Áno, dovolil som si od Vás akosi prisvojiť si to heslo, čo máte na sebe - "nemlčať je zlato". Tak nemlčím, lebo nemôžem mlčať. Preberám si zoznam ľudí, ktorým som chcel poslať vianočný pozdrav, zostali  ste mi na ňom už iba Vy. A pripomenulo sa mi to, keď som sa včera u nás v obci vracal z lekárne. Sme ešte jedna z mála tých, kde majú ľudia šťastie a lekáreň im "akosi" nezrušili. Hádam to teda s tým pozdravom ešte stihnem.

Nie, liekov mám dosť po najbližšie kontroly. Lebo našťastie na rozdiel od nemocničných lekárov mám obrovské šťastie na tých ambulantných. Ale o tých Vám nejde, pán Visolajský, že! Na tých kašlete. Ako aj na pacientov. Dokazujete to denne Vašim správaním, Vašim vydieraním, Vašim nátlakom a ako povedal Igor Matovič ešte vo funcii predsedu vlády v roku 2020, "Vašim terorizmom".Dnes, pravda, obrátil, ako je na neho príznačné a vagabundami a obludami už nenazýva Vašich odborárov, ale nazýva tak vládu. Tú vládu, ktorú si zvolili ľudia, ktorých teraz Vy asi za trest vydierate a psychicky týrate, pán Visolajský!

Prečo Vás netitulujem doktor?

Lebo Vás za doktora nepovažujem. Doktori liečia ľudí, Vy iba slúžite opozičnej a som presvedčený, že progresívnej politike. Ľuďom v týchto dňoch z plných síl slúžia ambulantní lekári, ich zdravotné sestry a personál lekární. Našťastie ešte. Našťastie Vás nezaujímajú. Ani ich mzdy. Ani ich pracovné doby a ani ich pohotovostné služby v časoch, keď Vy máte voľno. Viete, pán Visolajský, potreboval som iba obyčajný voľnopredajný ušný sprej. Pred lekárňou čakalo asi pol obce a každý, kto z nej vychádzal, si niesol za igelitku liekov. Panika s paralenom bola v čase Covidu nič proti tomu, čo ste spôsobili Vy, pán Visolajský a, samozrejme, médiá, ktoré sa vždy tešia, keď nastane situácia "čím horšie, tým lepšie". Pán Visolajský, Vy nie ste doktor, Vy ste... hm, hľadám ako tak verejne použiteľný výraz.

Sused Fero čakal a nedočká sa

Ďakujem Vám, pán Visolajský, za neho. On je to dlhší príbeh. V lete som bol v nemocnici, nemohol som chodiť. Bol to zložitý čas, na moju funkčnosť bola odkázaná mama a psík. Mama imobilná, 93 ročná a psík s rakovinou. Ja som ležal v nemocnici, kam ma odviezla sanitka. Fero s manželkou Ankou sa starali ako vládali o všetkých a o všetko, o čo som sa nemohol starať ja. A mne zatiaľ Vaši nemocniční doktori celý týždeň, na každej vizite vraveli - "no, zajtra sa na to pozrieme". Až prišlo zas jedno "zajtra" a imobilného ma poslali domov bez toho, aby sa "na to" pozreli. V tom istom stave, v akom ma tam priviezla sanitka. Mama mi medzitým zomrela, nebol som pri nej. Lebo som ležal a čakal, kým sa mi "na to v nemocnici pozrú". Pochovával som ju na vozíku. Potom sa o mňa Fero s Ankou starali, až kým som sa po mesiaci nepostavil a mohol som si na záhrade pochovať psíka. Zostal som sám, občas sa Fero s Ankou zastavia, iba tak, pozrieť. A z útulku som si vzal ďaľšiu opustenú huňatú dušičku. Teraz mi leží pri nohách.Psi majú, na rozdiel od mnohých ľudí, ako ste aj Vy, pán Visolajský, trošku ľudskejšie hodnoty ako iba žrádlo. 

Fero tiež už ledva chodí, rok čaká na operáciu

Ďakujem Vám, pán Visolajský za Fera, vďaka Vám bude čakať možno ďalší rok, ak nie viac. Ale - veď mne sa už noha zlepšila, môžem ho zas ja voziť na vozíku. A jeho Anka má onkologické problémy. Viete, to je život nás, "obyčajných" ľudí. (Nie tých Matovičových partajníkov.) Tak Vám, pán Visolajský, želám naozaj pokojné sviatky, veď Vám to vaše svedomie určite dovolí.

Viete, som dôchodca, záleží mi na každom eure, ale ak Vám chýba tých 60 eur, ja Vám ich pošlem. (Tým chcem pozdraviť aj školských odborárov, ktorí by sa, podľa mňa, viac ako o svoje platy mali najskôr zaujímať o čitateľskú a matematickú negramotnosť svojich žiakov a až potom o svoje odmeny za prácu.)

Tak, odkladám zoznam s adresátmi pozdravov

A pozerám sa do kalendára. V januári mám povinné vyšetrenie očného pozadia ako diabetik. Mám aj v dia ambulancii polročné odbery. Potom ma u pani obvodnej lekárky čaká preventívka a s výsledkami z nej v marci navštívim môjho pána doktora v kardio ambulancii. Nuž, všetko to prišlo s vekom. Choroby si nevyberajú pacientov, na rozdiel od vás, odborárskych nemocničných lekárov. A ja viem, že "moje" ambulancie pracujú a budú pracovať a viem aj to, pán Visolajský, že v mnohom aj za Vás!"

Želám Vám naozaj pokojné a k blížnym a od blížnych láskyplné sviatky, pán Visolajský! (Naozaj som nedokázal mlčať.)

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik