Ako sa spieva v jednej pesničke - mám iba jeden starý kabát, už aj deravý, ale nosím ho - stále ten istý. Starne spolu so mnou. Tak, ako moje spomienky. Golgotou našej doby nazval kedysi Slovenskom milovaný pápež Ján Pavol II. miesto, na ktorom leží areál bývalého nacistického koncentračného tábora v Osvienčime. Teda, nedaleko mestečka Osvienčim situovaný KZL Auschwitz - Birkenau.
KZL, to je skratka. Už aj tá skratka dehumanizuje človeka - v plnom znení "Konzentrazionslager". Vyhladzovací tábor. Miesto, kam vás dovezú alebo doženú po vlastných a kde vás po mesiacoch týrania spália. To bola prax nacistov. Dnes si s nacistami progresívci podávajú ruky. Vnuk chlapca, ktorý vyrastal v takzvanom "Das Protektorat Böhmen und Mähren (tschechisch Protektorát Čechy a Morava) podáva ruku nacistovi a banderovcovi Zelenskému. Jeho dedko mal vtedy okolo 13 až 15 rokov a žil v protektoráte.
Iný vnuk
Môj dedko (ktorého som nemal možnosť zažiť) prešiel jedenástimi koncentrákmi. Keď jeho "lager" oslobodila armáda Sovietov, mal okolo 40 rokov. O dva mesiace, prežité na slobode s rodinou a v plánoch na založenie záhradky a chovu kačíc a husí - zomrel. Pre mňa nacista zostane nacistom a fašista fašistom - až do môjho posledného výdychu. A každý, kto si s nimi v ich bunkroch podáva ruku, je tým istým. Som rád, že predseda vlády medzi nich nepatrí. Som ako vnuk človeka, ktorého nacisti zabili, na premiéra hrdý. A z náčelníka sekty progresívnych je mi na vracanie. Aj z jeho aktuálneho liberálno-progresívneho kabátu, nielen z jeho bratríčkovania sa s nacistom.
Golgota našej doby
Bol som pokrstený ako kresťan a vychovaný ako kresťan. Snažím sa žiť, myslieť a konať tak, ako sa od kresťana očakáva. Prijímam s pokorou a s úctou výzvu nebohého biskupa z Ríma - „už nikdy viac“. Už nikdy viac ideológiu, ktorá vyhladila milióny nevinných ľudí z povrchu zemského. Už nikdy viac fašizmus.
Golgota (tiež hora na vrchole Kalvárie) je miesto, kde bol podľa Biblie ukrižovaný v 1. storočí Ježiš Kristus. „Golgota našej doby“ podľa Jána Pavla II. je koncentračný tábor Osvienčim
KZL Osvienčim
Pred viac ako 80 rokmi existovalo peklo s pobočkami smrti, roztrúsenými po rôznych častiach Európy. Jedna z nich sa nachádza v Poľsku a dodnes ju „zdobí“ perverzný nápis umiestnený nad vstupnou bránou "Arbeit macht frei". Je to miesto, kde sa zviera hrdlo hoci len v úlohe „turistu“ aj za jasného počasia. Pre toto miesto je charakteristické a zvláštne to, že napriek tak veľkému množstvu návštevníkov je tam ticho.
Stojí za to knižka "Utiekol som z Osvienčimu" autora Rudolfa Vrbu. Je príbehom jeho a jeho spoluväzňa Alfreda Wetzlera a ich úteku z Osvienčimu. Ich zámerom bolo upozorniť celý svet na to, čo sa v skutočnosti deje s ľuďmi, ktorých natlačia do „dobytčákov“ a vypravia ich z rôznych kútov Európy do koncentračných táborov vtedy v Nemecku vládnucej NSDAP. Nacistickej NSDAP.
Je dobré takúto knihu si prečítať. Je to lepšie, ako počúvať politikov ako sa hádajú, koľko hodín dejepisu treba pridať do učebných osnov či koľko autobusov treba vypraviť tam a tam. Za niekoľko večerov bez sledovania stupídnych a dennodenne navlas rovnakých televíznych programov to určite stojí.
„Národ, ktorý zabudol na svoju minulosť, nemá budúcnosť“ – tak nejak to vravia v Poľsku. Ale platí to aj u nás.
Vzdávam hold
Často v duchu vediem rozhovory so svojim starým otcom, ktorého som nezažil, lebo ho zabil nacizmus. Prišiel som na svet neskôr, ako ho on predčasne opustil.
Na leukémiu a ďalšie choroby, ktoré získal v jedenástich koncentračných táboroch. Mám aj jeho zápisky z koncentračného tábora. Moje najcennejšie dedičstvo po predkoch, pár kúskov zažltnutého papiera. A v nich trebárs vety, v ktorých píše, koľkí sú na baraku večer a koľkých cez deň popravili.
A ako sa pestujú zemiaky, ako sa pečie chlebík a ako je smutno za rodinou, manželkou Betkou a dcérami, tam niekde v exile, vo Francúzsku.
Zmieriť sa so slovenskými poskokmi nacistov? Nie, doba takéhoto zmierenia ešte nenastala. A pre mňa nikdy nenastane.
Iba progresívni pohrobkovia tých čias sa tvária, ako by existovala nejaká čiara, ktorá dekriminalizuje zverstvá tej éry, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti a civilizovanosti. Teda - zločiny nacizmu.
Ja ešte svoju vlastnú hrdosť, ako aj hrdosť na to, čím prešli - museli, práve kvôli nacistom a ich podržtaškám prejsť, - moji predkovia, mám. A zachovám si ju, kým budem!
Dodatočne - vzdávam hold hrdinom Osvienčimu! Ale aj Mauthausenu, Dachau, Sachsen-Hausenu, Bergen - Belsenu, Treblinky, Buchenwaldu a desiatok ďalších KZL!
Poznámka - nacizmus je totalitná ideológia oficiálne uplatňovaná diktatúrou pôvodne v Nemecku, dnes aj na Ukrajine.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik