V poslednom čase sme si už zvykli na opakované protesty proti ministerke kultúry. Pánovi Zoldymu sa nepáči, že väčšina spoločnosti mlčí. Akoby sme boli ľahostajní k lynču na ministerku Šimkovičovú. Nevieme sa postaviť na jej obranu.  Novinár má pravdu.

Skôr než sa budeme venovať umeniu podľa eseje Rozmarín od Martina Rázusa, povedzme si, čo je kultúra a umenie.

Pod kultúrou rozumieme súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo istú sociálnu skupinu.

Podľa definície umenie je „vedomé využívanie zručnosti a tvorivej predstavivosti najmä na vytvorenie estetických predmetov“. Môžeme teda povedať, že umelec potrebuje zručnosť i tvorivú predstavivosť. Keď obidve tieto vlohy uplatní v práci, môže vytvoriť niečo, čo budú iní považovať za pekné alebo pôvabné.

Keby tu dnes bol medzi nami spisovateľ, esejista, politik a evanjelický kňaz Martin Rázus, myslím, že so svojím zmýšľaním a pohľadom na umenie a literatúru by stál na strane ministerky Šimkovičovej. Možno by aj stretnutia na jej podporu organizoval. Postavil by sa na pódium a jeho slová by každého, čo to s kultúrou a umením myslí úprimne, chytili za srdce.

V eseji Rozmarín v knihe Argumenty Hovory so synom i s tebou hovorí , že všetky druhy umenia majú svoj počiatok a vzor v umení prostonárodnom. „Civilizácia stavia ho na popredné miesto nášho duševného prejavu, robí ho známkou duševnej vyspelosti jednotlivca i celých národov pokolení a ľudstva. Počuješ o ňom slová lichotivé i  menej lichotivé. Ak sa o to viac zaujímaš, zbadáš i veľký chaos v náhľadoch. Čo je jednému veku umením, druhému je to nie. Čo jeden vyzdvihuje, druhý neraz haní. Nebude teda od veci, keď ti poviem, ako na to všetko hľadím ja, starší od teba.“

Svoj pohľad na umenie zhrnul do štyroch bodov.

1. „Umenie je esteticky vyjadriť hmotou, zvukom alebo slovom odraz vonkajšieho sveta i psychického sveta v nás samých. Spôsob vyjadrenia je ten najrozličnejší. Iste ti udreli o sluch izmy, ako romantizmus, naturalizmus, impresionizmus, kubizmus, futurizmus a veľa iných. Ozaj, čo ti pritom prišlo na myseľ? Či nie, čo je to za impulzívnu silu, čo nedala zastať maliarom pri Rafaelovi, Murillovi či Rubensovi? Čo pobáda ďalej sochárov i od Rodina? Čo hudobníkov i od klasikov hudby, Chopina, Mozarta, Wagnera a Beethovena? Ako sa to všetko javí i v literatúre? Čo je hybnou silou, ktorá opúšťa vychutnané a hľadá nové smery? Všetko má svoje hranice. Hrmot nie je hudba, packanina nie je maľba, hádzanie slov bez ladu a skladu nie je verš a táranie dve na tri nie je a nebude filozofiou, len pre ľudí bláznivých alebo nenormálnych. Výstrednosť ide vždy na účet nadania i výsledku, najmä však trvácnosti umeleckých hodnôt.“

2.  Zamýšľa sa aj nad otázkou, či je umenie pre umenie, a či je tu pre praktické postrehy života. Vyjadruje názor, že vyznavači umenia pre umenie budú vždy a ich úlohou bude chrániť, aby praktický zmysel nespravil z umenia paškvil, či už vo forme a spôsobe výrazu, alebo v samotnej myšlienke. On sám má sklon robiť umenie pre život, ale ono potrebuje vedľa seba i umenie pre umenie. Keď pre nič iné, tak preto, aby sa umenie nestratilo samo sebe.

3.Ďalším zásadným stanoviskom umenia je, aby bolo pevne zasadené do rámca najvyšších ľudských snáh, ktoré sa pričiňujú o výstavbu dokonalého sveta. Hovorí: „Umenie je zdravé a môže byť ozdobným i osožným, len nech sa vyhýba dvom krajnostiam: vyhľadávaniu nezmyslu a perverzite. Kritérium hodnoty nie je v názore straníckeho alebo vyhraneného kritika, či chváli, či haní – ale v obsahu a sile dojmu, čo sa vrýva pri uvedomení a pochopení do duší zdravých ľudí a más. Umelec vysiela svoje dielo. Môže ono byť to najdokonalejšie, bez zodpovedného prijímača nemožno hodnotu zvalorizovať. Táto valorizácia deje sa v duši vhodne vychovaného, chápavého obecenstva, ktoré prostredníctvom dobrého umenia prijíma dojmy a vplyvy formujúce jeho osobnosť i charakter. V láske k umeniu je vo všeobecnosti veľa farizejstva – zaujímať sa o umenie je módou a znakom vzdelanosti. Pravé umenie necháva v dušiach estetické i mravné hodnoty, čo sa stanú súčiastkou človeka, národa, pokolenia, ba ľudstva. Plody umenia, sochy kamenné i bronzy, stavby i maliarske plátna, hudobné skladby i literárne diela sú len dočasné, lebo hmota, čím sa vyjadrujú, je pominuteľná. A to je osud všetkej hmoty na zemi, keď sa veky nepočítajú na prstoch. Umenie ostáva v dojmoch, vysielaných a ukladaných, konzervovaných v psychickom vnútri človeka i ľudstva.“

 4.„My Slováci máme tiež svoj, a to ohromný umelecký fond v duši nášho slovenského ľudu, v piesni, verši, výšivkách, kresbe atď. Len to treba využiť, i keď sa nájdu géniovia, ktorí môžu prekvapiť svet. Diela malého národa, pravda, majú svoj osud - ostávajú v tôni. Najviac tône na slovenskú tvorbu, myslím, hádže duch cudzoty našich vlastných ľudí,  z ktorých mnohí pre obdiv cudzieho, nevedia hodnotiť svoje a či naše. Nestaň si, prosím, medzi nich! Alpy sú vyššie ako Tatry, ale tie Tatry sú naše, slovenské, a majú svoje kúzlo, čo nenájdeš inde. Z tohto stanoviska oceňuj i umenie svojho malého národa, ktorý, i keď skromne, jednako povedome stáva si do radu najkultúrnejších národov sveta i v tvorbe umeleckej. Spomeň si, čím by bol Hviezdoslav a čím aj iní slovenskí básnici a umelci, nech sú Angličanmi, Francúzmi a podobne? Čo by bolo z prostonárodného slovenského umenia, nech to má niektorý veľký, mocný národ? A keby to hneď bolo i čo skromnejšie – je výrazom nášho života, našej duše, je – naše! Musíme mať kamélie, kaktusy a čo všetko vo svojich oknách? Pekný je i rozmarín, ba azda najvhodnejší do našich chalúp – i keď ide ozdobiť ich, i keď príde okvietiť mladého zaťa, vedúceho si nevestu k oltáru.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik