Ak si niekto myslel, že „manipulácia s počtami“ je akýmsi objavom slovenskej opozície a cez ňu aj červených denníkov, analýza Branislava Michalku ho veľmi rýchlo vyvedie z omylu. Ako príklad používa Taliansko a rok 2016. V tomto roku boli schválené občianske zväzky homosexuálnych párov. Katolícki odporcovia zákona vyšli do ulíc po celej krajine, no bez výsledku.
Organizátori hlavného protestu v Ríme síce odhadli počet jeho účastníkov na dva milióny, no liberálna agentúra Reuters v titulku uvádzala „tisíce“ účastníkov. Až v závere sa zmienila o pol milióne. Sekularistický La Stampa tie dva milióny účastníkov „stlačili“ na tristotisíc. Masové demonštrácie rátajúce milióny účastníkov sa podľa Christianitas konali v zhruba sto talianskych mestách, no ako slovenská, tak európska či svetová tlač ich s prehľadom odignorovala.
Vtedajšia občianska nespokojnosť nezaujímala ani zaručene slušné či nedezinformačné médiá – nikoho netrápilo, že Taliani sa búria proti svojej vláde a že ak neodstúpi a nebude zrušený sporný návrh zákona, ilúzia o demokracii „končí“.
Ľudí v uliciach bolo zrejme málo a aj médiá, dobre živené liberálnymi mecénmi odviedli dobrú prácu. No ono je to tak – súčasná progresívna žurnalistika je skôr o aktivizme, ako o informovanosti verejnosti.
Problémom je, že ak nemá myšlienka správnu mediálnu podporu, do ulíc môže vybehnúť aj každý druhý obyvateľ a nebude to stačiť na ohrozenie akejkoľvek vlády. Pritom mnohé udalosti sú prezentované, ako „tlak námestia“, no reálne šlo o zákulisne dobre pripravené dohody a machinácie.
Relatívne počty
Pri počte zhruba 60-tich miliónoch legálnych obyvateľoch Talianska sú štyri milióny pokojne protestujúcich zanedbateľný počet. Ten hovorí o skutočnosti, že ďalším viac, ako 50-tim miliónom ľudí sú partnerstvá homosexuálov ľahostajné. Takže sa vlastne nič nedeje.
Iná situácia by nastala, keby títo ľudia začali s násilnosťami. Na revolúciu tohto typu však bežní ľudia nemajú čas. Tá zostáva na dobre školených a ešte lepšie zaplatených profesionáloch.
Ako dostať státisíce do ulíc
Portál Christianitas si tu berie na pomoc verejne dostupné štatistiky, podľa ktorých najľahšie manipulovateľné vekové kategórie sú študenti a seniori. Teda ľudia, ktorí rodiny ešte nemajú, alebo sú už zaopatrené, nemusia pracovať a majú množstvo voľného času. Najnovšie údaje hovoria o zhruba 50-tich tisícoch študentov vysokých škôl v Bratislave Ešte ľahšie manipulovateľní sú stredoškoláci, ktorých je v Bratislavskom kraji zhruba 20-tisíc. No a dôchodcov je na Slovensku niečo cez 1,1 milióna.
Ak týchto ľudí cez médiá na takú demonštráciu kvalitne predpripravíte, hystériu štedro zadotujete profesionálnymi revolucionármi dobre rozmiestnenými v dave, nie je to až také náročné.
Ak počítame podľa odhadov organizátorov bratislavských protestov, ktorí hovorili o 60-tich tisícoch, bola ich tam možno polovica. Pri počte 5,5 milióna obyvateľov Slovenska je to naozaj málo, zvlášť ak je pravdou, že tretinu demonštrantov tvorili Ukrajinci.
Čo sa môže stať
Portál Christianitas uvažuje nad dvoma možnosťami. Súčasná vláda sa aj vďaka vnútorným zradcom „zľakne“ a ustúpi, alebo s tým prestanú tí, ktorí sú „nad vládou“. Veriť na slovenskú suverenitu je v súčasnosti už asi nie celkom reálne a revolúcie sú riadne drahá „zábavka“.
Ak ale globálne elity zacítia príležitosť a využije potenciál vyššie zmienených vekových skupín, ktoré zaplnia námestia a bude aj dostatočný počet profesionálnych revolucionárov, prípadne presvedčených „slniečkarov“, pracujúcich v korporátoch, podporujúcich rôzne ideológie, vyzerá to na „protesty, ako maľované“. A môžeme si byť istí, že spriatelené médiá, vrátene tých v okolitých krajinách, ich veľmi radi prifarbia.
Čo z toho vyplýva?
„Nespoliehajte sa na plné námestia, tie nič neznamenajú. Dôležité je mať pripravené vyškolené a inteligentné kádre. Pokiaľ ich skutoční konzervatívci nemajú (nemyslím teraz kresťanských demokratov, či tzv. liberálnych konzervatívcov, konzervatívnych liberálov a podobnú háveď) a tí „druhí“ majú (ako tomu všetko nasvedčuje v súčasných inštitúciách), tak tí prví môžu na námestia doviesť aj milióny a nič sa nestane. Tým „druhým“ stačí aj to, pokiaľ tie ich kádre (aj tie pseudokresťanské), ktoré si budovali celosvetovo minimálne 25 rokov a teraz dozrievajú, dokážu zmobilizovať na námestiach naivných študentov a sentimentálnych dôchodcov. A potom sa už dielo môže podariť,“ uzatvára Christianitas.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".
Je to jediná cesta, ako môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik