Článok S. V. Lavrova v novinách „Rusko v globálnej politike“ zo dňa 4.2.2025 pod názvom „Charta OSN by sa mala stať právnym základom multipolárneho sveta“
Podtitulok prekladateľa: Vznik, demontáž a opätovné zrodenie medzinárodného práva na základe rovnoprávnosti, alebo Jaltská konferencia.2?
Zdroj: https://www.mid.ru/ru/foreign_policy/news/1994357/?lang=ru
Preložil: Andrej Rehák, Levice, 05.02.2025
Pred 80 rokmi, 4. februára 1945, sa otvorila Jaltská konferencia, na ktorej lídri víťazných krajín 2. svetovej vojny – ZSSR, USA a Veľkej Británie – definovali kontúry povojnového sveta. Napriek ideologickým rozdielom sa dohodli na konečnom vykorenení nemeckého nacizmu a japonského militarizmu. Dohody dosiahnuté na Kryme boli potvrdené a rozvinuté počas Postupimskej mierovej konferencie v júli až auguste 1945.
Jedným z výsledkov rokovaní bolo vytvorenie Organizácie Spojených národov a schválenie Charty OSN, ktorá je dodnes hlavným prameňom medzinárodného práva. Ciele a princípy správania krajín zakotvené v charte majú zabezpečiť ich mierové spolunažívanie a progresívny rozvoj. Základom jaltsko-postupimského systému bol princíp suverénnej rovnosti štátov: žiaden z nich si nemôže nárokovať dominantné postavenie – všetky sú si formálne rovné, bez ohľadu na veľkosť územia, počet obyvateľov, vojenskú silu či iné porovnávacie kritériá.
Jaltsko-Postupimsky poriadok so všetkými svojimi silnými a slabými stránkami, o ktorých vedci stále diskutujú, vytvoril normatívny a právny rámec pre fungovanie medzinárodného systému už osem desaťročí. Svetový poriadok, v strede ktorého je OSN, plní svoju hlavnú úlohu – poistiť všetkých proti novej svetovej vojne. Je ťažké nesúhlasiť s názorom odborníkov, že „OSN nás neviedla do neba, ale zachránila nás pred peklom“[1]. V Charte zakotvené právo veta, ktoré nie je výsadou, ale bremenom osobitnej zodpovednosti za zachovanie mieru, slúži ako silná bariéra pre prijímanie nevyvážených rozhodnutí a vytvára priestor pre hľadanie kompromisov založených na rovnováhe záujmov. Ako politické „jadro“ systému Jalta-Potupim je OSN jedinou univerzálnou platformou svojho druhu na rozvoj kolektívnych odpovedí na spoločné výzvy – či už v oblasti udržiavania medzinárodného mieru a bezpečnosti alebo podpory sociálno-ekonomického rozvoja.
Práve na pôde OSN, kde ZSSR zohrával kľúčovú úlohu, boli prijaté historické rozhodnutia, ktoré položili základy multipolárneho sveta, ktorý sa nám vynára pred očami. Mám na mysli proces dekolonizácie, ktorý sa zákonite uskutočnil prijatím Deklarácie o udelení nezávislosti koloniálnym krajinám a národom z iniciatívy Sovietskeho zväzu v roku 1960. Počas tejto éry desiatky národov, predtým pod útlakom svojich metropol, po prvý raz v histórii získali nezávislosť a šancu na vlastnú štátnosť. Niektoré z bývalých kolónií si dnes robia nárok na úlohu mocenských centier v multipolárnom svete, iné sú súčasťou integračných združení s regionálnym alebo kontinentálnym civilizačným dosahom.
Ako správne píšu ruskí vedci, každá medzinárodná inštitúcia je predovšetkým „spôsobom, ako obmedziť prirodzený egoizmus štátov“[2]. Výnimkou v tomto zmysle nie je ani OSN so svojím komplexným súborom pravidiel vo forme charty, odsúhlasenej a prijatej konsenzom. Preto sa centrický poriadok OSN nazýva poriadok založený na medzinárodnom, skutočne univerzálnom práve a predpokladá sa, že každý štát bude tento zákon rešpektovať. Rusko, podobne ako väčšina členov svetového spoločenstva, s tým nikdy nemalo problémy, no Západ, ktorý sa nespamätal zo syndrómu výnimočnosti a je zvyknutý fungovať v neokoloniálnej paradigme, teda žiť na úkor iných, spočiatku nebol naklonený formátu medzištátnej interakcie založenej na rešpektovaní medzinárodného práva.
Otvorene to povedala bývalá námestníčka ministra zahraničných vecí USA V. Nulandová, ktorá v jednom zo svojich rozhovorov s charakteristicky jednoducho zmýšľajúcou priamosťou priznala, že „Jalta nebola pre USA dobrým rozhodnutím, nebolo potrebné s tým súhlasiť.“ Toto priznanie veľa vysvetľuje o správaní Ameriky na medzinárodnej scéne. Veď podľa V. Nulandovej bol Washington v roku 1945 takmer donútený, neochotne, súhlasiť s povojnovým usporiadaním sveta a už vtedy ho americké elity vnímali ako príťaž. Bol to práve tento pocit, ktorý dal podnet na následnú líniu Západu na revíziu Jaltsko-Postupimského mieru. Tento proces sa začal neslávne známym Fultonovým prejavom Winstona Churchilla v roku 1946, ktorý fakticky vyhlásil „studenú vojnu“ Sovietskemu zväzu. Spojené štáty a ich spojenci vnímali dohody medzi Jaltou a Postupimom ako taktický ústupok, a preto sa nikdy neriadili základným princípom Charty OSN o suverénnej rovnosti štátov.
Západ mal šancu napraviť sa, prejaviť obozretnosť a predvídavosť v osudovej chvíli, keď sa zrútil Sovietsky zväz a s ním aj tábor svetového socializmu.Zvíťazili však sebecké pudy. Americký prezident George Bush starší, opojený „víťazstvom v studenej vojne“, vyhlásil 11. septembra 1990 v prejave pred oboma komorami Kongresu[3] príchod nového svetového poriadku, ktorý v chápaní amerických stratégov znamenal úplnú dominanciu Spojených štátov na medzinárodnej scéne, „okno neobmedzených možností“ pre Washington bez ohľadu na princípy, ktoré sú základom charty OSN.
Jedným z prejavov „poriadku založeného na pravidlách“ je proces geopolitického prisvojenia východnej Európy Washingtonom, ktorého výbušné dôsledky sme (dnes) nútení eliminovať špeciálnou vojenskou operáciou.
Návratom republikánskej administratívy vedenej D. Trumpom k moci v USA nadobudlo Washingtonské chápanie medzinárodných procesov po 2. svetovej vojne nový rozmer. Nový štátny tajomník M. Rubio sa k tejto veci 15. januára v Senáte vyjadril veľmi výrečne. Jeho význam: povojnový svetový poriadok nieže je len zastaraný, ale zmenil sa na zbraň používanú proti záujmom USA[4]. To znamená, že nielen Jaltsko-Postupimsky mier s ústrednou úlohou OSN je teraz neprijateľný, ale aj „poriadok založený na pravidlách“, v ktorom je stelesnený egoizmus a arogancia Washingtonom vedeného Západu v období po studenej vojne. Posun ku konceptu „Amerika na prvom mieste“ má znepokojujúcu rezonanciu so sloganom „Nemecko na prvom mieste“ z Hitlerovej éry a zameranie sa na „mier prostredníctvom sily“ by mohlo definitívne pochovať diplomaciu. Nehovoriac o tom, že takéto vyhlásenia a ideologické konštrukty nepreukazujú ani tieň rešpektu voči medzinárodným právnym záväzkom Washingtonu podľa Charty OSN.
Nie je však rok 1991 a dokonca ani rok 2017, keď súčasný obyvateľ Bieleho domu prvýkrát vystúpil na „kapitánsky mostík“. Ruskí analytici správne poznamenávajú, že „nenastane návrat k predchádzajúcemu stavu, ktorý USA a ich spojenci doteraz bránili, keďže demografické, ekonomické, sociálne a geopolitické podmienky sa nezvratne zmenili“[5]. Myslím si, že správna je aj predpoveď, podľa ktorej jedného dňa „Spojené štáty pochopia, že oblasť svojej zodpovednosti za medzinárodné záležitosti netreba preháňať, a celkom harmonicky sa budú cítiť ako jeden z vedúcich štátov, ale už nie hegemón“[6].
Multipolarita sa posilňuje a namiesto toho, aby sa postavili proti tomuto objektívnemu procesu, Spojené štáty by sa v dohľadnej historickej perspektíve mohli stať jedným zo zodpovedných centier moci – spolu s Ruskom, Čínou a ďalšími mocnosťami globálneho Juhu, Východu, Severu a Západu. Zatiaľ sa však zdá, že nová americká administratíva použije kovbojské útoky na testovanie toho, ako ďaleko môžu USA zájsť vo využívaní unipolárneho systému vo svoj prospech. Som si však istý, že táto administratíva čoskoro pochopí, že medzinárodná realita je oveľa bohatšia ako tie predstavy o svete, ktoré možno bez akýchkoľvek následkov použiť v prejavoch k domácemu americkému publiku a k ich submisívnym geopolitickým spojencom.
V očakávaní takéhoto vytriezvenia budeme s našimi rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi pokračovať v usilovnej práci na vytváraní podmienok na prispôsobenie mechanizmov praktického rozvoja medzištátnych vzťahov realite multipolarity, medzinárodno-právnemu konsenzu systému Jalta-Postupim, zakotvenému v Charte OSN. Tu je vhodné uviesť Kazanskú deklaráciu summitu BRICS z 23. októbra 2024, ktorá odzrkadľuje jednotný postoj štátov globálnej väčšiny v tejto záležitosti, jasne potvrdzuje „záväzok dodržiavať medzinárodné právo vrátane účelov a princípov zakotvených v Charte OSN ako jeho integrálny a základný prvok a zachováva ústrednú úlohu OSN v medzinárodnom systéme“ [7]. Ide o prístup formulovaný poprednými štátmi, ktoré formujú moderný svet a predstavujú väčšinu jeho obyvateľstva. Áno, naši partneri z juhu a východu majú celkom legitímne želania týkajúce sa ich účasti na globálnom riadení. Na rozdiel od Západu sú rovnako ako my pripravení na úprimný a otvorený rozhovor o všetkých otázkach.
Náš postoj k reforme Bezpečnostnej rady OSN je dobre známy. Rusko presadzuje, aby tento orgán získal demokratickejší charakter rozšírením zastúpenia globálnej väčšiny – Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Podporujeme žiadosti Brazílie a Indie o trvalý „pobyt“ v Rade a zároveň naprávame historické nespravodlivosti voči africkému kontinentu v rámci parametrov, na ktorých sa dohodli samotní Afričania. Prideľovanie ďalších kresiel už tak nadmerne zastúpeným krajinám „kolektívneho Západu“ v Bezpečnostnej rade je kontraproduktívne. V tejto súvislosti spomínané Nemecko a Japonsko, ktoré delegovali podstatnú časť svojej suverenity na zámorského patróna a navyše doma oživujú duchov nacizmu a militarizmu, nie sú schopní do práce Bezpečnostnej rady OSN priniesť nič nové.
Sme pevným zástancom nedotknuteľnosti výsad stálych členov Bezpečnostnej rady. V kontexte nepredvídateľnej línie západnej menšiny môže len právo veta zabezpečiť, aby Rada prijímala rozhodnutia, ktoré zohľadňujú záujmy všetkých strán.
Personálna situácia na sekretariáte OSN zostáva urážlivá pre globálnu väčšinu, kde na všetkých kľúčových pozíciách stále dominujú Západniari. Zosúladiť byrokraciu OSN s geopolitickou mapou sveta je úloha, ktorú nemožno odkladať. V tejto veci obsahuje spomínaná Kazanská deklarácia BRICS veľmi jasnú formuláciu. Uvidíme, aké vnímavé k tomu bude vedenie OSN, zvyknuté slúžiť záujmom úzkej skupiny západných krajín.
Pokiaľ ide o normatívny rámec zakotvený v Charte OSN, som presvedčený, že najlepšie a optimálne zodpovedá požiadavkám multipolárnej éry. Obdobie, keď sa princípy suverénnej rovnosti štátov, nezasahovania do ich vnútorných záležitostí a iných základných postulátov musia dodržiavať nie slovami, ale skutkami, vrátane práva národov na sebaurčenie v konsenzuálnej interpretácii zaznamenanej v Deklarácii OSN o princípoch medzinárodného práva z roku 1970: každý je povinný rešpektovať územnú celistvosť všetkých štátov, ktorých vláda reprezentuje všetko obyvateľstvo žijúce na jeho území. Netreba dokazovať, že po prevrate vo februári 2014 kyjevský režim nereprezentuje obyvateľov Krymu, Donbasu a Novorossii, rovnako ako západné metropoly nereprezentovali národy koloniálnych území, ktoré vykorisťovali.
Pokusy o hrubú reštrukturalizáciu sveta tak, aby vyhovoval vlastným záujmom v rozpore so súborom zásad OSN, môžu priniesť ešte väčšiu nestabilitu a konfrontáciu, až po katastrofické scenáre. Vzhľadom na súčasnú úroveň konfliktu v medzinárodných záležitostiach bezmyšlienkovité odmietnutie jaltsko-postupimského systému s jeho „jadrom“ v podobe OSN a jej charty nevyhnutne povedie k chaosu.
Často sa hovorí, že nie je čas hovoriť o otázkach želaného svetového poriadku v podmienkach, keď pokračujú boje o potlačenie ozbrojených síl rasistického režimu v Kyjeve, podporovaného „kolektívnym Západom“. Takýto prístup je podľa nás neúprimný. O kontúrach povojnového svetového poriadku, ktoré nesú štruktúru Charty OSN, diskutovali spojenci na vrchole druhej svetovej vojny, vrátane moskovskej konferencie ministrov zahraničných vecí a teheránskej konferencie hláv štátov a vlád v roku 1943 a počas ďalších kontaktov medzi budúcimi víťaznými mocnosťami až po konferencie v Jalte a Postupime v roku 1945. Iná vec je, že spojenci už mali skrytú agendu, ale to nijako neznižuje trvalý význam vysokých zákonných princípov rovnosti, nezasahovania do vnútorných záležitostí, mierového riešenia sporov, rešpektovania práv akejkoľvek osoby – „bez ohľadu na rasu, pohlavie, jazyk a náboženstvo“. Skutočnosť, že Západ, ako je dnes už úplne jasné, sa k týmto postulátom prihlásil „s postrannými úmyslami“ a v nasledujúcich rokoch ich hrubo porušil, či už v Juhoslávii, Iraku, Líbyi alebo na Ukrajine, neznamená, že by sme mali oslobodiť Spojené štáty a ich satelity od morálnej a právnej zodpovednosti, alebo že by sme mali odmietnuť ich jedinečné dedičstvo otcov zakladateľov OSN, zakladateľov Charty OSN. Nedaj bože, ak sa to teraz niekto pokúsi prepísať (pod heslom zbavenia sa „zastaraného systému Jalta-Potupim“). Svet zostane bez akýchkoľvek spoločných hodnotových smerníc.
Rusko je pripravené na spoločnú a poctivú prácu s cieľom dohodnúť sa na rovnováhe záujmov a posilniť právne základy medzinárodných vzťahov.Iniciatíva ruského prezidenta V. V. Putina v roku 2020 usporiadať stretnutie hláv štátov stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, ktorí nesú „osobitnú zodpovednosť za zachovanie civilizácie“, mala za cieľ nadviazať rovnocenný dialóg o celej škále týchto otázok[8]. Zo známych dôvodov, ktoré Rusko nemôže ovplyvniť, táto iniciatíva nenašla praktické pokračovanie. Ale nestrácame nádej, aj keď zloženie účastníkov a formát takýchto stretnutí môže byť iný. Hlavnou vecou je podľa ruského prezidenta V. V. Putina „návrat k pochopeniu toho, prečo bola vytvorená Organizácia Spojených národov, a dodržiavanie zásad stanovených v štatutárnych dokumentoch“[9]. To je presne to, čo by malo byť vodítkom pri regulácii medzinárodných vzťahov v súčasnej ére multipolarity.
Vážení naši čitatelia
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".
Je to jediná cesta, ako môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik