Zlá strava, obezita a nečinnosť sú hlavnými príčinami poklesu veku dožitia, pričom Nórsko je jedinou krajinou v Európe, ktorá zaznamenala jeho vzostup. Píše theguardian.com.

Zvyšovanie priemernej dĺžky života v celej Európe už niekoľko rokov stagnuje, pričom najväčšie spomalenie zaznamenáva Anglicko. Odborníci to odôvodňujú kombináciou alarmujúco zlej stravy, masovej nečinnosti a stúpajúcej obezity.

A dožijeme sa menej

Priemerný ročný rast priemernej dĺžky života na celom kontinente klesol z 0,23 roka medzi rokmi 1990 a 2011 na 0,15 roka medzi rokmi 2011 a 2019, podľa výskumu publikovaného v časopise Lancet Public Health . Z 20 skúmaných krajín každá okrem Nórska zaznamenala pokles priemernej dĺžky života.

Británia utrpela najväčší pokles v očakávanej dĺžke života s poklesom priemerného ročného zlepšenia o 0,18 roka, z 0,25 medzi rokmi 1990 a 2011 na 0,07 medzi rokmi 2011 a 2019.

Razantné spomalenie rastu strednej dĺžky života v Európe bolo v Severnom Írsku (zníženie o 0,16 roka), nasledovali Wales a Škótsko (obe poklesli o 0,15 roka).

Spoločnosť je "nezdravšia"

Sarah Price, riaditeľka verejného zdravia NHS England, povedala: „Táto dôležitá štúdia potvrdzuje, že prevencia je základným kameňom zdravšej spoločnosti, a práve preto bude takou kľúčovou súčasťou 10-ročného zdravotného plánu, na ktorom pracujeme s vládou.

"Spomalenie zvyšovania priemernej dĺžky života, najmä v dôsledku kardiovaskulárnych chorôb a rakoviny, poukazuje na naliehavú potrebu dôraznejšieho zásahu proti základným príčinám - zlá strava, fyzická nečinnosť a obezita."

„V celej európskej spoločnosti je však potrebné prijať viac opatrení, pretože z krízy obezity sa nevieme vyliečiť a musíme ju zastaviť už pri zdroji.“

Štúdia pod vedením University of East Anglia skúmala zmeny v očakávanej dĺžke života v 20 európskych krajinách od roku 1990 do roku 2021.

Počas pandémie Covid v rokoch 2019 až 2021

Všetky krajiny okrem Írska, Islandu, Švédska, Nórska, Dánska a Belgicka zaznamenali pokles priemernej dĺžky života, pričom najväčší pokles zaznamenalo Grécko a Anglicko.

Rast priemernej dĺžky života od roku 1990 do roku 2011 možno pripísať zlepšeniam v krajinách, ktoré riešia rizikové faktory srdcových chorôb a rakoviny.

Krajiny, ktoré si po roku 2011 najlepšie udržali nárast strednej dĺžky života, konkrétne Nórsko, Island, Švédsko, Dánsko a Belgicko, si udržali alebo zvýšili priemernú dĺžku života aj počas pandémie.ň

Vedúci výskumu profesor Nicholas Steel z Norwich Medical School v UEA povedal: „Pokroky v oblasti verejného zdravia a medicíny v 20. storočí znamenali, že priemerná dĺžka života v Európe sa z roka na rok zvyšovala, ale už to tak nie je.

Steel tiež uviedol, že Európa „ešte nedosiahla prirodzený strop dlhovekosti“.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik