V úvode jedného príspevku na stránkach HD som napísala, že tejto súdružke „diplomatke“ som venovala už štyri články.  Čitateľka, ktorá ju zjavne  nemá rada, mi  poslala odkaz: „Keď ste už o tej jedovatej strige napísali štyri články, čo je až príliš veľa, tak prečo jej ešte stále dávate priestor ? Také úbohé kreatúry patria do starobinca - blázinca a nech sa na ne už konečne zabudne, lebo sú hanbou pre Slovensko!“

Chápem. Ja keď vidím článok o niekom, koho nemám rada, tiež cítim odpor. Ale mám možnosť voľby. Keď chcem, tak si prečítam, keď nechcem, nečítam. Rozumiem reakcii nahnevanej čitateľky. Aj keď jej slová sú ostré, napriek tomu niektorí čitatelia súhlasili. Aby sme boli spravodliví, treba povedať, že „ striga“ sa rovnako nepekne vyjadruje o nás, čo nepatríme do jej tábora.

Nakoniec som zistila, že tých článkov bolo viac. Nech sa pani nehnevá, dnes k nim pribudne ďalší. Nemusí čítať, ak by jej to malo škodiť. Ja totiž zvyknem reagovať na aktuálne podnety, ktoré život prinesie. Čitateľ iste uzná, že Vašáryová je problém, o ktorom treba hovoriť. Keď sú na programe dňa protivládnych denníkov útoky na Róberta Fica a voličov vládnych strán, keď herečka útočí,  prečo by sme sa my mali nečinne prizerať.

Teraz zdanlivo trošku odbočím, aby som sa dostala k podstate toho, čo chcem povedať.

Už som písala, že jeden z našich najslušnejších poslancov Marián Kéry v televízii „urazil“ Beátu Jurík z PS. Oslovil ju menom, aké básnici dávajú ženám. V ich spoločnej debate prišla reč aj na premiérovu cestu do  Moskvy.  Róbert Fico sa ta chystá  odcestovať na oslavy osemdesiateho výročia ukončenia 2. svetovej vojny. Opozícia nechápe, že táto návšteva  má prispieť k mieru na Ukrajine. Preto sa Jurík pýta Kéryho, čo to vlastne bude ten mier. Idú sa klaňať Putinovi, ale  hovoria, že idú vyjednávať mier. Nechápe, v akej krajine to  žijeme.

„Ja som veľmi prekvapený, že ste žena, krehká bytosť, a o mieri hovoríte takto dehonestujúco,“ odpovedal poslanec. Reakcia bola nečakaná: „Ja by som vás len chcela poprosiť, aby ste ma neoslovovali krehká bytosť, lebo už sme si tu zažili veľa vecí v tomto parlamente. Ale myslím, že by sme si mali dávať pozor na tento slovník.“ Kéry to nechal bez odpovede.  

Ja poviem rovno, čo si o tom myslím. Keď Jurík ako žena nie je krehká bytosť, keď  ju uráža takéto oslovenie, tak potom je to bytosť sprostá ako tragač. Je mladá, v jej veku sa to ešte dá prijať. Človek si povie, že časom možno zmúdrie. A možno ani nie. Ostane sprostá, aj keď bude stará.

Stará a sprostá, to je najhoršia kombinácia. To je aj prípad Magdy Vašáryovej. Kedysi mladá a krásna, dnes už len stará a sprostá

Ako dôkaz pripomeniem niekoľko vyjadrení, ktorými sa „diplomatka blysla“ v Prahe:

-Som profík, tridsaťštyri rokov v zahraničnej politike.

-Neuznávam zdravý sedliacky rozum.

-Niektorí kňazi idú na vlne strašenia ľudí, to je ich psia povinnosť.

-Aj akademická obec sa musí naučiť hovoriť prístupným jazykom. Lebo ľudia nerozumejú.

-Mimovládne organizácie ovoniavajú seba, chcú slúžiť ľuďom. A tí, čo si o sebe myslia, že neumrú, idú po nich, politici  siahajú na ne.

-Ja sa nevyznám v histórii, ja som trochu sociológ.

-Nesmiete sa báť. Keď sa budete báť, nevyjdete von ani z tohto hotela, aby vás auto nezrazilo. Aj v Prahe, čítala som, spadla rína a zabila človeka. Aj doma sa vám môže stať zle.  Podľa štatistík najviac nešťastí býva vo vani.

-Učiteľov musíme naučiť kritické myslenie. Nemôžu čítať Zem a vek.

-Nič nie je celkom urobené, všetko sa rozpadá, tak si urobte, mladí.

-Ja som známa tým, že hovorím, že stredná Európa je veľmi nebezpečné prostredie. Musíme prestať myslieť o sebe, že sme malinkí, v tomto nesúhlasím s Ficom, my nie sme malinkí.

-My by sme mali v novinách každý deň čítať , čo sme poslali na Ukrajinu. My sme poslali najviac.

-Ja sa snažím nepodľahnúť masovej hystérii davu.

-Muži začínajú byť nudní. Nudní. Opakujú tie staré „floskule.“

-Teší ma, že máme veľa žien. Aj tu bola slovinská premiérka alebo estónska prezidentka. Na Pražskom hrade dánska premiérka to povedala jasne. Ja verím ženám, začínam veriť vo veľkú silu žien.

Tak ste to videli. Preto sa nečudujme, že známy český novinár o nej povedal:

„Milá slávna Vášáryová, ty spodina, ja Ti zo srdca želám, aby Ti mráz roztrhol riť.“

Ale vráťme sa na Slovensko, trochu si pokecajme s herečkou

Pani Vašáryová, hovoríte, že ste trochu sociológ, že v histórii sa nevyznáte. Tak potom čušte a neprznite naše dejiny, ako ste to urobili v idiotskom rozhovore „s novinárom“ Eugenom Kordom.

A pozrime si aj posledné statusy kultúrnej pracovníčky. Kto iný by vedel „lepšie“ hodnotiť kultúru ako bývalá herečka?

„Kultúru odjakživa tvoria nadaní a zaujímaví ľudia. Nie úradníci, nevzdelanci a nebodaj politici. Tvoriví ľudia sú základom každej národnej kultúry, stáročia. Nie vždy mali a majú na ružiach ustlané, ale pamäť o ich pričineniach zostáva.

Podpriemerní, ktorých je vždy viacej, sa občas snažia vyšvihnúť, ako za ľudákov, komunistov, mečiarizmu a teraz ficizmu. Ale po nich nezostane nič, len chvíľu akýsi nedefinovateľný zápach a pocit strateného času. Zápas tvorivých, vzdelaných a podpriemerných a kultúrnych analfabetov prebieha aj dnes. Podporujem výnimočných. Pre našu budúcnosť.“

Ale, no tak, pani Vašáryová! A kedy ste sa to vyšvihli vy? Ak ma pamäť neklame, tuším za komunistov. A čo? Bolo vám zle? Vy keby ste žili za ľudákov, vy by ste sa aj vtedy rovnako vyšvihli. Lebo sú ľudia bez chrbtovej kosti. Vy sa iste nesťažujete na bolesť chrbtice. Že? A vyvetrajte si, Magduška! Ako môžete dýchať nedefinovateľný smrad, čo tu po tých podpriemerných zostal? Nedusí vás to?  Fajnový noštek vás neštípe? A žiť s pocitom strateného času, to tiež nie je bohviečo, však?

„Protest za slobodnú kultúru. Zapochodovala som si aj ja a zakričala Odstúpiť. A ak to neurobia, budeme musieť to, čo naši predchodcovia. Vyniesť ich z tej zaprášenej budovy Ministerstva kultúry.“

Aby som použila vaše slová z vyššie spomínaného rozhovoru: „Teraz, kurva, my! My sme tá skutočná elita, my vyprášime tých podpriemerných, my ich nahradíme!“

Tak ste si teda zapochodovali a „kultúrne“ zaziapali proti ministerke Šimkovičovej. Hlavne, že ste nepodľahli masovej hystérii davu! Tuším, že na staré kolená chytáte za chvost ten stratený čas. Ušiel vám, moja, už ho nechytíte! Za rohy ste mali! Darmo  s bandou kultúrnych analfabetov pochodujete a ziapete proti kultúre. My si pamätáme.

A koho to chcete vynášať? Máte dosť rokov na to, aby ste vedeli, čo znamená vyniesť niekoho. Ja poznám dva významy: vyniesť na piedestál  a vyniesť niekoho nohami dopredu. Čo z toho ste mali na mysli? Piedestál? A viete čo, moja, počkajte do jari. Potom sa pridajte ku krojovaným dievčatám, hádam len máte rada folklór, pridajte sa a vyneste Morenu. A pošlite ju ta preč.  Ale Martinku nechajte na pokoji!

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik