Spoločnosť je stratená, ak sa rozpadli a stratili základné pravdy. Ak oslavujeme činy mladíkov, ktorí nepoznajú základné návyky slušnosti. Toto nepotrebujete odvahu, ale stratu zábran a rezignáciu na ústu k ľudskej bytosti. Tomuto mladému politickému aktivistovi nemal kto vysvetliť, že kritické myslenie neznamená hejtovanie, ale diferencovanie. Že človek s odlišným názorom nie je nepriateľ a že pravdu treba hľadať a skúmať, nie vlastniť a vnucovať. Občiansky postoj k oceneniu je prejavom hrdosti a cti. A ten nezaujmete tým, že niekoho ponižíte, ale tým, že ocenenie odmietnete. Citát Eduard Chmelár.
Názor Eduarda Chmelára zverejnený na sociálnej sieti prinášame v plnom znení.
Na pozdrav si podávali ruky už jaskynní ľudia. Pôvodný význam tohto úkonu bolo ukázať, že nie sú ozbrojení, a tým prejaviť svoje priateľské úmysly. V starovekom Grécku vyjadrovali podaním ruky uzavretie zmluvy a až do konca 18. storočia to znamenalo aj čestné slovo. Až posledných 200 rokov znamená podanie ruky priateľský pozdrav a prejav zdvorilosti.
Nadaný mladý matematik, ktorý dnes pri udelení ceny v Grassalkovičovom paláci odmietol podať ruku prezidentovi republiky, má možno vysoké IQ, ale EQ na bode mrazu. Toto nikdy nemôže byť prejav odvahy, ako sa vytešujú červené denníčky spolu s časťou opozície, ale prejav obludnej nevychovanosti. Odmietnuť slušné správanie s výhovorkou, že prezident je podľa niektorých klamár a podvodník, je rovnako neprístojné, ako keby sme ospravedlňovali neslušnosť voči iným ľudom vlastnými subjektívnymi úsudkami. Ak by sme si neslušné správanie ospravedlňovali týmto spôsobom, celé Slovensko by sa prestalo zdraviť a podávať si ruky.
Rozum mi zostáva stáť nie z arogancie nezrelého mladíka, ale z toho, že jeho pochabý čin oslavujú tí, ktorí sú pre mnohých vzorom správania. A čo je už odporné: tí, ktorí tak radi zneužívajú primitívne propagandistické výmysly, sa dnes vyhovárajú na neslušnosť druhých. Kam sme sa to ako spoločnosť dostali? Bolo to predsa jednoduché. Pekne sa pozdrav, poďakuj sa, popros, podaj ruku, postav sa, keď k stolu príde dáma, zakry si ústa, keď kašleš. Takto nás to učila babka, dedko, mama, otec. Čo sa zmenilo?
Spoločnosť je stratená, ak sa rozpadli a stratili základné pravdy. Ak oslavujeme činy mladíkov, ktorí nepoznajú základné návyky slušnosti. Toto nepotrebujete odvahu, ale stratu zábran a rezignáciu na ústu k ľudskej bytosti. Tomuto mladému politickému aktivistovi nemal kto vysvetliť, že kritické myslenie neznamená hejtovanie, ale diferencovanie. Že človek s odlišným názorom nie je nepriateľ a že pravdu treba hľadať a skúmať, nie vlastniť a vnucovať. Občiansky postoj k oceneniu je prejavom hrdosti a cti. A ten nezaujmete tým, že niekoho ponižíte, ale tým, že ocenenie odmietnete.
Namyslený mladík však neodmietol cenu, on sa za ňu odmietol poďakovať. A neúcta by nikdy nemala byť predmetom obdivu. Takéto veci by však nikdy nemali byť prejavom moralizovania voči druhým. Toto by sme mali zastaviť my – vysvetliť našim priaznivcom, že toto sa nesmie. Inak sami zlyhávame a prispievame k tomu, že spoločnosť je horšia a rozpadá sa. Inak sme súčasťou problému, a nie riešenia.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik