Posledné kroky a vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho najbližších spolupracovníkov vyvolali v Bruseli zdesenie. Z diplomatických kruhov zaznievajú obavy, že „Trumpova Amerika je teraz Putinovým spojencom“ a že môže ísť o koniec transatlantických vzťahov a zdieľanej bezpečnosti Európy, ktorá trvá od konca druhej svetovej vojny v roku 1945. Niektorí dokonca tvrdia, že Trump sa chce spojiť s Putinom v snahe zničiť Európu, píšu české Parlamentní listy.

Bruselský list Politico sa obzerá za prvým mesiacom Donalda Trumpa v prezidentskej funkcii, ktorý vraj ukázal Európe, a najmä Ukrajine, ako málo sa o ne Spojené štáty zaujímajú. „Vojna núti ľudí vybrať si stranu. A Donald Trump, ako sa mnohým v Európe zdá, stojí na strane Vladimira Putina. Sedem dní prezidentových zásahov do rusko-ukrajinského konfliktu oživilo nočné mory Ukrajincov a mnohých ich spojencov a narušilo transatlantické vzťahy, ktoré sú základom európskej bezpečnosti od roku 1945,“ tvrdia autori komentára.

Vracajú sa k činom a vyhláseniam Donalda Trumpa, ktorý okrem iného odkázal Európe, že sa nebude podieľať na vyjednávaniach o prímerí s Ruskom. Tento týždeň sa vyjednávacie tímy Ruska a USA skutočne stretli v Saudskej Arábii – bez informovania svojich západných spojencov a Ukrajiny. Trump navyše stále pritvrdzuje vo svojej kritike ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, keď v utorok obvinil Ukrajinu, že „začala“ vojnu s Ruskom, a označil Zelenského za „diktátora“ bez riadnych demokratických volieb, ako informoval The New York Times.

Tieto slová vyvolali v diplomatických kruhoch zdesenie

„Teraz tu máme spojenectvo medzi ruským prezidentom, ktorý chce zničiť Európu, a americkým prezidentom, ktorý chce zničiť Európu tiež,“ poznamenal pre Politico európsky diplomat, ktorý si neželal byť menovaný. „Transatlantické spojenectvo skončilo,“ obávajú sa v Bruseli.

Známkou toho, ako vážne sú poškodené vzťahy USA s EÚ, je fakt, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová si za prvý mesiac Trumpovho návratu nestihla s prezidentom ani zavolať. V Paríži síce rokovala s viceprezidentom J. D. Vanceom, no ten ju nijako nevaroval, že Trump sa chystá na ďalší deň rokovať s Putinom.

Trump vo svojom prejave tento týždeň priznal, že mu na výsledku vojny príliš nezáleží. „Táto vojna je pre Európu omnoho dôležitejšia než pre nás. Medzi nami je veľký, krásny oceán,“ napísal Trump na sociálnych sieťach.

Ak sa tieto slová dajú do kontextu Trumpových ďalších vyjadrení a činov namierených proti Európe za posledný mesiac, je podľa Politico zrejmé, že blízke spojenectvo medzi oboma kontinentmi je ohrozené. Za prvý mesiac svojho návratu Trump a jeho tím zaviedli clá, opakovane kritizovali EÚ ako inštitúciu, ktorá potláča slobodu a demokraciu, a teraz rokujú s Putinom o Ukrajine bez účasti Európy. V interných diskusiách v Bruseli vraj niektorí diplomati otvorene hovoria o myšlienke, ktorá bola doteraz nemysliteľná: že vedenie USA a Rusko sa môžu spájať s cieľom zničiť EÚ.

Počas utorkového prvého kola rokovaní medzi americkou a ruskou delegáciou v Saudskej Arábii obe strany diskutovali o problémoch vo vzájomných vzťahoch, vrátane sankcií uvalených na Moskvu pre vojnu. Hovorili aj o možnostiach budúcej spolupráce v oblasti energetiky a investícií – a to v čase, keď EÚ schválila nové kolo sankcií proti Rusku. „V Bruseli začína svitať nová realita – Spojené štáty jednoducho nie sú na našej strane,“ stojí v komentári pre Politico.

Proeurópske politické strany v Európskom parlamente reagovali vydaním spoločného vyhlásenia, v ktorom uznali rozsah krízy, ktorej čelí Európa. Predstavitelia stredopravicovej Európskej ľudovej strany, socialistov a demokratov, liberálnej frakcie Obnova Európy a Zelených vyhlásili: „Európa sa už nemôže plne spoliehať na Spojené štáty, pokiaľ ide o obranu našich spoločných hodnôt a záujmov. Európske krajiny teraz musia urýchlene konať, aby zabezpečili svoju vlastnú obranu, a to väčšími výdavkami na armádu a väčšou podporou Ukrajiny.“

„Bezpečnosť Ukrajiny je bezpečnosťou Európy. Európska únia a jej členské štáty nemajú inú možnosť, než spoločne s NATO a podobne zmýšľajúcimi spojencami mimo EÚ podniknúť okamžité kroky k investíciám do účinnejšej a integrovanejšej európskej bezpečnostnej a obrannej architektúry,“ uviedli strany.

Ich vyhlásenie však nepodpísali frakcie Patrioti pre Európu a Európski konzervatívci a reformisti, podľa ktorých je potrebný pokojný a rozvážny dialóg so Spojenými štátmi a nie unáhlené závery s kritickým tónom voči USA.

Napríklad bývalý britský premiér Boris Johnson, ktorý je s Trumpom v pravidelnom kontakte, tvrdí, že Európa preháňa. „Trumpove vyjadrenia nemajú byť historicky presné, ale majú Európanov šokovať a prinútiť ich k činu,“ uviedol.

S tým súhlasí vysoký poľský predstaviteľ, ktorý pre Politico tiež tvrdí, že Trump nechce vystúpiť z NATO ani rozdeliť Európu. „Chce, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť a tým posilnila NATO,“ uviedol úradník.

Lenže niektoré Trumpove vyjadrenia nemožno brať na ľahkú váhu. Napríklad už vyslovil myšlienku možného použitia vojenskej sily na získanie kontroly nad Grónskom – dánskym územím bohatým na nerastné suroviny, ako informovala BBC. Táto myšlienka vyvoláva obavy z možného ozbrojeného konfliktu medzi dvoma zakladajúcimi členmi NATO.

Trumpovo druhé funkčné obdobie trvá sotva mesiac. Vo svojom inauguračnom prejave 20. januára vyhlásil, že Spojené štáty budú „rastúcim národom“, ktorý „opäť rozširuje naše územie“. „Nič nám nebude stáť v ceste, pretože sme Američania,“ povedal Trump. „Budúcnosť je naša a náš zlatý vek práve začal.“

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik