Európska komisia tvrdí, že na udržanie európskeho obranného systému by bolo potrebné dodatočných 500 miliárd eur. Podľa informácií agentúry Reuters sa lídri Európskej únie v pondelok dohodli na posilnení obrany proti Rusku a ďalším hrozbám, zvýšení výdavkov a doplnení chýbajúcich vojenských kapacít, píše Mandiner.

„Už sme urobili veľa, ale musíme urobiť ešte viac. Musíme konať lepšie, silnejšie a rýchlejšie – a musíme to robiť spoločne,“ vyhlásil predseda Európskej rady António Costa po bruselskom obrannom summite.

Hoci sa lídri zhodli na potrebe zvýšenia obranných výdavkov, zostala otvorená otázka, odkiaľ na tieto plány získať finančné zdroje. V posledných rokoch už európske krajiny výrazne navýšili svoje obranné rozpočty v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022. Zároveň narastá presvedčenie, že Európa by mala znížiť svoju závislosť od Spojených štátov v oblasti bezpečnosti kontinentu. Situáciu ešte viac komplikuje politika amerického prezidenta Donalda Trumpa voči NATO a jeho požiadavka, aby európske krajiny prispievali viac na svoju obranu.

Začiatok summitu zatienilo aj Trumpovo víkendové oznámenie o možnom zavedení nových ciel na dovoz z EÚ. Lídri sa však zhodli, že sa prioritne zamerajú na kritické nedostatky v obrannom systéme, najmä v oblasti protivzdušnej a protiraketovej obrany, munície a vojenskej logistiky. Nebolo však prijaté žiadne konkrétne rozhodnutie o tom, ako tieto výdavky financovať.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen zdôraznila, že „Európa potrebuje zásadne zvýšiť výdavky na obranu, čo si vyžaduje aj posilnenie našej obrannej priemyselnej základne.“

Okrem toho uviedla, že Komisia hľadá flexibilné riešenia v pravidlách verejných financií EÚ, aby uľahčila financovanie obranných investícií. Pondelkových rokovaní sa zúčastnili aj generálny tajomník NATO Mark Rutte a britský premiér Keir Starmer, ktorí diskutovali o budúcich plánoch na zvýšenie európskych obranných výdavkov.

V roku 2024 vynaložili členské štáty EÚ na obranu priemerne 1,9 % svojho HDP, čo predstavovalo približne 326 miliárd eur – o 30 % viac ako v roku 2021. Podľa odhadov Komisie by však v nasledujúcom desaťročí bolo potrebných aspoň 500 miliárd eur navyše na udržanie európskeho obranného systému.

Trump presadzuje, aby členské krajiny NATO vynakladali na obranu až 5 % svojho HDP – túto úroveň však v súčasnosti nedosahuje žiadna spojenecká krajina, vrátane samotných USA. Von der Leyen a Costa naznačili, že možnosti financovania by mohli zahŕňať zvýšenie národných obranných rozpočtov, rozšírenie úlohy Európskej investičnej banky a zapojenie súkromného kapitálu.

Lídri sa však vyhli verejnej diskusii o politicky citlivej otázke, či bude potrebné vydať spoločný dlh EÚ na pokrytie obranných výdavkov. Podľa diplomatických zdrojov sa ako možný kompromis zvažuje, že financovanie vojenských investícií by sa riešilo prostredníctvom pôžičiek namiesto priamych dotácií.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik