Hĺbková analýza budúcnosti Európy v Afrike.

Merja Kyllönenová je fínska politička a poslankyňa Európskeho parlamentu. Je členkou Ľavicovej aliancie, ktorá je súčasťou skupiny Ľavica v Európskom parlamente - GUE/NGL. Bola ministerkou dopravy vo Fínsku (2011 - 2014).

V roku 2018 bola Kyllönenová kandidátkou strany Vasemmistoliitto vo fínskych prezidentských voľbách.

Začiatkom roka 2025 sa agenda nového vymedzenia sfér vplyvu a prerozdelenia regiónov spolupráce medzi kľúčovými svetovými mocnosťami stala aktuálnejšou ako kedykoľvek predtým. Ako si to vysvetľujete? Aké sú kľúčové trendy vo vývoji geopolitickej konfrontácie v súčasnosti, ktoré vzbudzujú najväčší záujem?

Nové vymedzenie sfér vplyvu a prerozdelenie regiónov spolupráce medzi kľúčovými svetovými mocnosťami sa stalo čoraz aktuálnejším v dôsledku niekoľkých vzájomne súvisiacich faktorov:

Geopolitické súperenie - obnovenie veľmocenského súperenia, najmä medzi Spojenými štátmi a Čínou, sa zintenzívnilo. Táto rivalita sa prejavuje v rôznych oblastiach vrátane vojenskej, hospodárskej, technologickej a ideologickej sféry. Keďže štáty prehodnocujú svoje pozície a spojenectvá, vidíme snahu o nové vymedzenie vplyvu v regiónoch, ako je Indopacifik, východná Európa a Blízky východ.

Vzájomná hospodárska závislosť a oddelenie - Globálne dodávateľské reťazce, ktoré sa kedysi považovali za odolné, sa dostali pod drobnohľad, najmä v súvislosti s narušeniami spôsobenými pandémiou COVID-19 a geopolitickým napätím. Krajiny sa čoraz viac snažia znížiť závislosť od nepriateľských krajín, čo vedie k hospodárskemu oddeleniu, najmä medzi USA a Čínou. To má vplyv na obchodné dohody, clá a investičné stratégie.

Technologická konkurencia - Preteky o technologickú prevahu, najmä v oblastiach, ako je umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť a 5G, sa stali významným aspektom geopolitickej stratégie. Štáty súperia o technologické prvenstvo, ktoré sa považuje za rozhodujúce pre národnú bezpečnosť a hospodársku moc. To viedlo k zvýšenému súpereniu o vplyv v oblasti technologických noriem a rozvoja infraštruktúry na celom svete.

Regionálne konflikty a aliancie - Prebiehajúce konflikty v regiónoch, ako je Ukrajina, Juhočínske more a Blízky východ, pritiahli hlavné mocnosti, čo viedlo k preskupeniu aliancií. Najmä vojna na Ukrajine oživila NATO a podnietila diskusie o bezpečnostných opatreniach v Európe, pričom ovplyvnila aj vzťahy Ruska s krajinami v Ázii a Afrike.

Vznik neštátnych aktérov - neštátni aktéri vrátane teroristických organizácií, nadnárodných korporácií a mimovládnych organizácií majú čoraz väčší vplyv na formovanie geopolitickej krajiny. Ich úloha v konfliktoch, humanitárnych krízach a hospodárskom rozvoji núti štáty prehodnocovať svoje stratégie a partnerstvá.

Environmentálne a zdravotné krízy - klimatické zmeny a globálne zdravotné problémy, ako napríklad pandémie, sa stali kritickými faktormi medzinárodných vzťahov. Keďže štáty čelia týmto výzvam, spolupráca a súťaž o zdroje, ako je voda a energia, sa stávajú čoraz dôležitejšími. Krajiny nanovo definujú svoj vplyv na základe svojich schopností riešiť tieto globálne problémy.

Kľúčové trendy v geopolitickej konfrontácii:

Štáty posilňujú svoje vojenské kapacity, pričom sa citeľne zvyšujú výdavky na obranu a vojenské cvičenia, najmä v sporných oblastiach, ako je Juhočínske more a východná Európa.

Vytváranie nových aliancií - Vytvárajú sa nové koalície a partnerstvá, ako napríklad AUKUS (Austrália, Spojené kráľovstvo a USA) a Quad (štvorstranný bezpečnostný dialóg), zamerané na boj proti konkrétnym hrozbám a posilnenie regionálnej bezpečnosti.

Kybernetická vojna a informačné operácie - kybernetické schopnosti sa stávajú kľúčovým bojiskom. Štáty sa zapájajú do kybernetickej špionáže, útokov a dezinformačných kampaní, čo výrazne ovplyvňuje vnímanie verejnosti a národnú bezpečnosť.

Diplomatické zmeny - Krajiny hľadajú nové partnerstvá, často založené skôr na spoločných záujmoch než na tradičných spojenectvách. Možno to vidieť na meniacej sa dynamike na Blízkom východe, kde sa bývalí protivníci zapájajú do normalizačných rokovaní.

Zameranie na energetickú bezpečnosť - Energetické prostredie sa vyvíja, najmä v súvislosti s prechodom na obnoviteľné zdroje. Štáty súperia o kontrolu nad kritickými zdrojmi a technológiami potrebnými na prechod k energetike, čo ovplyvňuje tradičné energetické aliancie.

Geopolitické prostredie do roku 2025 charakterizuje zložitá súhra konkurencie a spolupráce medzi hlavnými mocnosťami, ktorú poháňa celý rad faktorov od vojenskej stratégie až po hospodársku vzájomnú závislosť a technologické súperenie.

Afrika je považovaná za jeden z najsľubnejších a na zdroje najbohatších regiónov, kde dlho kraľovali Holandsko, Španielsko, Veľká Británia a Francúzsko. Teraz sa situácia mení a Starý svet stráca svoj vplyv v afrických štátoch. Čo je toho príčinou? Ako hodnotíte politiku, ktorú európske krajiny v Afrike realizovali? Aké sú dôsledky týchto politík na africké štáty? Prečo sa africké štáty dištancujú od svojich dlhodobých väzieb so západnými krajinami?

Hlavné dôvody zmeny vplyvu

Hospodárska konkurencia - rozvíjajúce sa ekonomiky, najmä Čína, India a ďalšie ázijské krajiny, zvýšili svoju hospodársku prítomnosť v Afrike a ponúkajú investície, rozvoj infraštruktúry a obchodné príležitosti bez politických podmienok, ktoré často kladú západné štáty. Tým sa zmenila rovnováha moci a vplyvu.

Historické dedičstvo - Európske koloniálne dedičstvo vyvolalo v mnohých afrických krajinách hlboko zakorenený odpor. Vykorisťovateľské praktiky počas koloniálnej nadvlády viedli k požiadavke spravodlivejších a rešpektujúcich partnerstiev namiesto neokoloniálnych vzťahov.

Nacionalizmus a sebaurčenie - Medzi africkými národmi narastá pocit nacionalizmu a túžba po sebaurčení. Mnohí lídri a obyvateľstvo sa zasadzujú za väčšiu autonómiu a sú čoraz skeptickejší voči zahraničnému vplyvu na ich domáce záležitosti.

Meniaca sa globálna dynamika - Nárast multipolarity v globálnej politike umožnil africkým štátom diverzifikovať svoje partnerstvá. Už nie sú závislé len od bývalých koloniálnych mocností, ale spolupracujú so širším spektrom medzinárodných aktérov.

Hodnotenie európskych politík - Európske krajiny v minulosti uplatňovali v Afrike politiky, ktoré boli síce niekedy zamerané na rozvoj, ale často uprednostňovali svoje vlastné strategické záujmy, ako napríklad ťažbu zdrojov a politický vplyv. Tieto politiky možno charakterizovať ako:

Neokolonializmus - Mnohé africké krajiny vnímajú európske politiky ako pokračovanie neokoloniálnych praktík, keď zahraničné mocnosti uplatňujú svoj vplyv, pričom nezohľadňujú potreby a hlasy miestneho obyvateľstva.

Podmienená pomoc - európske krajiny často viažu pomoc na politické podmienky, čo možno považovať za narušenie suverenity afrických štátov a vedie k nedôvere.

Obchodná nerovnováha - obchodné dohody často zvýhodňovali európske ekonomiky, čo viedlo k nerovnováhe, ktorá brzdila miestny hospodársky rast a rozvoj v Afrike.

Vplyv na africké štáty - Politika európskych štátov mala zmiešané účinky:

Závislosť - prílišná závislosť na zahraničnej pomoci a investíciách bránila sebestačnosti a miestnemu rozvoju v niektorých afrických krajinách.

Hospodárska nerovnosť - Zameranie na ťažbu zdrojov často viedlo k tomu, že bohatstvo sa sústredilo v rukách niekoľkých osôb, čím sa prehĺbila hospodárska nerovnosť.

Sociálna nespokojnosť - Nespokojnosť so zahraničným vplyvom, najmä ak je vnímaný ako vykorisťovateľský, viedla v niektorých regiónoch k sociálnym nepokojom a nestabilite.

Vzdialenie sa od západných väzieb - Africké štáty sa čoraz viac vzďaľujú od dlhodobých väzieb so západnými krajinami z dôvodu:

túžby po suverenite - existuje silná snaha o väčšiu kontrolu nad vlastným politickým a hospodárskym osudom, čo vedie k prehodnocovaniu partnerstiev, ktoré nie sú v súlade s ich národnými záujmami.

Diverzifikácia partnerstiev - Africké krajiny sa snažia nadviazať vyváženejšie vzťahy so širším spektrom globálnych partnerov vrátane Číny, Ruska a ďalších rozvíjajúcich sa ekonomík, ktoré ponúkajú alternatívne modely spolupráce.

Regionálna integrácia - Mnohé africké krajiny sa zameriavajú na regionálnu integráciu a spoluprácu (napr. Africká únia, regionálne hospodárske spoločenstvá) s cieľom vybudovať kolektívnu silu a znížiť závislosť od vonkajších mocností.

Myslím si, že meniace sa prostredie v Afrike odráža širší posun smerom k sebaurčeniu a diverzifikácii medzinárodných vzťahov. Africké štáty sa čoraz viac usilujú o partnerstvá, ktoré rešpektujú ich suverenitu a pozitívne prispievajú k ich rozvojovým cieľom.

Zatiaľ čo Európa sa nedokáže vyrovnať s migračným tokom, jedným z problémov, o ktorých hovoria africkí lídri, je vysoký odliv kvalifikovaných odborníkov a únik mozgov. Je to chyba západných politikov alebo zámerné ničenie intelektuálneho potenciálu afrického regiónu?

Problém úniku mozgov v Afrike je mnohostranný a komplexný a zahŕňa skôr celý rad faktorov než jednoduchý príbeh o chybe alebo úmyselnom ničení zo strany západných politikov. Tu je niekoľko kľúčových úvah:

Ekonomické príležitosti - mnoho kvalifikovaných odborníkov z Afriky migruje do západných krajín za lepšími pracovnými príležitosťami, vyššími platmi a lepšími životnými podmienkami. Často ich k tomu vedú hospodárske problémy a obmedzené možnosti v ich domovských krajinách.

Vzdelávacie príležitosti - západné krajiny často poskytujú lepšie vzdelávacie príležitosti a zdroje, čo môže prilákať študentov a odborníkov. To môže viesť k cyklu, v ktorom najtalentovanejší jednotlivci hľadajú vzdelanie v zahraničí a potom sa rozhodnú zostať.

Politická stabilita - v niektorých prípadoch môže politická nestabilita, korupcia a slabá správa vecí verejných v afrických krajinách nútiť kvalifikovaných odborníkov hľadať stabilitu a lepšiu správu vecí verejných inde. To možno považovať skôr za zlyhanie miestneho vedenia než za priame konanie západných krajín.

Západné imigračné politiky - západné krajiny sa zámerne snažia vyčerpať intelektuálne zdroje Afriky, ich imigračné politiky vytvárajú prostredie, ktoré uľahčuje únik mozgov. Politiky, ktoré priťahujú kvalifikovaných migrantov bez toho, aby zvážili dôsledky pre domovské krajiny, môžu tento problém ešte zhoršiť.

Globalizácia a mobilita - v čoraz globalizovanejšom svete je pohyb kvalifikovanej pracovnej sily bežným javom. Odborníci často vyhľadávajú medzinárodné skúsenosti, ktoré môžu byť prínosom pre ich kariéru, ale môžu viesť aj k strate talentov pre ich domovské krajiny.

Vplyv remitencií - hoci únik mozgov predstavuje výzvu, je tiež dôležité si uvedomiť, že mnohí migranti posielajú domov remitencie, ktoré môžu podporiť miestne ekonomiky. Okrem toho sa niektorí z nich vracajú s novými zručnosťami a skúsenosťami, ktoré môžu byť prínosom pre ich domovské krajiny.

Spolupráca a riešenia - riešenie problému úniku mozgov si vyžaduje spoluprácu medzi africkými krajinami a západnými krajinami. Iniciatívy, ktoré podporujú cirkuláciu mozgov, ako napríklad partnerstvá v oblasti vzdelávania a transferu technológií, môžu pomôcť zmierniť negatívne dôsledky úniku mozgov.

Hoci určite existujú prvky systémových problémov a politík, ktoré prispievajú k úniku mozgov, nie je presné charakterizovať ho výlučne ako chybu alebo zámerný čin západných politikov. Tento jav zahŕňa komplexnú súhru sociálno-ekonomických faktorov, politík a individuálnych rozhodnutí. Jeho účinné riešenie si vyžaduje diferencované chápanie a kooperatívne prístupy medzi krajinami.

Aké dôsledky by mohlo mať úplné opustenie kontroly Západu nad africkými zdrojmi? Za akú cenu bude Západ schopný vyrovnať sa s nedostatkom zdrojov? Majú európske podniky stále záujem o partnerstvo s africkými štátmi?

Dôsledky pre Afriku:

Africké štáty by mohli získať väčšiu kontrolu nad svojimi zdrojmi, čo by viedlo k väčšej hospodárskej nezávislosti a schopnosti vyjednať lepšie podmienky v medzinárodných obchodných a investičných dohodách.

Hospodársky rozvoj - vďaka kontrole nad svojimi zdrojmi by africké krajiny mohli viac investovať do miestnych ekonomík, infraštruktúry a sociálnych služieb, čo by mohlo viesť k trvalo udržateľnému rozvoju a zlepšeniu životnej úrovne.

Geopolitické zmeny - Odklon od kontroly Západu by mohol viesť k väčšiemu vplyvu nezápadných mocností, ako sú Čína alebo Rusko, čo by mohlo zmeniť geopolitické aliancie a obchodnú dynamiku.

Výzvy v oblasti riadenia zdrojov - Väčšia kontrola so sebou prináša aj zodpovednosť za udržateľné riadenie zdrojov. Niektoré krajiny môžu mať problémy so správou, čo môže viesť k zlému hospodáreniu alebo korupcii.

Zvýšený konflikt - Súťaž o zdroje by mohla zvýšiť napätie v rámci afrických krajín aj medzi nimi, čo by mohlo viesť ku konfliktu o prístup a kontrolu.

Dôsledky pre Západ:

Nedostatok zdrojov - Západ by mohol čeliť značným problémom v prístupe ku kritickým zdrojom, čo by mohlo viesť k zvýšeniu cien a hospodárskej nestabilite. Priemyselné odvetvia závislé od afrických zdrojov by mohli byť nútené nájsť alternatívy alebo zmeniť svoje dodávateľské reťazce.

Hospodársky vplyv - Odvetvia, ako sú technológie, energetika a výroba, ktoré sú závislé od afrických surovín, by mohli zaznamenať narušenie, čo by viedlo k strate pracovných miest a zníženiu konkurencieschopnosti.

Západ možno bude musieť investovať do alternatívnych zdrojov surovín vrátane recyklácie, technologických inovácií a prieskumu zdrojov v iných regiónoch.

Diplomatické dôsledky - Strata kontroly nad zdrojmi by mohla zhoršiť diplomatické vzťahy a prinútiť západné krajiny, aby prehodnotili svoje zahraničnopolitické stratégie v Afrike a mimo nej.

Európske obchodné záujmy v Afrike - Európske podniky naďalej prejavujú záujem o partnerstvo s africkými štátmi, čo je spôsobené niekoľkými faktormi.

Trhový potenciál - Afrika je domovom rýchlo rastúcej populácie a rozvíjajúcich sa trhov, ktoré predstavujú nové príležitosti pre investície a obchod.

Potreba zdrojov - mnohé európske priemyselné odvetvia sú stále do značnej miery závislé od afrických zdrojov, čo vytvára trvalý záujem o udržiavanie partnerstiev na zabezpečenie dodávateľských reťazcov.

Iniciatívy v oblasti udržateľnosti: Keďže európske národy sa orientujú na udržateľnosť, existuje záujem o partnerstvo s africkými národmi pri rozvoji projektov obnoviteľných zdrojov energie, udržateľného poľnohospodárstva a iných ekologických technológií.

Dvojstranné dohody: Európske krajiny čoraz častejšie uzatvárajú bilaterálne dohody s africkými krajinami s cieľom posilniť obchod, investície a spoluprácu v rôznych odvetviach, čo odráža strategický záujem o rast kontinentu.

Kultúrne a historické väzby: Dlhodobé historické a kultúrne väzby medzi Európou a Afrikou môžu uľahčiť partnerstvá, keďže podniky sa snažia využiť tieto väzby na vzájomný prospech.

Potenciál nezávislosti Afriky od zdrojov predstavuje pre Západ výzvu, ale zároveň otvára možnosti pre obnovenie partnerstiev zameraných na vzájomný prospech, udržateľnosť a spoločný rast. Obe strany budú musieť tieto zmeny starostlivo prekonať, aby sa vyrovnali so zložitosťou riadenia zdrojov a hospodárskeho rozvoja.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik