Rok 2024 bol pre Slovensko zásadným z pohľadu makroekonomického vývoja, stabilizácie verejných financií a ekonomiky a prijatiu opatrení na udržanie a posilnenie sociálnych štandardov slovenských domácností. Vďaka implementácii strategických opatrení vlády sa podarilo zmierniť negatívne dopady inflácie a energetickej krízy, stabilizovať ekonomickú situáciu a sociálne štandardy domácností a podporiť podnikateľské prostredie. Slovensko čelí po vládach od roku 2020 obrovskému nárastu verejného dlhu (nárast hrubého dlhu o 24 miliárd eur, a čistého dlhu o 19 miliárd eur v období 2020 až 2023), dlhodobo aj regionálnym disparitám a závislosti na zahraničnom dopyte. 

V roku 2025 sa očakáva pokračujúca stabilizácia ekonomiky, podpora ekonomického rastu cez investície z Plánu obnovy a odolnosti, pričom najväčšími rizikami sú externality ako vojna, energetická kríza, sankcie, situácia v Nemecku, migrácia, pokračovanie nezmyselných zelených politík ako aj konsolidačné úsilie vlády.

AKÝ BOL EKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA V ROKU 2024

Hospodársky rast: Slovenská ekonomika vzrástla v roku 2024 o 2,3 %, čo mierne prevyšuje priemer eurozóny (2,1 %). Tento rast bol poháňaný predovšetkým domácim dopytom, ktorý bol podporený rastom reálnych miezd o 3,5 % a stabilizáciou cien energií. Na druhej strane však čistý export prispel k HDP negatívne (-0,8 %), čo bolo spôsobené poklesom zahraničného dopytu, najmä v automobilovom priemysle, kde produkcia klesla o 4,3 %. Sektor služieb rástol o 3,5 %, pričom jeho podiel na HDP dosiahol 62 %, čo potvrdzuje jeho dominantné postavenie v ekonomike. Priemysel stagnoval s rastom iba +0,1 %, zatiaľ čo poľnohospodárstvo pokleslo o -2 %.

Inflácia: Inflácia dosahuje v roku 2024 úroveň 3 %, čo predstavuje dramatický pokles oproti roku 2023, keď bola na úrovni 10,5 % (Ódorova úradnícka vláda). Stabilizácia cien bola zabezpečená vládnymi opatreniami, najmä zastropovaním cien energií. V roku 2024 sa po troch rokoch poklesu konečne zvýšila kúpna sila domácností.

Trh práce zaznamenal pozitívny vývoj. Nezamestnanosť klesla na 5,4 %, čo je najnižšia úroveň od roku 2008. Počet nových pracovných miest dosiahol 45 000. Priemerná hrubá mesačná mzda vzrástla na 1 450 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 7,2 %. Reálne mzdy sa zvýšili o 3,5 %, prvýkrát po troch rokoch ich poklesu (Matovič, Heger a Ódor vlády).

Verejné financie: Deficit verejných financií dosiahne k ultimu roka 2024 pravdepodobne 5,7 % HDP, čo predstavuje nárast oproti roku 2023. Verejný dlh sa k ultimu 2024 zvýši pravdepodobne na 60,5 % HDP, čo presiahne hranicu dlhovej brzdy. Výdavky vlády boli zamerané na konsolidáciu verejných financií a zároveň udržanie a posilnenie sociálnych štandardov vrátane plnohodnotného 13. dôchodku a energetickej pomoci. Príjmy z daní vzrastú k ultimu 2024 pravdepodobne až o + 6,5 %, čo môže pomôcť zmierniť negatívne dopady na štátny rozpočet.

Zavedené opatrenia v roku 2024: 13. dôchodky a energopomoc boli v roku 2024 kľúčové opatrenia, ktoré výrazne zmierňujú dopady a podporili zraniteľné skupiny obyvateľstva. Tieto opatrenia majú zásadný vplyv na zlepšenie životných podmienok domácností, domácu spotrebu ako aj stabilizáciu podnikateľského prostredia.

-Plnohodnotný 13. dôchodok: V roku 2024 bol zavedený plnohodnotný 13. dôchodok, ktorý bol už v tomto mesiaci vyplatený 1,1 miliónu dôchodcov. Priemerná výška dosiahla 606,30 eur pre starobných dôchodcov a 400 eur pre invalidných dôchodcov. Zavedenie 13. dôchodku významne posilnilo kúpnu silu seniorov a podporilo ich spotrebu.

-Energetická pomoc: Vláda stabilizovala ceny elektriny a plynu na úrovni roka 2022, čo pomohlo domácnostiam aj firmám. Príspevok na infláciu je v tomto roku 2024 viac ako 7%. Energopomoc najvýznamnejším spôsobom znížila v tomto roku 2024 infláciu na Slovensku.

- Upravenie podmienok pre predčasných dôchodcov: Jedno z dôležitých opatrení, ktoré prijala vláda tento rok. Extrémne vysoký nárast bol v krátkej minulosti jedným z faktorov deficitu Sociálnej poisťovne.

OČAKÁVANIA NA ROK 2025

Hospodársky rast: HDP by malo vzrásť v rozmedzí od + 1,7 % až do očakávaných + 2,2 %, pričom hlavným motorom by mala byť domáca spotreba (+1,9 %) a investície z Plánu obnovy a odolnosti, ktoré by do slovenskej ekonomiky mali priniesť až 1,5 miliardy eur. Export sa očakáva s rastom 3,5 %.

Inflácia: Inflácia sa predpokladá na úrovni 4,5 %, čo bude spôsobené najmä vyššími nákladmi na energie (+5 %) a rastom cien služieb (+4 %).

Trh práce: Nezamestnanosť by mala ešte vyklesávať na 5,1 %, pričom priemerná mzda by mala vzrásť na 1 545 eur (+6,5 %). Reálne mzdy by sa mali zvýšiť o + 2 %. Najväčší rast zamestnanosti sa očakáva v IT sektore (+5 %) a zdravotníctve (+3 %).

Verejné financie: Deficit verejných financií sa očakáva na úrovni 4,9 % HDP, zatiaľ čo verejný dlh by sa mal stabilizovať na 62 % HDP. 

ČO OVPLYVNÍ PROGNÓZOVANÉ VÝSLEDKY PRE ROK 2025

Prognózy môžu byť negatívne ovplyvnené viacerými rizikami, ktoré môžu spomaliť očakávaný ekonomický rast a narušiť stabilitu. Politické faktory, ako znovuzvolenie Donalda Trumpa, bude pravdepodobne viesť k protekcionistickej politike, obchodným vojnám a očakávanému oslabeniu transatlantických vzťahov. Zvyšovať sa budú pravdepodobne postupne aj obranné výdavky ešte vyššie nad úroveň 2 % HDP, čo pre Slovensko bude znamenať potrebu zahrnúť do týchto výdavkov aj výdavky na verejné politiky.

Slovenská ekonomika je silne závislá od stagnujúceho Nemecka, čo môže mať vážne dôsledky. Export, investície a dodávateľské reťazce nás prepájajú pupočnou šnúrou s nemeckým hospodárstvom. Nemecko je hlavným odberateľom slovenských priemyselných výrobkov, najmä z automobilového sektora, ktorý tvorí až 10 % slovenského HDP (12 miliárd EUR) a až 40 % exportu zo Slovenska. Pokles dopytu a investícií z Nemecka ovplyvní našu výrobu, zamestnanosť aj hospodársky rast. Ako motor eurozóny, oslabenie Nemecka zhorší ekonomiku celej eurozóny.

Ekonomická situácia v "ťahúňoch" EÚ, najmä Nemecku, ktoré je lídrom európskej ekonomiky, je významným rizikom – slabý ekonomický a hospodársky rast v dôsledku nezmyselných zelených a migračných politík negatívne ovplyvní celú eurozónu, vrátane Slovenska. Geopolitické riziká, najmä pokračujúci konflikt na Ukrajine, predstavujú významnú hrozbu, a to nielen pre bezpečnosť, ale aj pre ceny energií, stabilitu dodávok plynu a ropy ako aj stabilitu dodávateľských reťazcov.

Ďalším faktorom je energetická kríza, ktorá môže pretrvávať, ak sa nepodarí stabilizovať náklady na energie, ktoré sme kupovali podstatne lacnejšie z Ruska. Inflácia, ktorá sa predpokladá na úrovni 4,5 %, môže byť vyššia, ak dôjde k ďalším šokom v cenách surovín alebo služieb, čo by následne oslabilo kúpnu silu slovenských domácností a vyvolalo potrebu ďalších kompenzácií zo strany vlády. Rast úrokových sadzieb by zvýšil náklady na obsluhu verejného dlhu a úverov, čo by negatívne ovplyvnilo podniky aj domácnosti.

Na trhu práce rizikom zostáva nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v kľúčových sektoroch, čo bude brzdiť rast. Pretrváva riziko oneskorenia alebo nedostatočnej realizácie projektov financovaných z eurofondov aj Plánu obnovy a odolnosti, čo môže oslabiť očakávané investičné stimuly.

Naopak, pozitívny vplyv bude mať na budúci rok 2025 opakované zníženie úrokových sadzieb ECB, ktoré vedie k výraznému povzbudeniu ekonomického rastu znižovaním nákladov na úvery pre podniky aj domácnosti, čo viac povzbudí investície aj spotrebu v roku 2025 v eurozóne.

ZÁVER A SUMARIZÁCIA

Rok 2024 priniesol po bezbrehom zadlžovaní verejných financií prvú vlnu konsolidačných opatrením s dôrazom na udržanie sociálnych štandardov, stabilizáciu ekonomiky a zmierňovanie dopadov inflácie a energetickej krízy. Zavedené opatrenia, ako plnohodnotný 13. dôchodok a energetická pomoc, posilnili kúpnu silu domácností a posilnili sociálnu udržateľnosť a súdržnosť.

V roku 2025 bude potrebné prijímať ďalšie konsolidačné opatrenia, čo bude pravdepodobne aj v súvislosti s ďalšími rizikovými faktormi vyžadovať prijatie ďalších opatrení na podporu ohrozených skupín domácností, najmä jednorodičov, rodín, mladých ľudí a seniorov.

Táto tlačová správa poskytuje analýzu na základe údajov získaných z oficiálnych zdrojov, ako sú Národná banka Slovenska (NBS), Inštitút finančnej politiky (IFP), Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR) a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a Európska centrálna banka (ECB) a ďalšie relevantné ekonomické zdroje.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik