Mnoho vianočných zvykov je lokálnych, typických pre ten-ktorý región, prípadne obec. Dva z nich majú pôvod v staroslovanských zvykoch, ktoré si kresťanské tradície vzali za svoje. Jedným je modlitba k štyrom kútom a druhý je prestretý tanier navyše na stole pre pocestného.
V oboch ide o hlboký odkaz nie len na ľudskosť, ale aj na RODinu, rod, domov a súdržnosť. Lebo v minulosti, keď boli ľudia ďaleko viac odkázaní jeden na druhého, to boli veľmi dôležité súčasti života. Domov a dobré vzťahy si bolo treba chrániť.
Mysleli aj na domov
„Moje milé štyri kúty,
nemám vás čím obdariť,
iba týmto skromným darom ...
Vy nás ale obdarujte ochranou, pokojom a teplom rodinného krbu.
V mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého
Amen“
Takto znie modlitba, ktorú gazda prednesie na úplný úvod večere, pričom popri prežehnaní sa rozhadzuje zdravé vlašské orechy do kútov izby. Táto modlitba má pôvod v predkresťanských časoch, kedy naši predkovia verili, že dom ochraňujú duchovia predkov, dokonca duch jeho staviteľa. Jeho duch požíval v rodine zvláštnu úctu a u našich predkov niesol meno Ded.
Tanier navyše
S dušami zosnulých predkov sa spájal aj tanier navyše, ktorý gazdiná prestrela na štedrovečernom stole. Symbolicky sa naň uložil kúsok z rozkrojeného jablka – dostal z neho každý člen rodiny, ale aj oblátka s medom a cesnakom. Med mal zabezpečiť, že duchovia domu k jeho súčasným obyvateľom budú dobrí a cesnak mal chrániť pred zlomocnými silami.
To však nie je jediný význam
U nás doma sa vždy hovorilo, že tento tanier je pre prípadného pocestného. Zimy bývali v minulosti v našich zemepisných šírkach veľmi kruté a zvlášť na Vianoce nebolo hodno odo dverí poslať ani len žobráka. Nik predsa nechce mať na svedomí ľudský život, na Vianoce už vôbec nie. V dnešnej dobe áut a verejnej dopravy nie je na štedrý deň mnoho pocestných.
Aj nám mnohým doma starí rodičia kládli na srdce tento zvyk. Lebo aj predkovia majú svoje miesto pri stole a keď príde pocestný, nech si sadne k hotovému. Pre Hlavný denník si pred rokom čitateľka zaspomínala, kedy pochopila tradíciu prázdneho taniera.
Ako z gýčového filmu
„Tú hlášku o pocestnom som vnímala vždy skôr ako že kto by už len u nás na Vianoce zazvonil s tým, že tu ma máte, idem sa s vami navečerať. Bolo to v čase, keď mobil mali možno traja podnikatelia v Levoči. Ocinovi zavolal rodinný priateľ, či by mohol pre neho prísť na letisko do Košíc, lebo let, ktorým mal odletieť za dcérou do Prahy zrušili kvôli počasiu. Ocko teda sadol do auta a o tri hodiny si k nám prisadol ozajstný pocestný, pre akého sme roky pripravovali prázdny tanier,“ spomína čitateľka, ktorá túto tradíciu učí aj svoje vnúčatá.
Vážení naši čitatelia!
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik