Najstarší slovenský komentátor Michal Zoldy sa vo svojom aktuálnom príspevku zamýšľa nad súčasnou politickou situáciou, kde sa poslanci bijú o ministerské stoličky ako hladné psy o kosť. S typickou priamočiarosťou a skúsenosťami človeka, ktorý sám riadil inštitúciu s miliardovým rozpočtom, odhaľuje skutočné pozadie súčasných politických hier.
Prečo sa odrazu niektorým poslancom zdá plat 6000 eur málo?
Čo sa skrýva za náhlym záujmom o ministerské posty?
A prečo by mal byť premiér Fico mimoriadne ostražitý?
Nenechajte si ujsť Zoldyho najnovší komentár, trebárs k rannej káve či čaju, ktorý vám prinášame v úplnom znení:
________________________________________
UCHMATNI SI AJ TY NEJAKÉ MINISTERSTVO
Zaujímavé, ešte nie je ani rok a pol po parlamentných voľbách, a zrazu sa nám na Slovensku strhla nečakaná ruvačka o ministerstvá, z ktorých však ani jedno nevykazuje akútnu potrebu zmeny na poste ministra. Všetko funguje dobre, ale Migaľovci a Huliakovci sa v istom pozoruhodne synchronizovanom momente pustili do vnútro koaličného boja v snahe zmocniť sa dvoch významných ministerstiev.
Novinár Migaľ už dostal po frňáku od vlastnej strany, ktorá mu namiesto možnosti riadiť ministerstvo vnútra uštedrila exemplárne kopačky lebo tú ministerskú stoličku chcel spod zadku vytrhnúť rovno lídrovi svojej strany, zatiaľ čo poľovník Huliak ešte stále bojuje o ministerstvo životného prostredia. Lebo ho považuje za pre seba mimoriadne dôležité, dokonca priam životne dôležité. Nechá si Robert Fico uniesť to kvalitne fungujúce ministerstvo nenažratým Huliakom a obetuje Tarabu v záujme zachovania toho, čo ešte z vládnej väčšiny v parlamente zostalo? Úprimne, mne to sympatické nie je, ale môj názor tu nikoho nezaujíma, hoci Taraba sa mi zatiaľ javí ako skvelý šéf rezortu životného prostredia, tak na čo meniť vedenie ak všetko klape ako má. Huliak tlačí na pílu ako divý, až mu žily na krku navreli, a nestranný človek sa čuduje, čím ho to ministerstvo priťahuje natoľko, že je kvôli tomu ochotný potopiť celú koalíciu? Čert bol Dankovi a nám ostatným dlžný takého nenásytného a mimoriadne nesympatického poslanca, ale obávam sa, že mu to ministerstvo nakoniec dobrák premiér predsa len dá pre pokoj v koalícii. Ja som na Tarabovej strane, ale to je asi tak všetko, čo k tomu môžem ako divák povedať, lebo aj ja si nakoniec želám, aby koalícia dovládla celé štyri roky.
Bežný občan s platom 1200 eur, prípadne skromný dôchodca s 600-eurovou penziou, by bol celý šťastný ak by mohol vysedávať v parlamente nad tlačidlom hlasovacieho zariadenia, prípadne bahniť si na prelome rokov mesiac a pol doma za 6000 eur mesačne, ale Huliakovi a jeho dvom kamošom je to málo.
Ja vám poviem, o čo v podobných prípadoch občas ide. Bol som kedysi riaditeľom Slovenskej informačnej agentúry (SIA) s rozpočtom 120 miliónov slovenských korún ročne, čiže 4 milióny dnešných eur, a ja viem a veľmi dobre si pamätám, ako sa mi deň po vymenovaní za riaditeľa začal môj sekretariát plniť návštevami zvučného mena a vysoko postavenými osobami, ktoré prišli u nového direktora presondovať, či by sa nedalo z toho balíka niečo vysomrovať pre nejakého blízkeho rodinného príslušníka, napríklad dcéru alebo syna, pod zámienkou spolupráce v rámci zmluvy na nejaké činnosti alebo služby, ktoré moja agentúra vôbec nepotrebovala. Návštevy dostali jedna po druhej pekne kávu so smotanou a minerálku, toľko som z reprefondu na tých darebákov v drahých oblekoch obetoval, porozprávali sme sa, ale nik odo mňa nič nedostal. So mnou sa výhodné kšefty robiť nedali, takže keď som bol potom zbavený riaditeľovania po nástupe Dzurindu k moci, finančný audit konštatoval všetko v poriadku a hospodárenie plne v súlade s predpismi. Celoštátny škandál prišiel až potom, keď tam dal Dzurinda namiesto mňa svojho človeka - Romana Filisteina - o ktorom sa zakrátko s hrôzou prevalilo, že bol pred rokom 1989 agentom centrály II. správy ŠtB. No povedzte, mohol som ja takému kádru z SDKÚ konkurovať?
Suma sumárom, tie ministerstvá sú preto tak neskutočne lákavé, že sa tam obracajú nie milióny, ale stovky miliónov až miliardy, a to by ste bračekovci neverili, akú lákavú vôňu taký veľký balík peňazí má na sto honov, a komu všetkému by sa z takej kopy peňazí dalo prilepšiť k životu. Taraba to po nástupe na rezort po jeho zamatovo-revolučnom predchodcovi zistil a spravil tomu exemplárny koniec, lebo to boli peniaze daňových poplatníkov a nový minister nemal s takým šafárením zľutovanie. Tlieskam mu. Je nielen nekompromisne rázny a dôsledný, ale v televíznych diskusiách aj neobyčajne pohotový a vtipný. Má môj obdiv lebo som z rovnakého cesta. Prečo sa teraz na jeho stoličku ryje s takou vervou Rudo Huliak neviem, hoci čosi možno aj tuším a sympatické mi to vôbec nie je. Nezávidím Robertovi Ficovi, že musí v súčasnej situácii riešiť takéto nepríjemné lapálie.
Autor: Michal Zoldy
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik