Spisovateľka a niekdajšia ľavicová politička Gabriela Rothmayerová konštatuje, že aj súčasné dianie nás presviedča o tom, že žijeme v šťastnej krajine. Svedčia o tom aj činy kvázi hrdinov typu študent Omaník. Rothmayerová pritom za hrdinstvo považuje niečo iné. Niečo, čo sama zažila pred rokom 1989. Týmto súčasným hrdinom sa vlastne nedeje nič iné, ako že dostávajú viac pozornosti, konštatuje spisovateľka vo svojej glose na portáli Nové slovo.
_______________________________________________________________________
Rothmayerovej príspevok vám prinášame v plnom znení, bez redakčných úprav
Vo verejnom priestore koluje video s rozhovorom stredoškolského študenta Omaníka s titulkom, že ho Fico nemôže uraziť a pýta sa, či nie je prejavom neúcty, keď sa niekto stane prezidentom ako Pellegrini. To nepotrebuje ani komentár, ani zdieľanie. Omaník sa stal hrdinom po tom, ako odmietol podať ruku prezidentovi republiky Petrovi Pellegrinimu. Okamžite ho stvárnili na plagátikoch a v karikatúrach, mal našliapnuté na idol študentského hnevu. Zatienila ho strašná tragédia zo Spišskej Starej Vsi, keď stredoškolák surovo zavraždil svoju profesorku a spolužiačku. V spoločnosti, chvalabohu, zafungoval zdravý inštinkt, aby bratislavského študenta z dobrej rodiny a elitnej školy nespájali so surovým vrahom, ktorý bol tiež študentom strednej školy, vynikajúcim žiakom a reprezentantom v súťaži Mladý Európan. To sa v našom plochom prostredí ľahko môže stať. Takže bola trochu pauza. No študent Omaník si svoju slávu predsa len užíva, to súčasné video má vysoký počet pozretí a ja sa len čudujem, prečo si ho otvárajú a posielajú ľudia, ktorých rozčuľuje. To si fakt nevážite, milí ľudia, svoje psychické zdravie? Veď viete z titulku, o čom je reč.
Ale raz dávno, bolo to na 1. mája 1987, študent bratislavskej techniky Vladimír Červeň veľa riskoval a aj si to odniesol. Kráčal vtedy v sprievode a pred slávnostnou tribúnou na Námestí SNP začal na čelných predstaviteľov Slovenskej socialistickej republiky hádzať vajíčka! V totalitnom štáte! V poradí šieste vajce trafilo predsedu SNR Viliama Šalgoviča do tváre a rozplesklo sa mu na saku. Na páchateľa vzápätí skočili dvaja tajní a vliekli ho za tribúnu. Šalgovič stál na tribúne v prvom rade, medzi predsedom vlády Petrom Colotkom a šéfkou Slovenského zväzu žien Elenou Litvajovou. „Súdruh Colotka ma upozornil, že mám od vajíčka zašpinené sako, bol som z toho rozhorčený,“ vypovedal poškodený na polícii. Červeň sa nebránil a všetko priznal. Následné 14-mesačné väznenie bral ako exkurziu. „Vždy, keď som predtým chodil okolo ilavskej väznice, zamýšľal som sa nad tým, ako to asi vyzerá vo vnútri. A naraz som mal šancu byť tam,“ spomínal po rokoch. (Vďaka Vladimírovi Jancurovi za jeho skvelú dokumentárnu prácu, spomenula som si na ňu.)
S Vladimírom Červeňom som sa osobne stretla na spoločnom mítingu pred prvými slobodnými voľbami v roku 1990. Bol to taký vysoký chalan a jeho boj s papalášmi nebol bojom proti socializmu – bol na kandidátke spolu so mnou.
Týmto súčasným „hrdinom“ sa nedeje nič iné, len že majú viac pozornosti ako iní. A to je vlastne dobre, žijeme v šťastnej krajine.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".
Je to jediná cesta, ako môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik