Nekonečný príbeh apeluje na potrebu porozumenia, ľudských citov a imaginácie, bez ktorých nie je možná existencia ríše Fantázie, ktorá je súčasťou každého z nás. To je o tom filmovom Nekonečnom príbehu. Dej i posolstvo diela však veľmi odkazuje novodobým slovenským "ničotám" nezmyselnosť ničenia a dokonca aj sebazničenia. 

Zabudnime na ľudskosť, tá sa v našej politike "nosí" iba výnimočne. Zabudnime aj na city. Tie buď v tej politike absentujú úplne, alebo sa zakrývajú ako ohanbie v šatniach na plavárni. Porozumenie? Škoda reči. Najskôr som ja, potom zas ja, potom dlho dlho nikto a na konci, ako inak, opäť ja. Naša politika je už roky bezcitnou, egoistickou, neempatickou a s výrazným deficitom pre porozumenie. Tak sme si ju my, voliči, navykli a tak sme si na ňu aj zvykli. Ľudskosť v politike vnímame ako slabosť. A čestnosť ako výstrelok. No čo už, sú v nej aj horšie veci!

Prekvapuje ma aj prezident

Peter Pellegrini, inak človek a politik, ktorého si vážim (človek som dal zámerne na prvé miesto), žiada od predsedu vlády Roberta Fica podpisy "vernosti" poslancov. Ale nie je časť z nich práve zo strany Petra Pellegriniho? Koľko "neverných" poslancov zo SMERu zradilo túto koalíciu? Alebo ju vydieralo a vydiera? Ani jeden! Príde mi to nesmierne nespravodlivé, ak Robert Fico ťahá za iných žeravé uhlíky z koaličného ohňa, aby sa nerozhorel ešte viac, pričom on ten oheň nezaložil, ani naň neprikladal. Pričom práve on by sa mal nerušene venovať najmä práci pre občana a nie blahu straníkov z koaličných zoskupení.

Prekvapil ma aj predseda SNS Danko

Rešpektoval som ho, dokonca som ho aj bránil pri rôznych kauzách ako "stĺp" (ten či onen), vážil som si ho pre jeho zanietenie pre potreby živnostníkov a malých podnikateľov. Ale - to už bolo tak dávno! Posledné mesiace vnímam iba jeho potreby. Buď osobné, alebo nanajvýš stranícke. Tomu sa vraví politický egoizmus. Ťahať koalíciu za traky od Huliakových gatí už od volieb nie je od Danka fér. Obštruovať tvorbu orgánov NR SR už od volieb tiež nie je voči voličom fér. To, že zrazu premiérovi v "záujme záchrany koalície" ponúka všetky posty SNS, mi po tom všetkom už nepripomína podanú ruku, ale skôr chytanie sa za slamku topiacim sa, ktorý konečne pochopil, že bez koalície sa môže "štandopede" vrátiť do advokácie a rozlúčiť sa s politikou - navždy. Danko po tých mesiacoch od volieb už nemá čo ponúknuť, tak dal do "pľacu" (použité) trenky.

Neprekvapil ma Migaľ

Kto prežil vo sfére médií 40 rokov ako ja, vie svoje o novinároch. Dokonca nielen svoje, ale aj to "ich". Presne viem, aká túžba sa nesie naprieč novinárskym stavom po moci, po nadradenosti, po sláve, po uznaní, po kariére, po peniazoch - ako inak, v politike a z politiky. Väčšina novinárov robí dnes tú svoju politiku "skryto", iní do nej vstúpili otvorene. Lenže, aby sa z novinára stal politik, na to nestačí ani mnohoročná prax v disciplíne držiaka mikrofónu, ani v pozícii "utajeného" mediálneho orgánu strany. A ešte - prekvapili ma viac skôr tí "bez mena" okolo novinára Migaľa, ktorí si teraz na prst omotávajú celé Slovensko.

Nezávidím Robertovi Ficovi, ale držím mu palce

A tým pádom aj nám, voličom. Držím palce aj jeho "starej" či "mladej" garde okolo neho. A vážim si tú spoločnosť. Verní šéfovi, verní strane, verní zásadám, verní voličom. To je na dnešné pomery v politike a na jej povrchné chápanie už takmer anachronizmus. Veriť v niečo a v niekoho v dave tých, ktorým veriť je v týchto časoch nemožné,  však pre duševné zdravie treba.

Politici dávali sľub

Či už v predvolebných aktivitách, alebo vo volebných programoch. Nemôžem veriť tým z nich, ktorí sa na vlastné sľuby vykašlali hneď po prevzatí poslaneckého preukazu. A ani nebudem. Zrada je pre mňa zradou, nech sa zabalí do akýchkoľvek kvetnatých fráz o práve na čosi. A prepáčte, už iba osobné konštatovanie - SMER, odkedy vznikol, nikdy nezradil. Nemusel som s ním vždy súhlasiť, ale mohol som si ho vždy vážiť.

Ak teda predčasné voľby, potom v nádeji, že v nich Migaľovci a Dankovci skončia navždy.

A už iba - pamätáte sa?

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik