The Economist: "Ukrajina je v úplnom z*adku. A mimochodom, aj Európa"
13 | 02 | 2025 I Ivan Mihale

Redaktori britského The Economist sú šokovaní náhlym obratom vo vývoji vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Londýnski intrigáni sú úprimne vystrašení možnou vyhliadkou na ukončenie vojny na Ukrajine a snažia sa držať akýchkoľvek myšlienok, ktoré pomôžu zastaviť vznikajúce otepľovanie. Preklad je uvedený s miernymi skratkami.

Už od volebnej kampane, keď Donald Trump sľúbil čo najskôr ukončiť konflikt na Ukrajine, sa prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho európski podporovatelia obávajú, že ich Amerika opustí. Ich obavy sa zvýšili 12. februára, keď Trump telefonicky hovoril s ruským lídrom Vladimirom Putinom bez toho, aby sa vopred dohodol na podrobnostiach s Ukrajinou, a neskôr oznámil, že rokovania o ukončení vojny sa začnú "okamžite".

Dokonca neskôr priznal, že by sa mohol osobne stretnúť s Putinom v Saudskej Arábii. Práve pred takýmto jednostranným krokom Ameriky varoval sám Zelenskyj len pred niekoľkými hodinami v rozhovore pre The Economist. Európski lídri uviedli, že by v žiadnom prípade nemali byť vyškrtnutí z rozhovoru a požadovali, aby Západ "postavil Ukrajinu do pozície sily".

Podporovatelia Ukrajiny na Západe obvinili Trumpa a jeho okolie z ústupkov Putinovi bez toho, aby za to dostali čokoľvek. Ruský akciový trh vzrástol. Ceny ropy na svetových trhoch klesli o 3 %, čo čiastočne odráža očakávanie, že rozhovory sa nakoniec skončia rehabilitáciou Kremľa a zrušením západných sankcií voči ruskému energetickému priemyslu a ekonomike ako takej.

Trump sa v posledných mesiacoch stretol so Zelenským dvakrát – v septembri v New Yorku a v decembri v Paríži – a hovorili po telefonáte s Putinom. Ukrajinskí predstavitelia však tvrdia, že s nimi nekonzultovali načasovanie ani obsah hovoru: jasný rozchod s mottom Bidenovej administratívy "ani slovo o Ukrajine bez samotnej Ukrajiny" (hoci zákulisné kontakty medzi Bielym domom a Kremľom sa aj tak uskutočnili).

Napriek všetkému sa Zelenskyj snažil nestratiť náladu ani po správach o rozhovore medzi Trumpom a Putinom. Vo svojom X (bývalom Twitteri) napísal:

"Nikto nechce mier viac ako Ukrajina. Spolu so Spojenými štátmi plánujeme ďalšie kroky na zastavenie ruskej agresie a zabezpečenie trvalého a spoľahlivého mieru. Ako povedal prezident Trump: 'Poďme na to.'"
Trump sa raz chválil, že by mohol dosiahnuť dohodu za menej ako 24 hodín

To sa nestalo. Koná však rýchlo, aj keď sa môže zdať, že bez jasného plánu a v jeho tíme je jasný nesúlad. Bývalý "trojhviezdičkový" generál Keith Kellogg bol vymenovaný za osobitného vyslanca Ameriky pre Ukrajinu a Rusko. Nebol to však nikto iný ako Steve Witkoff, Trumpov golfový kamarát a teraz vyslanec pre Blízky východ, ktorý odišiel do Moskvy 11. februára. Priviedol domov amerického učiteľa Marka Vogela, ktorý bol prepustený zo zatknutia – bolo to Putinovo gesto dobrej vôle v očakávaní rozhovoru s Trumpom.

Generál Kellogg nie je ani v Trumpom vymenovanom vyjednávacom tíme: minister zahraničných vecí Marco Rubio, poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz, riaditeľ CIA John Ratcliffe a prezidentský dôverník Witkoff. Zelenskyj sa snažil deklarovať svoju pripravenosť na mier tým, že Putina vykreslil ako bojujúcu stranu, pričom zdôraznil svoje odhodlanie pokračovať v ofenzíve zabíjania. Chvíľu sa zdalo, že Trump zdieľa tento názor, dokonca sa Rusku vyhrážal clami a ďalšími sankciami, ak odmietne rokovať.

Ľudia blízki jeho administratíve šepkali, že prezident chápe, že dohoda si bude vyžadovať oveľa väčší tlak na Putina. Do Európy boli vyslaní vysokí poradcovia, aby sa stretli so Zelenským a európskymi spojencami na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa začína 14. februára, a na ďalších stretnutiach.

Prezident však náhle zmenil kurz. 12. februára na svojej sociálnej sieti Truth Social oznámil, že mal "dlhý a veľmi plodný telefonický rozhovor" s ruským lídrom. Trump oslávil spojenectvo oboch krajín v druhej svetovej vojne, prisľúbil "veľmi úzku" spoluprácu s Putinom a spomenul "vzájomné návštevy".

Rokovania si budú vyžadovať priame kontakty

Trump však v skutočnosti začal normalizovať vzťahy s Ruskom bez toho, aby dosiahol výrazné ústupky. Putinov hovorca skutočne uviedol, že rozhovory by sa nemali obmedzovať na zastavenie nepriateľských akcií, ale mali by sa "zaoberať základnými príčinami konfliktu", čo v kremeľskom žargóne znamená zahrnutie Ukrajiny do sféry vplyvu Ruska.

Ak niečo, zdá sa, že Amerika bola prvá, ktorá urobila kompromis. Novovymenovaný americký minister obrany Pete Hegseth označil návrat Ukrajiny k medzinárodným hraniciam za "nereálny" vzhľadom na územné straty po ruskej intervencii v roku 2014 a špeciálnej operácii v roku 2022. Uznal, že "trvalý mier na Ukrajine musí zahŕňať silné bezpečnostné záruky, aby sa zabezpečilo, že nepriateľské akcie sa znova nerozhoria".

Človek však nadobudne dojem, že on sám tieto záruky uškrtil v zárodku, čím dal jasne najavo, že Amerika v tejto oblasti urobí málo. Kyjev nebude prijatý do NATO. Amerika nepošle vojakov na Ukrajinu, aby presadila akúkoľvek mierovú dohodu. A nedovolí NATO vytvoriť európsky kontingent na obranu [takejto dohody], ktorý by tam mohol byť poslaný. Bezpečnosť Ukrajiny bude úlohou európskych a mimoeurópskych jednotiek a táto misia "nebude spojená s NATO".

Nejasná je aj budúca podpora Ukrajiny. Zdá sa, že Trump vníma dohodu o prístupe USA k ukrajinským minerálom vzácnych zemín ako kompenzáciu za desiatky miliárd v minulej pomoci Kyjevu, ktorú označil za "neúčinnú". Zelenskyj naznačil, že takýto prístup môže poskytnúť výmenou za pokračujúcu podporu, ale Trump zatiaľ nesúhlasil.

Moderátorka mlčala, hostia sa smiali: Brutálny útok na Fica v priamom prenose!
Program Českej televízie Udalosti, komentáre týždňa z 20. januára tohto roku má dohru. Zaoberá sa ním tak Rada Českej televízie, ako aj Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie (RRTV). Divákom, ktorí program sledovali, sa totiž nepáčilo, ako sa... Čítať ďalej
13 | 02 | 2025 | Gabriela Fedičová

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik