Po poklese miery inflácie k trom percentám v minulom roku sa v tom novom musíme pripraviť na rýchlejšie zdražovanie, upozorňuje portál openiazoch.sk. Miera inflácie by sa podľa odhadov analytikov mala vyšplhať k piatim percentám. Aj keď vláda prijala aj opatrenia na zmiernenie rastu cien, prevážiť by mali tie, ktoré k rastu cien prispejú. Má isť napríklad o vyššiu daň z pridanej hodnoty (DPH) či novú transakčnú daň.

V roku 2025 sa očakával výrazný nárast miery inflácie v dôsledku uplynutia plošného stropovania cien energií pre domácnosti a očakávaného zvýšenia DPH a iných daní v januári ako súčasť konsolidačných opatrení. Napokon však vláda ešte pred koncom roka zasiahla a zastropovala ceny energií. Inflačné tlaky v novom roku tak podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša budú prichádzať najmä z konsolidačných opatrení a trhu práce.

Zamestnanci môžu v tomto roku očakávať spomalenie rastu nominálnych miezd, ale trh práce ostane napnutý a naďalej bude podľa Kočiša hrať v prospech zamestnancov, čo prirodzene vytvára jadrové inflačné tlaky. Priemerná miera harmonizovanej inflácie v roku 2025 by sa mohla po ohlásených zmenách v oblasti regulácie cien energií podľa analytika nachádzať na úrovni okolo 4,5 percenta.

Zlepšenie stavu verejných financií bude mať inflačný charakter

Podobný vývoj v cenovej oblasti očakáva aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Na rozdiel od priemeru eurozóny, kde by sa inflácia v tomto roku mohla hýbať v blízkosti 2 percent inflačného cieľa ECB, na Slovensku pocítime podľa jeho slov jej zrýchlenie smerom k 5 percentám.

„Dôvodom je predovšetkým konsolidačný balíček, ktorý prijala vláda. A hoci balíček obsahuje aj zníženie DPH na niektoré vybrané položky spotrebného koša, preváži zvýšenie DPH z 20 na 23 %, ktoré sa bude týkať väčšiny položiek spotrebného koša,“ uviedol pre web oPeniazoch.sk Koršňák. Infláciu pritom pravdepodobne mierne navýši aj nová daň z finančných transakcií, hoci tento vplyv by mal byť výrazne menší ako pri DPH a navyše je veľmi ťažko kvantifikovateľný, keďže na ceny bude vplývať skôr nepriamo.

Analytik 365.bank Tomáš Boháček upozorňuje, že väčšina z pripravených vládnych opatrení na zlepšenie stavu verejných financií má tzv. inflačný charakter – to znamená, že prevažná časť ekonomických subjektov bude pociťovať buď zvýšenie nákladov, alebo pokles príjmov.

Výrazný tlak na spotrebu domácností

Tento efekt by však mal postupne počas roka vyprchať. „Myslíme si, že dopad tohto zdroja cenových tlakov pretrvá približne do jesene, kedy by už mala ekonomika absorbovať väčšinu pripravovaných opatrení. Z pohľadu cien potravín bude kľúčový vývoj na komoditnom trhu. Tam je trajektória viac nevyspytateľnejšia, keďže závisí od faktorov ako je úroda, počasie, klimatické zmeny, ale aj geopolitické konflikty, či potenciálne obmedzenia/predraženia voľného obchodného styku,“ dodáva Boháček.

Spotreba slovenských domácností tak bude v tomto roku pravdepodobne čeliť výraznému tlaku. Konsolidácia verejných financií totiž podľa analytika investičnej platformy XTB Mareka Nemkyho zníži disponibilný príjem, čo negatívne ovplyvní rast spotreby domácností. Ten by tak mal zostať pod jedným percentom.

Priestor pre optimizmus je podľa analytika obmedzený, keďže viac ako 4-percentná inflácia bude mať v roku 2025 negatívny vplyv na kúpnu silu domácností. „Trh práce bude v roku 2025 vykazovať známky uvoľnenia v kombinácii s vysokou očakávanou mierou inflácie a pravdepodobne spôsobí stagnáciu reálnych miezd, prípadne iba mierny rast,“ očakáva Nemky.