Úplne, ale úplne na začiatok - vážim si ľudsky i profesionálne pána Petra Tótha. Vážim si ľudsky i profesionálne pána Karola Lovaša. Ale - vážim si ľudsky i profesionálne aj pána Ľuboša Blahu. A teraz, čo s tým, ak sa menovaní páni nezhodli v téme výroková slušnosť či neslušnosť politikov? Nie, nehľadám v tom konflikt, ako to miluje takzvaný prefláknutý mediálny hlavný prúd. Vidím v tom polemiku, ktorá by aj mohla byť osožná, ak by...
Najskôr k pojmu polemika: Polemika je okrem iného článok, spor, ostrá výmena názorov v ňom s hodnotením názorov ostatných. V našom prípade, ak sa páni Tóth a Lovaš pristavili pri istých slovných obrazoch pána Blahu, nešlo o ostrý, ale slušný spor. Dali najavo svoju nevôľu nad tým, že ten tretí používa výrazy ako napríklad spojenie mena Kolíková s pracovnou pozíciou "bacharka". To aby ste, milí čitatelia, boli v obraze. Vyjadrili kultivovaný nesúhlas. A ja zas chcem vyjadriť kultivovaný nesúhlas s ich nesúhlasom voči slovným formuláciam pána Blahu.
Nie, nechcem sa vracať ku geniálnemu, ale mediálne devalvovanému Tatarkovmu Démonovi súhlasu. Skôr by som rád ponúkol zopár myšlienok na tému - "démon nesúhlasu". Všetci z nás, píšucich, z času na čas použijú metafory, ktoré už sú na hranici slušnosti. Inak sa na ne pozerajú a inak ich vnímajú nestranní pozorovatelia, inak novinári, inak kňazi a inak politici. Inak v zmysle toho, že každý z nich tú výrokovú "hranu" vidí nabrúsenú onakvejšie. A každý z nich má na to plné právo. Je fajn, ak medzi rozumnými ľuďmi neplatí "démon povinného súhlasu". To nám tu teraz zavádzajú násilne a intenzívne v duchu boľševických marxistických tradícií v podobe neomarxizmu progresívci a ich mediálne slúžky.
(Chcel som napísať prostitútky, ale to by mohlo byť tiež "za hranou". Aj keď - prostitútka je remeslo a služba ako každá iná, poskytne službu, inkasuje odmenu.A to isté robí mainstream.)
Pred Vianocami som si vzal z útulku psíka. Šteká takmer na každého. Ešte bolo málo času vysvetliť mu iný prístup k ľuďom, najmä z dôvodu prístupu "ľudí" k nemu, kým sa dostal našťastie aspoň do útulku. Nikdy však nikoho nepohrýzol a je to ten najväčší dobrák a maznák, akého som kedy choval. Asi viete, čo tým chcem povedať. Aj psa, rovnako ako človeka, musíte spoznať. Nie iba na základe štekania, ale musíte spoznať jeho "vnútro."
Veľa ľudí v okolí pracuje v tej väznici, je to jeden z nie mnohých zamestnávateľov v regióne. Niektorí, viacerí z nich, pracujú na pozícii "bachar" a tak sa im tu aj vraví - bachari a bacharky."Nevieš? No, ten, bachar, z bytovky". Asi tak. To, že pán Blaha použil prirovnanie bacharky k pani Kolíkovej, ma nijako nevyrušilo. Skôr mi pripadalo dosť trefné. Stretávam občas bacharky. každé povolanie (a správanie, najmä povýšenectvo) sa nejak podpíše - nevedomky - aj na výzore človeka. Chápem pánov Lovaša i Tótha, akceptujem ich názor, ale ja mám na výrok pána Blahu názor iný. Vnímam ho inak.
Pán Blaha je nám akosi všetkým na očiach, mnohým v žalúdku, ale škoda, že iba jediný. Náramná škoda. Vítam polemiku o slušnosti a nevulgárnej politike, ale potom by som uvítal, ak by...
Nijako sa nepozastavujeme nad vulgárnymi oplzlosťami pána Galka, pána Matoviča, pána Pročka voči iným ľuďom, nielen politikom, chronicky produkovanými každý Boží deň v parlamente i na sieťach. Alebo pána Migaľa, ktorý síce nenadáva, ale uráža oveľa viac!
A nezdá sa mi príliš ani argument, že "pani Kolíková je žena a nemalo by sa voči ženám tak" - veď ona je zástavníčka gender ideológie, tak rodová deľba na ženskosť a mužskosť by tu nemala zohrávať žiadnu úlohu a už vôbec nie niečo ako argument.
Vážim si vás, rád vás čítam, budem si vás vážiť a budem vás rád čítať. A budem rád, ak vás budú čítať mnohí. Profesionálne i ľudsky budem rád. Ďakujem vám, že ste načrtli verejne tému "slušnosť v politike", ale tá sa týka mnohých, nielen iba pána Blahu. Opakujem, susedu mám "bacharku", celkom milá baba je to.
A pánovi Blahovi? Mňa ste pobavili a dnes sú dni s úsmevom na Slovensku tak vzácne, vďaka, budem rád čítať aj Vás. A budem veľmi rád, ak aj Vás budú ľudia čítať a počúvať a najmä - chápať.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".
Je to jediná cesta, ako môžeme byť.