Zatiaľ čo na námestiach protestujú takzvaní "záchrancovia kultúry", v zákulisí prebieha tichá vojna o dušu slovenského umenia. Uznávaný slovenský výtvarník a súčasný člen Rady Fondu na podporu umenia Ondrej 4. Zimka prehovoril o tom, ako skupina "kultúrnych talibancov" systematicky likviduje tradičné slovenské umenie a prečo tí, ktorí najhlasnejšie kričia o tolerancii, v skutočnosti netolerujú žiadny iný názor. Opisuje, ako sa za posledných 35 rokov z verejných zdrojov stala dojná krava pre úzku skupinu "vyvolených", ktorí za štátne peniaze, paradoxne, realizujú protištátnu agendu. Dostojevského prorocké slová sa podľa Zimku stávajú desivou realitou slovenskej kultúrnej scény.

Jeho názor uvádzame v úplnom znení:

_______________________________________

PLAČ “DETÍ KAPITÁNA GRANTA” 

“Jedného dňa dosiahne tolerancia takej úrovne, že inteligentným bude zakázané rozmýšľať, aby neurážali hlupákov”

Fiodor Michajlovič Dostojevsky

Samozvaní reprezentanti takzvanej celej kultúrnej obce, pasujúci sa za slušných a tolerantných, v podstate netolerujú iný názor, ako len ten ich “jediný správny”.

Môj názor je z pohľadu výtvarníka, ktorý v tomto nazvime to výtvarnom prostredí žije doslova odmalička. Ale podobne to bude aj v ostatných odvetviach kultúry, no aj zdravotníctve a športe. Výtvarné umenie som začal vnímať koncom 80tych rokov (som ročník 1975), keď som s otcom chodieval na jeho výstavy, ale aj výstavy jeho kolegov a na návštevy do ich ateliérov. S odstupom času môžem konštatovať, že výtvarné umenie na Slovensku bolo v tom období na vysokej úrovni. V roku 1989 som začal študovať na ŠUPke, vtedy Stredná umelecko priemyselná škola, kde ma zastihla takzvaná nežná revolúcia. Mal som šťastie, že som doštudoval strednú aj Vysokú  školu výtvarných umení ešte v dozvukoch socialistického školstva. Hoci ma Prof. Jozef Jankovič Akad. soch. vo Figurálnom sochárskom ateliéri VŠVU každý semester nabádal, aby som si vyskúšal aj nové média ako sú inštalácia, videoart, happening a podobné ideologické prvky, ktoré sa do našej kultúry pomaly vkrádali z “vyspelého západného sveta”. Ja som vždy chcel byť sochárom, ktorého sochy budú z kovu, kameňa alebo dreva. 

Môj výtvarný svet je skôr konzervatívny, no vždy som toleroval aj názory iných kolegov, ktorí si osvojili skôr tú novodobú “svetovú” ideológiu. Prekvapilo ma, že oni s plnými ústami tolerancie a slušnosti, netolerujú iný názor, ako len ten ich jediný a správny a samozrejme s dodatkom, že oni sú odborníci. Čo sú v podstate prvky fašizmu, ktorý sa nám tu v Európe za posledné roky začal rozrastať ako rakovina. My sme ich s kolegami interne nazývali talibanci. No a títo “talibanskí odborníci” za posledných 35 rokov obsadili všetky kultúrne inštitúcie a školy. Kolegov s iným názorom postupne vypudili, alebo vyhodili. Na štátnych budovách dnes vejú dúhové vlajky a v extrémnych prípadoch ich klasické umenie uráža.

Celé 90te roky som študoval, no vnímal som, ako do kultúry prúdi čoraz menej finančných zdrojov zo štátu. Vraj treba šetriť, aby sme dobehli západ. Teraz viem, že to bola len zásterka toho, aby mohli značné finančné zdroje prúdiť legálne rôznymi podvodnými prúdmi do zahraničných či nadnárodných korporácií. Po skončení štúdií som sa začal živiť remeslom, odlieval som bronzové sochy pre iných sochárov a tým som si sponzoroval vlastnú tvorbu. Keď vznikol Fond na podporu umenia (FPU) neúspešne som sa uchádzal o štipendium. Keď som videl, kto podporu dostal a kto nie, pochopil som, že ďalšie vypĺňanie žiadostí je iba strata času. Podobne na tom boli viacerí kolegovia. Naša tolerancia voči nim dosiahla toho, že oni absolútne netolerujú nás!

Celý tento proces za 35 rokov, od prevratu dohodnutého tajnými službami, nie je prirodzený vývin ale postupná riadená deštrukcia našej kultúry. Paradoxné je, že tí, čo našu kultúru rozvracajú sú teraz na protestoch proti ministerke kultúry samozvaní záchrancovia kultúry. Opäť s fašizmom podobnosť čisto náhodná. Musím priznať, že je medzi nimi aj zopár kolegov, ktorí podľa mňa produkujú kvalitné umenie, ale je to ich názor a hádam aj slobodná vôľa.

Fond na podporu umenia ročne prerozdelí 30 000 000 €. Mnohí si zvykli, že je to ich každoročný bezproblémový príjem. Samozrejme, česť výnimkám, kedy boli zdroje použité na prospešné dielo. No a teraz, keď som člen Rady FPU,  rád by som prispel k tomu, aby granty dostali aj Tí kvalitní umelci, ktorí za tie celé roky neboli ani raz úspešní so svojou žiadosťou o grant. To sa akosi nepáči “deťom kapitána Granta”, ktorí sú dlhoročne prisatí na štátne zdroje a za tieto zdroje robia skrytú protištátnu činnosť. Mnohým už len vyslovenie slova Slovensko robí veľký problém, dokonca ani svoje webové stránky, na ktorých prezentujú svoje umenie, nemajú po slovensky.

To, čo sa deje u nás, ale aj v okolitých štátoch je v podstate vojna.

Lebo, keď zničíte kultúru, zničíte národ. Potom už máte voľnú cestu ku neobmedzeným prírodným a energetickým zdrojom na našich slovanských územiach, no hlavne v Ruskej federácii.

Autor: Ondrej 4. Zimka

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik