Dajme si prvú polnočnú petardičku, odpáľme zopár delobuchov, lebo veď "v lepšej" spoločnosti sa to napriek všetkým progresívnym "gríndílom" vyžaduje, otvorme si na ulici šampáňo, spime sa, ako sa dá, rozošlime zopár neúprimných, no o to povinnejších strojových esemesiek v duchu "šťastný a nový" a pome čo najskôr hejtovať. Teda, ogrciavať, vo voľnom preklade. Nie z dôvodu poruchy v zažívaní. Tá porucha sídli v organizmoch hejterov oveľa vyššie - v hlave. A zdá sa, že až priveľmi je tam v tej dutine osamotená.
Vážení a milí čitatelia, ja vám, ale aj redakcii, zaželám hádam iba to, aby sme sa tu o 365 dní opäť zišli tak, ako sme spolu vyprevadili rok 2024. Lebo to nie je až tak samozrejmé a sám som v tom skončenom roku prežil niekoľko rozlúčok, po ktorých sa s ich aktérmi, ak osud dovolí, stretnem až na onom svete. Možno je to morbídne, ale už sa na to teším.
Strácať čas Šimečkom by už asi bola úchylka
A napokon, nechcel som v tomto názore písať o ňom a o jeho novoročnej nenávisti. Ale vôbec sa nečudujem, kto iný by sa takto smiešne mediálne na Roberta Fica navyprázdňoval, ako člen rodinného klanu, ktorému Ficova vláda urobila škrt cez pokojný dotačný parazitický "modus vivendi".Jemu nejde o štát, o Slovensko, on si bráni svoje ekonomické "teritórium". V civilizovanej spoločnosti by sa však očakávalo, že dá pokoj aspoň v prvý deň roka, ktorý je, mimochodom, aj štátnym sviatkom. Posadnutosť Ficom. Ľutujem predsedu PS, že nemá v hlave aj niečo iné. Život je predsa tak krásny! Nuž ale - "Lebofico", to majú Šimečkovci takpovediac v rodine.
Tak už konečne k tej hymne
Vraj "novej".Počul som ju dopoludnia, Silvestrovské polnočné martýrium ako psíčkar prenechávam dlhé roky tým, ktorí si v rámci "zábavy" nechajú trhať ruky, oslepovať oči či inak sa užitočne kaličiť.Už som tu neraz spomenul, že moja mama, nech jej Pán dá odpočinutie večné, sa narodila vo Versailles a do školy chodila v Sète v departemente Hérault, v regióne Languedoc-Roussillon. To je kúsok od Agdu - jej otec tam slúžil v jednotke Československých legionárov. Keď mala mama aj po osemdesiatke a celý dospelý život na Slovensku za sebou, ešte vždy po prvých tónoch Marseillaisy jej tiekli slzy dojatia. A spievala si: "Allons enfant de la patrie, Le jour de gloire est arrivé..." atď. Túto hymnu nikdy nezabudla a do smrti spolu s tou našou Nad Tatrou... ctila a nosila v srdci. Dnes by sa bol jej sen splnil, k našej krásnej hymne mala totiž iba jednu drobnú výhradu - že je vraj, na počutie, trochu "silácka". Verzia slovenskej hymny, ktorá dnes po polnoci zaznela, by sa jej veľmi práve preto páčila, že je spevavejšia, hladivejšia, je to ako nežná melódia, plávajúca na vlnách už pokojnejšej rieky.
Nenávidení a nenávidiaci hejteri
"Intelektuálna elita národa" Musela sa vyprázdniť ako prvá. Veď prvenstvo je jediná jej životná ambícia. Aj prvenstvo medzi sprostými. Veď keď už, tak už! Terén si treba vždy označkovať ako prvý! Kým psi a iné tvory to robia močom, títo dávením.
Herečka a "moderátorka" Kristína Tormová sa k téme vyjadrila emotívne: „A ja som už počula a ja normálne nemám názor. Už nikdy to nebude hudba. Už to bude, žiaľ, (napriek úprimnej snahe o otvorené srdiečko) navždy soundtrack k filmu o stave našej krajiny a spoločnosti a vláde v roku 2024. Je mi to ľúto... hurá robiť vlastenectvo inak.“ (Pozoruhodný, no takmer nepochopiteľný zhluk slov, slovný smog.)
Podobne kritický tón zvolila aj novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová: „Máme z toho mnohí pachuť, príbeh je to smutný, až tragický. Ale aspoň je tá hymna pekná. ŠNR, kamoši.“ (Pachuť bude asi zo Silvestrovského prežratia sa, si myslím, stáva sa.)
Remišová, ako expertka aj na hudbu sa pridala tiež: "Počula som novú hymnu, môže sa ísť spať. Príliš veľa sovietskeho pátosu, žalostne málo slovenskej hrdosti (ani tá fujara to nespraví). Fico môže byť spokojný, ešte aj tou hymnou sa blížime k sovietskemu Rusku." (Ľudia, nikdy sa nepozerajte na východ slnka, lebo na východe je Rusko!)
Nejak mi tu chýba už iba Naď, Galko, možno aj Matovič. jaj, zabudol som, samozrejme, aj afektovaná Jaurová z Progresívneho Slovenska. Majiteľka kultúry v širokom i ďalekom okolí. To má z rodiny.
A začali sme rok 2025!
Zdá sa, že jediné, čo o ňom viem už teraz je pocit, že sprostosť v ňom bude prekvitať. Nuž - aspoň niečo. Asi ju napchám na jar do "rantlíkov" namiesto muškátov. Tým sa tam akosi nechce dariť.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik