V úvode videopozdravu občanom s poradovým číslom 10 podnikateľ a právnik Zoroslav Kollár potvrdil, že jeho mienka o politikoch nie je príliš vysoká. Nemá zmysel kritizovať jednotlivcov, keďže všetci klamú a jeden na druhého sa vyhovárajú, kto spravil väčšiu škodu. Preto je podľa neho načase odsunúť ich všetkých do histórie a začať novú etapu rozvoja SR. Práve on je ten, kto o sebe tvrdí, že už nie len on bude informovať občanov vecne, faktograficky a bez osočovania, či negatívnych emócií. Iba fakty, sľubuje Zoroslav Kollár vo videu.

Nechce to robiť „prednáškovou“ formou, ale ako reakcie na konkrétne situácie či udalosti. „Zároveň vám vždy vysvetlíme príčiny, okolnosti a dôsledky činnosti alebo veľakrát nečinnosti politikov,“sľubuje Kollár. V tomto pozdrave občanom sa zameral na to, ako politici síce majú plno rečí okolo ochrany životného prostredia, no 35 rokov ho svojim ničnerobením „úspešne“ ničia.

Asistent pána europoslanca

Nedávno havaroval asistent europoslanca Martina Hojsíka na jeho aute. Na aute ochrancu životného prostredia, ktoré nemalo platnú STK, ani emisnú kontrolu.

„Toto je úplne najlepší príklad farizejského správania politikov – majú plné ústa rečí, ktoré majú zaujať voličov, ale sami v osobnom živote nerešpektujú zákony,“hovorí Kollár s tým, že ústa plné ochrany životného prostredia, no reálna ochota niečo preň urobiť, chýba.

Slovensko plné environmentálnych záťaží

Mnohé enviro záťaže tu máme už desaťročia a stále prinášajú nové, ďaleko väčšie problémy, ktoré nik nerieši – buď kvôli nedostatku peňazí, alebo vďaka systému, ktorý tu máme.

„Typickým príkladom dlhodobého neriešenia environmentálnej záťaže je skládka toxického odpadu vo Vrakuni. Je známe, že už celé desaťročia z tejto skládky toxické látky postupne znečisťujú podzemnú vodu na Žitnom ostrove. Všetci politici tvrdia, že voda predstavuje naše prírodné bohatstvo a v budúcnosti bude možno drahšia a vzácnejšia ako ropa a napriek tomu toxická skládka je stále v nezmenenom stave,“ upozorňuje Kollár na jeden z mnohých problémov v tejto oblasti.  

A čo občania?

Podľa Kollára na Slovensku vytvárame možno ešte horšie skládky – každý z nás už určite videl niekde „v poli“ popri ceste vrak auta.

„Keď motorové vozidlo doslúži, stáva sa z neho podľa zákona nebezpečný odpad. Preto je naša právna úprava veľmi prísna, ale bohužiaľ iba teoreticky. Podľa zákona je majiteľ povinný auto dať zlikvidovať do autoservisu, ktorý je oprávnený takúto činnosť vykonávať,“ vysvetľuje Kollár s tým, že takýto autoservis auto ekologicky rozoberie a zlikviduje, lenže tieto služby nevyužíva nik. Mnohé z nich nemajú zaplatené povinné zmluvné poistenie, takže ak vznikne na takomto aute škoda, tá je uhradená z peňazí poctivo platiacich majiteľov a štátu – osem percent z PZP dáva ministerstvo vnútra na podporu záchranárov a hasičov. Evidovaných je však ďaleko viac vozidiel, ako jazdí po našich cestách.

Kde je zvyšok áut

Kollár odhaduje, že zhruba desať percent z nich bolo ukradnutých a jazdí niekde v zahraničí.

„Niekto sa chce zbaviť auta, stačí ho odviezť do servisu oprávneného na likvidáciu auta vyžiadať si potvrdenie o jeho ekologickej likvidácii, potom odovzdať doklady o automobile a vyradiť auto z evidencie. A samozrejme musí zaplatiť 5 eurový poplatok. Nie je to nič zložité, ale chce to čas a námahu. A čo ak vám niekto ponúkne, že od vás auto zrelé na likvidáciu odkúpi napríklad za 50 alebo 100 eur a nemusíte sa ani pohnúť z domu? Občan ušetrí čas a ešte získa nejaké peniaze. Autá sú potom odhlásené a väčšinou už ďalej prihlásené na nejakého občana, ktorý je spravidla nemajetný a nezamestnaný.  rekordman na Slovensku takýmto spôsobom „vlastní“ 1000 neexistujúcich áut,“vysvetľuje Kollár s tým, že takéto autá sú rozpredané na súčiastky, ktoré sa dajú predať a čo sa predať nedá, skončí na čiernej skládke. Pneumatiky pritom nie sú až taký problém, ako prevádzkové tekutiny, ktorých môže byť v jednom aute 15-30 litrov. Ako príklad uvádza jednu skládku na Žitnom ostrove, kde boli pneumatiky zo zhruba 10-tich tisíc áut.

Hrozivé čísla

„V každom z týchto áut je napríklad 20 litrov prevádzkových toxických tekutín, to je približne 200-tisíc litrov. Veľká cisterna má objem asi 20-tisíc litrov, to znamená, že celkový objem tekutín, ktoré boli vyliate niekde do prírody pri likvidácii takýchto áut predstavuje 20 kamiónových cisterien iba v tejto jednej dedine,“vypočítava Kollár s tým, že liter oleja dokáže znečistiť až milión litrov pitnej vody.  

Čo robí enviropolícia?

Dve desaťročia bol tvárou enviropolície Mário Kern, ktorý rozprával o náročnej práci a úspechoch, no Kollár konštatuje, že veľa toho neurobil. Veď usvedčiť majiteľa v poli odstaveného auta nie je až taký problém – stačí z vraku odčítať „vin-číslo“ a začať konať.

„Keď cestujem a poviem niekomu v krajinách, kde je voda už dnes vzácnosťou, že v našej krajine pitnou vodou splachujeme záchody, umývame autá alebo podlahu, neveriacky krútia hlavami, ale keby vedeli, že si nechávame nečinnosťou politikov a lenivosťou úradníkov toto prírodné bohatstvo likvidovať, to by už nechápali vôbec,“myslí si Kollár s tým, že zodpovední sú ministri vnútra, životného prostredia a dopravy.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".

Je to jediná cesta, ako môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu:  https://t.me/hlavnydennik