Veru. Pomaly to už bude dvadsať rokov, čo sa naše hlavné mesto stalo dejiskom stretnutia amerického a ruského prezidenta. Cieľom opozíciou toľko kritizovanej nedávnej Ficovej cesty do Moskvy nebol len plyn. Bola to aj ponuka Bratislavy za miesto mierových rokovaní Ruska a Ukrajiny. Putin nebol proti. Už len navštíviť ukrajinského prezidenta bez mandátu, počuť jeho súhlas a rokovania sa môžu začať.
Už prezident Pellegrini v Banskej Bystrici na oslavách SNP povedal, že ak to bude potrebné, na mierové rokovania ponúkne aj Bratislavu, ktorá má s podobným samitom skúsenosti.
Je to tak. Bratislava vo februári 2005 bola miestom stretnutia dvoch svetových lídrov: amerického prezidenta Busha a ruského Putina.
Toto , vtedy ešte len pripravované stretnutie, nebolo len v centre pozornosti našich a svetových novinárov. Zaujalo aj šéfredaktora školského časopisu bánovských gymnazistov Michala Kučerku, ktorý v editoriáli napísal:
„Krajiny juhovýchodnej Ázie sú od nás tak vzdialené. Možno sa zdá (a teraz hovorím bez štipky falošného súcitu), že udalosti, ktoré pripravili o život viac ako dvestodvadsaťšesť tisíc ľudí, sú pre nás menej zarážajúce ako to, že opozícia klamala koalícii a koalícia klamala všetkým. Nech premýšľam ako premýšľam, hoci by som rád našiel odôvodnenie upätého patriotizmu Slovákov –a to možno čo najlepšie- vždy sa mi v mysli vynorí len slovo sebaľútosť, ktorá je pre nás akosi najpríznačnejšou vlastnosťou. Vo februári sa do Bratislavy „doprace“ Bush s Putinom (Slovensko zasa preberá úlohu Ficka), ktorí k nám prinesú zase len uzavretie celého centra mesta a stovky ostreľovačov; priženie sa k nám tsunami v podobe vyšších existencií. Prečo by sa peniaze, ktoré sa mohli využiť na dostavanie divadla, na školstvo alebo zdravotníctvo, nepremrhali na „vizitu dvoch svetových mierotvorcov“? Už vidím prívaly zahraničných protestujúcich a medzi nimi hŕstku Slovákov, ktorí sa neboja povedať svoj názor.
Predstavujem si nedeľu pokazenú opäťminútdvanásťovými debatami a krikom susedov, ktorí nadávajú na každého, len na svojich nie, a svoji sú možno ešte horší ako každý iný. Nechce to však červenú tvár, pretože ľudia nevedia povedať, čo chcú, sú rovnakí tak vo „svätej“ Amerike, ako i u nás (informácie od pravovernej skupinky Američanov). Ale už to tak musí byť, že hoci na vlastnom dvore je každý pánom, na vlastnom piesočku si nevie spraviť poriadok skoro nikto. Stojí to ale za to spriadať sa s ľuďmi, ktorých prezidenti v poslednej dobe nechali zničiť Mezopotámske múzeum, bombardujú nemocnice a šliapu po odlišných kultúrach len preto, aby zrejme ich zbrojný priemysel nestagnoval a aby minuli zásoby munície (nečudo, že od radosti potom zabijú viac vlastných ako „tých druhých“)? V Ázii zomierajú ľudia kvôli prírodným katastrofám, v Afrike zomierajú hladom a dôsledkom chorôb, ale najhoršie sme na tom, samozrejme, my doma - a za to všetko môžu, ako inak, Maďari a Cigáni.
Dochádzam k záveru, že svedomie vysokej politiky, ktorá by mala byť prohumánna, nemá s ľudskosťou nič spoločné, ale vŕta mi v hlave to, odkedy si Slovensko myslí, že je jej súčasťou. Je pravda, že táto zima priniesla so sebou veľa smrti – nech to každý berie, ako chce (osud, náhoda, znamenie, impulz), zdá sa, že nič, čo sa počas nej udialo, nedalo širokým vrstvám obyvateľstva podnet na zamyslenie sa. Neviem, či je odvážne prirovnávať Busha s Putinom k postavičkám zo seriálu A je to, ale získať oprávnený titul ochrancov svetového mieru sa im akosi stále nedarí, čo dokazujú nielen masaker v Beslane a vojna v Iraku, a ľudia, ktorí majú plno rečí a najobjektívnejší názor na všetko (Busha si pritom pletú s hercom z Dallasu a Putina s Rasputinom), robia svojím ponižovaním z našich dvoch excelencií skutočných pánov sveta.
Je nedeľa a ja si radšej zapnem rádio, počúvam rozhlas a Králikovcov, z ktorých sa mi tiež začína robiť zle, pretože v poslednom čase nie sú ničím iným, len reklamou ozbrojeným silám Slovenskej republiky a NATO s jeho militantnými chúťkami.“
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik