Advokát Martin Ribár sa 12. decembra dočkal rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci jeho sťažnosti. Tá sa týkala podmienok väzby, v ktorej bol takmer 19 mesiacov. Rozhodnutie bolo negatívne a Ribár v Rozhovoroch s Mimi Šramovou o ňom povedal viac.
V úvode poukázal na to, čoho sa týkala jeho sťažnosť. V podobnej veci voči SR padlo aj iné rozhodnutie, no tam dostal za pravdu sťažovateľ. Rozhodnutie ESĽP ako právnik rešpektuje, no ľudsky s ním nesúhlasí. Na druhej strane aj rozumie, vzhľadom na precedentnú povahu rozhodnutí ESĽP a vo svojom úsilí bude pokračovať na vnútroštátnej úrovni. Nie kvôli sebe, ale kvôli tomu, aby takéto nedôstojné podmienky už nezažívali iní. Ako príklad nevhodného zaobchádzania s obvinenými uviedol nedôstojné osobné prehliadky. Ribár sa dosť zaoberá aj tzv. kajúcnikmi, o ktorých len nedávno rozhodoval aj Ústavný súd. Tiež sa vo svojich článkoch zaoberá dodržiavaním prezumpcie neviny.
„Pointa spočívala v tom, že podľa ESĽP som nevyčerpal všetky možné a dostupné vnútroštátne prostriedky nápravy. Zároveň čo sa týka vyslovene podmienok väzby, pretože táto moja sťažnosť sa netýkala nejakých trestných konaní, ale vyslovene podmienok vo výkone väzby, tak skonštatovali, že celá tá miera toho všetkého, čo som zažil v tom výkone väzby nenapĺňajú definíciu neľudského zaobchádzania a mučenia,“vysvetlil Ribár. Doplnil, že v druhom prípade – Branislav Adamčo verzus Slovenská republika, ESĽP rozhodol v prospech Adamča, teda že jeho porušené boli. Ako právnik rozhodnutie rešpektuje, ale ako občan niektorým veciam nerozumie. V jeho sťažnosti boli uvedené obdobné dôvody, no rozhodnutia boli rozdielne. Ak by sudcovia mali možnosť vidieť podmienky a realitu väzby, možno by aj v jeho prípade dospeli k inému záveru. Ribár si myslí, že súd sa nedostatočne zaoberal jednej časti jeho sťažnosti – upieraniu kontaktu s rodinou.
„V 21-vom storočí byť 14 mesiacov bez kontaktu s rodinou, ako som to zažil ja, je jednoducho neprípustné,“ upozorňuje advokát.
Ribár ako právnik tvrdí, že rozhodnutia ESĽP sú tzv. precedentné.
„Ak by boli skonštatované porušenia mojich práv, tak by asi v následnej dobe museli rozhodnúť o desiatkach podobných sťažností a vyhovieť im. Je to moja špekulácia a myslím si, že ako občan mám na to právo,“ hovorí Ribár, ktorému je jasné, že jemu by takéto rozhodnutie už nepomohlo – sťažnosť podal v záujme iných ľudí. Do budúcna sa tomu bude venovať na vnútroštátnej úrovni a o podmienkach vo väzbe bude predkladať rôzne dôkazy.
Ako jednu z absurdít vníma osobné prehliadky napríklad pri prevoze na súd. Tie prebiehajú tak, že väzeň sa musí vyzliecť donaha a urobiť niekoľko drepov tak, aby bolo jasné, že vo vlastnom tele nič neprenáša. Podľa Ribára je to absurdné.
„V cele, v ktorej vás kontrolovali, vás niekam berú a vy máte mať pri sebe nejaký nepovolený predmet? Je to trochu zarážajúce,“vysvetľuje Ribár. Napriek tomu rozhodnutie ESĽP prijal s rešpektom – vo väzení si zvykol, že právo, spravodlivosť a konečné finálne rozhodnutie sa nemusia zhodovať. Väzba je neprenosná skúsenosť a ťažko o takýchto veciach môže rozhodovať niekto, kto nemá ani len predstavu o tom, o čom rozhoduje.
V októbri 2024 v Ribárovom prípade rozhodoval aj Ústavný súd (ÚS) SR a Ribár toto rozhodnutie považuje za zásadné.
„Povedal v ňom niečo také, že treba pri výpovediach kajúcnikov skúmať to, aké výhody alebo benefity im boli poskytnuté v tom trestnom konaní. Zároveň hovorí, že to, že ten kajúcnik niečo hovorí, čo môže byť podporené aj nejakými dielčími dôkazmi, nemusí znamenať, že hovorí pravdu v tom, kto s ním mal páchať trestnú činnosť. Pritom vypovedá aj o vlastnej trestnej činnosti,“vysvetľuje Ribár, podľa ktorého tieto osoby môžu byť motivované aj rôznymi inými dôvodmi, o čom bolo publikovaných niekoľko článkov. Ďalšie Ribár aj pripravuje.
Vo svojich článkoch Ribár poukazuje napríklad aj na rešpektovanie prezumpcie neviny. Na jednej strane niektoré masmédiá poukazujú na jej dodržiavanie v prípade „našich chlapcov“ – čurillovcov, u ktorých je dôvodné podozrenie z manipulácie trestných konaní, no na druhej strane rovnakými médiami sú iné osoby s istotou prezentované, ako vinné.
Ribár disponuje nahrávkami, kde sa čurillovci hanlivo vyjadrovali o tých, ktorí spáchali samovraždu, no na druhej strane uzatvárali stávky o tom, kto tak urobí a oslavovali, ak sa tak stalo. Ribár pripomína záhadnú smrť advokáta Almášiho cestou na súd. Jeho smrť vyzerala, ako infarkt, no keď jeho rodina dala urobiť rozbor z kávy, ktorú mal v aute, našli sa v nej amfetamíny, ktoré ten infarkt mohli spôsobiť. Ani po takmer troch rokoch to nebolo vyšetrené.
Dôkazy, ktoré má Ribár a mal aj Almáši, sú mnohokrát prezentované až na súde. Dôvodom je „pamäť“ kajúcnikov.
„Aby sa nestalo, že kajúcnik zmení výpoveď a zrazu by sa rozpamätal, že sa niečo stalo v minulom období. Kajúcnik opakovane tento kajúcnik udal presné časové obdobie. Ibaže na súde doktor Almáši predložil dôkaz, že v tom čase bol hospitalizovaný so závažným onkologickým ochorením,“ vysvetľuje Ribár, podľa ktorého to takto funguje s viacerými vecami.
Niektoré médiá sa znovu snažia vytiahnuť na svetlo sveta nelegálne vytvorené nahrávky spred niekoľkých rokov na chate v Čifároch. Podľa Ribára ide o rovnakú „mediálnu masérku“ – kým obrovské množstvo hodín legálne vytvorených nahrávok čurillovcov je spochybňované, ilegálnymi nahrávkami sa niektoré médiá oháňajú veľmi radi.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik