Dovoz ruského LNG do Európy láme rekordy, desať štátov ho chce zastaviť.
Rekordné objemy ruského skvapalneného plynu dovážajú do EÚ ľadoborecké tankery z arktického terminálu Jamal. Od marca sa pre sankcie skomplikuje ich servisovanie v európskych lodeniciach, píše Euractiv.sk.
Zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu začiatkom roka 2025 zvýšilo európsky apetít po ruskom plyne. Podľa portálu Politico, doviezlo 27 krajín EÚ z Ruska 837 300 metrických ton skvapalneného zemného plynu (LNG). To je nárast oproti 760 100 metrickým tonám, ktoré za to isté obdobie doviezli európske štáty v roku 2023.
Rok 2024 bol z hľadiska dovozu ruského skvapalnenéhoplynu tiež rekordný. Podľa výpočtov spoločnosti Rystad Energy, prijali európske prístavy v roku 2024 celkovo 17,8 milióna ton ruského LNG, čo predstavuje nárast o 2 milióny ton v porovnaní s rokom 2023. Úlohu v rekordnom dovoze hrá viacero faktorov – chladné počasie od polovice decembra, relatívna nižšia výroba energie z vetra, ale aj zľavy, ktoré Rusko ponúka na svoj LNG. Udržať dodávky veľkých objemov skvapalneného plynu z Ruska však pomáhajú aj niektoré európske lodenice, ktoré ľadoborcové tankery doteraz opravovali.
Ruský LNG prúdi na európsky trh predovšetkým z arktického terminálu Jamal, ktorý väčšinovo vlastní ruská firma Novatek. V roku 2023 vyprodukoval 26 miliárd kubických metrov plynu, z čoho išlo až 72 percent do Európy. Na dovoz LNG z arktickej oblasti potrebuje Rusko tankery, ktoré vedia preraziť ľad.
Väčšina ruského plynu z Jamalu sa do Európy dostáva cez Francúzsko, Belgicko a Španielsko. Ak by sa uzavreli európske prístavy, Rusku by to skomplikovalo využitie zemného plynu, ktorý skvapalňuje v tomto termináli. Národné vlády týchto štátov teraz stupňujú tlak na obchodné spoločnosti, aby ruských dodávateľov opustili. Belgická vláda napríklad minulý týždeň schválila zákaz prekládky ruského LNG. Belgický terminál Zeebrugge je pritom najväčším reexportérom skvapalneného plynu z arktického terminálu. Podobne aj španielska vláda vyzvala už dávnejšie dovozcov, aby nepodpisovali nové zmluvy s Moskvou. Práve dlhodobé kontrakty sú základom pre veľké objemy plynu prúdiaceho z Ruska do EÚ.
Nárast dovozu z Ruska ide proti deklarovanému politickému cieľu Európskej komisie – znížiť do roku 2027 dovoz ruských fosílnych palív na nulu. Komisár pre energetiku Dan Jorgensen chce predstaviť plán, ako konkrétne majú euróspke krajiny opustiť ruské palivá už koncom februára. K tejto snahe sa pridalo desať členských krajín, ktoré apelujú na Komisiu, aby do ďalšieho už 16. balíka sankcií voči Rusku, o ktorých sa bude diskutovať v najbližších týždňoch, zahrnula aj dovoz LNG a zákaz kotvenia ruských tankerov v európskych prístavoch. List podpísali škandinávske krajiny Dánsko, Fínsko a Švédsko, pobaltské štáty, Lotyšsko, Litva a Estónsko, východoeurópske krajiny Poľsko, Česká republika a Rumunsko, ako aj Írsko. Doteraz na úplný zákaz dovozu ruského plynu v akejkoľvek frome vyzývali len jednotlivé krajiny, napríklad Švédsko a Nemecko, teraz však signatári listu predstavujú jednotný front, napísal euractiv.sk.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydenni