Pravda, otázka na mieste: posilnila táto kríza aj Dankovu SNS? Získal totiž nového člena strany, „ostrieľaného politológa“ Romana Michelka. Žeby adepta na post ministra kultúry?

Koaličné spory – nie prvé – sú v podstate dôsledkom nášho volebného systému. Z okolo stovky politických strán a najmä straničiek sa ich zavše ocitne v parlamente zhruba sedem, aby sa následne niektoré z nich ocitli vo vládnych kreslách, a niektoré v opozícii. Aby tí druhí, slušne platení ľudom „tejto krajiny“, podkladali tým prvým nohy. Ale ešte oveľa horšie je, že v koaličných stranách sa ako na bežiacom páse vyskytnú osoby, ktoré prestanú byť spokojné so svojím postavením. Často aj preto, že im „bossovia“ nesplnia to, čo im sväto-sväte sľúbili. Ale sú aj také prípady, že poslanci chcú byť aktívnejší, na „výkonnejších aktívnych pozíciách“, a prestanú „byť poslušní“. Oni síce podľa ústavy „poslušní“ byť nemusia, nemáme u nás imperatívny poslanecký mandát, ale... a tu teda, v ústavnom ukotvení volebného systému je „pes zakopaný“. Stálo by za to zamyslieť sa nad radikálnou zmenou volebného systému. Uprednostniť územný princíp (nie všetci žijeme v Bratislave), ale aj profesijný princíp (nie všetci v parlamente musia byť len „komediantmi“ bez profesionálneho ukotvenia).

Je fakt, že Slovensko prežilo takmer tisícročie bez štátu s menom „Slovensko“, aj keď v rámci Uhorska hralo chvíľami ťažiskovú rolu. Prežilo však aj preto, že „nevystrkovalo rožky“, že malo dostatok problémov so sebou? Kedysi dávno-pradávno pomenovali doboví pisári našich predkov „Spormi“. Sporili sa v rámci „svojich dolín“ a dejiny bežali popri nich. A sporíme sa naďalej v rámci vlastných „dolín“ – tentoraz politických strán či zoskupení. To chceme padnúť ako národ a štát do neznáma a do zabudnutia?

Prejav Huliakovej vyzretosti

Súčasná vládna koalícia mala na začiatku volebného obdobia 79 poslancov a ministerské kreslá rozdelené takto: Smer sedem, Hlas sedem, Slovenská národná strana tri. Vlani sa však začalo všetko „mrviť“: z klubu SNS vystúpili traja poslanci – Rudolf Huliak, Pavol Ľupták a Ivan Ševčík, lebo národniarsky „boss“ im aj pričinením bývalej správkyne paláca nedal to, čo sľúbil. A klub Hlasu na začiatku tohto roku prišiel o troch poslancov. Dvoch z nich, Radomíra Šalitroša a Samuela Migaľa, hlasisti spomedzi seba vylúčili a tretí, Roman Malatinec, sa pridal k huliakovcom. Tento ťah, zrejme ako prejav Huliakovej politickej vyzretosti, posilnil pozície jeho a jeho strany, a neoslabil vládnu koalíciu. Inými slovami, nestratila ho v prospech dravej opozície. Rudolf Huliak, dlhoročný starosta Očovej, pre niektorých „bača“, je, našťastie, Malatincovým rodákom, ktorý tiež pochádza z podpolianskej obce Korytárky. Jednoducho „rodáci“. Malatinec svoj krok však zdôvodnil tým, že sa v Hlase snažil o podporu kultúry a regiónov, no nemal na to primeraný priestor.

Neschopnosť udržať pokope poslanecké kluby v parlamente, čo je vina lídrov SNS a Hlasu, viedla k odďaľovaniu riadnych schôdzí NR SR najprv na február, potom na marec. Možno to pomenovať ako „koaličná kríza“, konali sa a či sa nekonali len mimoriadne schôdze. To doviedlo premiéra Roberta Fica k priznaniu, že riešenie krízy, ktorú spôsobil Hlas a SNS tým, že neudržali svoje poslanecké kluby, mu zaberá veľa energie. A poprosil, aby sme mu držali palce, lebo sa blíži rozuzlenie krízy v Hlase a SNS, ktoré bude viesť k ďalšiemu plneniu programového vyhlásenia, alebo aj k predčasným voľbám. Veci nespia, a tak čoskoro vyhlásil „ultimátum“ do pondelka 17. februára. To mal byť priestor na rokovanie o riešení obnovenia stálej vládnej väčšiny. Ak by do tohto termínu nedosiahli vnútrostranícke dohody s poslancami, ktorí opustili ich kluby, premiér chcel v ten deň navrhnúť prezidentovi Pellegrinimu zmeny vo vláde.

Neskrotný Danko

Ale napokon je to všetko „trochu“ inak. Zastavil sa čas? Jeden z neskrotných koaličných partnerov, Andrej Danko, v podstate jediný zvolený národniar do NR SR, akoby krútil chvostom, resp. krútil psom, držiac ho za chvost. Je ako neslušne vychované decko a „otec“ – predseda vlády – má pri ňom neuveriteľnú a nekonečnú trpezlivosť. Tento egocentrický politik adresoval najprv predsedovi vlády otvorený list, takmer nečitateľný, a potom ešte tlačovku. Že spôsob, akým sa premiér rozhoduje riešiť koaličnú krízu, je „hrubým porušením koaličnej dohody“. Pritom ten bod, ktorý v koaličnej zmluve hovorí o predsedovi parlamentu ako zástupcovi Hlasu, práve on nijako nebral do úvahy. Vyzval však predsedu Smeru, aby nevytváral tlak a „nedehonestoval strany SNS a Hlas-SD“. Neuveriteľne mu odkázal, že ministrov nemôže meniť bez súhlasu materských strán.

Premiér je už naozaj vyzretý kráľ na šachovnici. Ak nikto nechce predčasné voľby, ani koalícia, ani opozícia a ani on, ale nie preto, ako bliaka Igor z Trnavy, že sa bojí väzenia (za čo, preboha?), ale preto, aby plnil, čo sľúbil on i partneri. Aj keď je to „demokraticky“ ťažké, veď Danko! A veď minister školstva, ktorý neuveriteľne rozdáva štátne peniaze LGBTI a mimovládkam kaziacim školákov. A Naď i Mikas behajú po slobode... Premiér pred svojou cestou do USA, na ktorú odlietal 20. februára, aby napĺňal politiku na štyri svetové strany a robil zo Slovenska „sledovaniahodný“ mierumilovný štát, ktorý nechce byť zastúpený na Macronovom „stretnutí priateľov vojny“, oznámil, že tie nekonečné koaličné rozhovory aj za účasti „odídencov“ z SNS a aj z Hlasu predsa sa len skončia. Že viedli predbežne k zmene koaličnej zmluvy, teda k prerozdeleniu ministerských kresiel.

Prerozdelenie kresiel

Smer namiesto doterajších siedmich ministrov bude ich mať deväť, pribudne mu ministerstvo cestovného ruchu a športu od SNS, a ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie od Hlasu. Na druhej strane počet ministrov – hlasistov sa zníži na šesť a národniarov na dvoch. Bolo teda zrejmé, že jeden z bývalých národniarov sa stane ministrom cestovného ruchu a športu a jeden z odídencov z Hlasu obsadí post na Rašiho ministerstve. A že teda Richard Raši sa vráti do parlamentu, aby sa stal jeho predsedom.

Nuž, zákonitosť politiky: kríza posilnila toho, kto ju nevyvolal, Smer. A oslabila jeho partnerov, ktorí si neudržali poslancov, ktorých im nadelili voliči. Pravda, otázka na mieste: posilnila táto kríza aj Dankovu SNS? Získal totiž nového člena strany, „ostrieľaného politológa“ Romana Michelka. Žeby adepta na post ministra kultúry? Na verejnosť prenikla informácia, že takúto šancu nevyužil Kotlár a ministerka kultúry Šimkovičová chcela o nej rozmýšľať.

Slovensko zaiste potrebuje aj riadne zvoleného predsedu parlamentu. Predovšetkým mu však chýba skutočne verejnoprávne televízno-rozhlasové médium, zatiaľ sa zmenilo len jeho meno a nič, absolútne nič viac. Veru, pridlho to trvá koalícii, aby zvolila členov rady STVR, zmenila jeho vedenie, predovšetkým však obsah a tón vysielania. Nemá kto na masovej váze korigovať lži, ktoré balamutia hlavy množstvu inak neinformovaných občanov. Je minimálne pozoruhodné, že Robert Fico, inak odvážny muž, je už štvrtý raz na čele vlády, ale akoby sa nechal „kýmsi“ od začiatku ovplyvňovať, že nepotrebuje médium, ktoré nebude robiť nič iné, len masovo šíriť pravdu. Totiž mať pravdovravné médium je aj recept do budúcnosti bez kríz.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".

Je to jediná cesta, ako môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu:  https://t.me/hlavnydennik