Matematický talent nezaručuje slušné správanie a devätnásť rokov nie je vek nevinnosti. Incident v prezidentskom paláci odhalil hlbší problém dnešnej spoločnosti - zlyhávanie výchovy a rešpektu k autoritám. Minister školstva Drucker zostal stáť ako soľný stĺp, keď mal rázne zakročiť. Syn učiteľskej rodiny a syn významného matematika, komentátor Michal Zoldy, pripomína, že za jeho študentských čias by sa niečo podobné nikdy nemohlo stať. Tam, kde končí výchova, začína anarchia - a tú nemožno ospravedlňovať ani matematickým nadaním.

Komentár Michala Zoldyho prinášame v úplnom znení:

__________________________________

DRUCKER UROBIL OBROVSKÚ CHYBU!

Vyrastal som v učiteľskej rodine. Moja mama učila na bratislavských gymnáziách slovenčinu a dejepis a môj otec bol významný slovenský matematik, stredoškolský učiteľ matematiky a fyziky, autor stredoškolských učebníc, ktoré vyšli v preklade aj v Čechách a ústredný školský inšpektor na ministerstve školstva.

Bol to môj otec, kto zavádzal u nás množinovú matematiku. A bol to môj otec, kto na ministerstve školstva rok čo rok pripravoval otázky pre maturitné skúšky a prijímacie skúšky na stredné školy a organizoval matematické olympiády. Som na neho hrdý - bol to všestranne vzdelaný človek a pedagóg. Ministerstvo ho posielalo na inšpekcie do slovenských gymnázií nielen v predmetoch matematika a fyzika.

A teraz k predvčerajšiemu incidentu v prezidentskom paláci: Moji rodičia ma nikdy netrestali, nebolo treba. Vychovávali ma svojím príkladom a vychovali ma dobre. Ak by som sa, čisto hypoteticky, dopustil takého primitívneho chrapúnstva, akého sa dopustil 19-ročný študent Simon voči prezidentovi Pellegrinimu, čo je v mojom prípade vylúčené, bol by som si od otca zaslúžil také tri facky, že by mi stena bola dala ďalšie. Nie, to by sa nikdy nestalo. Aj ja som mal 19 rokov, všetci sme v živote mali 19 rokov, ale takíto nevychovaní sme neboli, toľko bezočivej drzosti a nadutosti v nás nebolo.

Hovorí sa tu o talentovanom mladíkovi, nevycválanom pubertiakovi, mladom študentovi a podobne. Nie, vážení, 19-ročný človek už nie je nijaký pubertiak, ani mladíček pod zákonom, je to už de jure dospelý plnoletý muž vo vojenskom veku. V rannom stredoveku sa ľudia dožívali sotva 40 rokov a dospelými sa stávali oveľa skôr ako dnes. Deťmi boli iba pár rokov a v dvadsiatke už dávno privádzali na svet potomstvo a tvrdo makali. Takže žiadny pubertiak, ani mladíček, ale dospelý muž, plne zodpovedný za svoje činy. Nerobme tu vo vlastnom záujme kult mládeže, nie je na to dôvod, inak to skočí takto. Presne o toto sa snažia Sorošove politické mimovládky - rozložiť a dehumanizovať spoločnosť s pomocou zmanipulovanej mládeže.

Až do kovidu som chodil na základné školy na besedy so žiakmi na rôzne nepolitické témy, vrátane angličtiny, slovenčiny a tém z predmetu občianska náuka a etiketa. Riaditelia v rozhovore priznali, že škola nemá čas na výchovu, lebo školy sú preťažené administratívou a buzeráciou zhora. Na každý drobný konflikt medzi žiakmi sa navyše musí ťahať školský psychológ, veď je to choré. To by sme sa my seniori museli doslova roztrhať, aby sme našimi občasnými besedami dokázali suplovať výchovnú funkciu školy, a neraz bohužiaľ aj rodiny.

V prezidentskom paláci sa stala veľká chyba a ja sa plne stotožňujem s tenistom Martinom Kližanom, ktorý si nebral servítku pred ústa a poslal tomu chrapúňovi drsný odkaz. Mám rovnaký názor na celú vec ako premiér Fico. Kolegovi novinárovi som včera povedal, že minister Drucker nemal ako vrchný pedagóg zostať stáť ako soľný stĺp a tváriť sa spolu s prezidentom s nepatričným úsmevom, že sa nič nestalo. V okamihu mal vytrhnúť tomu drzému matematikovi diplom z rúk a hnať ho svinským krokom dolu schodmi von z prezidentského paláca, že by sa zastavil až na námestí. Robert Fico má pravdu ak nesúhlasí s prezidentom Pellegrinim, ktorý sa vyjadril, že toho olympionika rešpektuje. Nie, tu naozaj nie je čo rešpektovať, pán prezident. Ak začneme rešpektovať, či dokonca schvaľovať a obdivovať takéto správanie, tak sme ako kultúrny národ skončili! Minister Drucker dostal riadnu príučku. Má teraz o čom ten iniciatívny Hlasácky šéfliberál rozmýšľať, hoci v jeho prípade si tým rozmýšľaním vôbec nie som istý.

Vrátim sa k môjmu otcovi, organizátorovi matematických olympiád. Matematici bývajú vnímaví ľudia, aj keď možno trochu zvláštni, ale rozhodne voči svojmu okoliu nekonfliktní a prívetiví. Ten matematický stredoškolský talent Simon je, zdá sa, bohužiaľ presne opačný prípad.

Autor: Michal Zoldy

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik