Rusko neprehralo, Izrael si vyrobil bič, premýšľa analytik Simplicius o páde režimu Bašára al-Asada v Sýrii. "Povstalci" verejne vyhlasujú, že námorná základňa v Tartu zostane ruská a chcú udržiavať diplomatické vzťahy. Na druhej strane Izrael má teraz vedľa seba fanatikov, z ktorých niektorí chcú dobyť Jeruzalem a ktorého veliteľ pochádza z rodiny vysídlenej šesťdňovou vojnou.
Analytik zaznamenáva niekoľko zistení. Po prvé, že podľa agentúry Reuters "povstalci" pred šiestimi mesiacmi informovali Turkov, že sa pripravujú na veľkú ofenzívu proti Aleppu. A verili, že majú od nich povolenie. Súhlasí s teóriou Scotta Rittera, že operácia pôvodne nebola určená na zvrhnutie sýrskeho vedenia, ale táto improvizácia sa objavila neskôr, keď sa ukázalo, aké slabé sú sýrske ozbrojené sily.
Analytik cituje slová Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý prezradil, že ponúkol Asadovi dohodu o prijatí späť niektorých sýrskych utečencov a tiež o využití svojho vplyvu u Kurdov, aby ich prinútil stiahnuť sa z tureckých hraníc. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araqchi odhalil, že Asad bol "nepružný" pri rokovaniach s opozíciou v rámci dohôd z Astany. Povedal tiež, že Assad bol šokovaný pádom svojej armády a naznačil, že sýrsky vodca má len malú predstavu o stave svojej armády.
Dokonca aj sýrsky veľvyslanec v Rusku Bašár al-Džafarí povedal, že pád vlády je dôkazom, že je nepopulárna medzi ľuďmi aj v armáde. Analytik pripúšťa, že veľvyslanec by sa mohol pokúsiť zapáčiť novým pánom, ale jeho slová sú vraj v súlade s tým, čo povedali iní predstavitelia, ktorí boli v kontakte s Asadovou vládou. "Hanebný a ponižujúci útek šéfa tohto systému pod rúškom noci, bez akéhokoľvek zmyslu pre národnú zodpovednosť voči krajine, potvrdzuje nevyhnutnosť zmien, ktoré sa udiali," povedal veľvyslanec. Jafari tiež vyzval Sýrčanov, aby spolupracovali na obnovení bezpečnosti.
Washington Post cituje ďalšieho sýrskeho diplomata Bassama Barandiho, ktorý povedal, že Asad odmietol ponuku na prerušenie vzťahov s Iránom, výmenou za to by Spojené štáty postupne zrušili sankcie. Aj podľa denníka však väčšie problémy spôsobilo Asadovo odmietnutie dohodnúť sa s Recepom Erdoganom na normalizácii vzťahov výmenou za prijatie niektorých utečencov späť a utiahnutie opraty Kudrovcov.
Podľa iránskeho zástancu tvrdej línie Sohaila Karimiho nový prezident nedovolil iránskym silám zúčastniť sa bojov. "Obetovali sme 6 000 mučeníkov v Sýrii v boji proti teroristom, ich smrť by nemala byť márna..." Povedaný. A bývalý predstaviteľ vedenia jednotiek Quds povedal, že Turecko a ďalšie arabské krajiny oklamali Teherán, ktorý pred dvoma mesiacmi pozoroval pohyby v Idlibe. Boli ubezpečení, že nedôjde k žiadnemu "pohybu". Okrem toho je možné nájsť niekoľko videí, v ktorých sa vojaci sýrskej armády sťažujú na armádu a Assada. A nová vláda má údajne podporu Hamasu.
Analytik poukazuje na tých, ktorí tvrdia, že za problémy s tým, že v rokoch 2018 až 2020 "nedokončil" Idlib, analytik poukazuje na to, že v tom čase Turecko aj Spojené štáty dali jasne najavo, že by mal držať ruky preč od Idlibu. A keď Rusi a Sýrčania zaútočili na konvoj v regióne Idlib, Turci potom zaútočili dronmi Bayraktar, ktoré údajne paralyzovali sýrsku armádu a spôsobili značné straty. Rusko preto podľa analytika dospelo k záveru, že je potrebné odstúpiť, kým majú ešte navrch a dohodli sa s Turkami v Astane.
Izrael
Ďalšou otázkou je Izrael. Niektorí "rebeli" sú vraj radi, že Izrael bombardoval Hizballáh, pretože to pomohlo HTS okupovať Sýriu. Kolujú aj fámy, že "rebeli" boli v kontakte s Izraelčanmi. Analytik však poukazuje na to, že hlavným víťazom bolo Turecko. A že turecké a izraelské ambície sa môžu v budúcnosti stretnúť.
Podľa analytika si Izrael vyrobil bič. "To znamená, že porážkou "nezávislej", ale v konečnom dôsledku neškodnej Sýrie sa Izrael práve odsúdil na horší osud ako čeliť vzdialenému Iránu," povedal a dodal, že niektorí rebeli "opití víťazstvom" už tvrdia, že dobyli Al-Quds, t. j. Jeruzalem. "Možno sa čudovať, že Hamas teraz plne podporuje dobytie Sýrie HTS?" pýta sa rečnícky.
Namiesto mierového, sekulárneho štátu na svojich hraniciach môže čoskoro mať zúrivý kalifát vedený niekým, kto nemá Asadovu umiernenosť a podporovaný Tureckom, aby znovu dobyl Jeruzalem a Gazu. Izrael si myslí, že odstránil Irán zo šachovnice, ale namiesto toho potenciálne priviedol niekoho ešte historicky agresívnejšieho," pokračuje a dodáva, že na rozdiel od Iránu budú mať títo nepriatelia "skutočný dôvod" na nepriateľstvo voči "koloniálnemu" Izraelu. Izrael si to už možno uvedomuje, a tak začal ničiť vojenskú infraštruktúru skôr, ako sa dostala do rúk "rebelov". To z neho však robí hlavného nepriateľa v regióne, domnieva sa analytik. Najmä poukazuje na to, že Abu Mohammed al-Jawlani, hlavný veliteľ Tahrir al-Sham, pochádza z Golanských výšin, odkiaľ bola jeho rodina vysídlená počas šesťdňovej vojny v roku 1967.
Rusko
Je tiež v rozpore s naratívom, ktorý propaguje napríklad premiér Fiala, že Rusko a Irán boli porazené. V Iráne podľa neho padla zástupná sila, samotný Irán nebol zasiahnutý. Iránci majú stále svoju najdôležitejšiu silu, jemenských Húsíov, ktorí stále držia prst na najdôležitejšom strategickom bode, Červenom mori. Irán si stále zachováva vplyv v Iraku a navyše normalizuje vzťahy s ostatnými arabskými krajinami. A aj keď sa Izraelu podarí spôsobiť pád Hizballáhu pádom Sýrie, Irán stratí jednu schopnosť ohroziť Izrael, ale Izrael nezíska inú. Nehovoriac o tom, že je možné, že v záplave frakcií v Sýrii sa Iránci dohodnú.
Pokiaľ ide o Rusko, analytik poukazuje na to, že povstalci vyjadrili túžbu nadviazať diplomatické vzťahy s Ruskom a umožnili Rusku ponechať si svoje námorné základne. "Čo teda Rusko stratilo? Rusko doteraz stratilo medzeru v peniazoch z investovania miliardy dolárov na ochranu Assadovej vlády, čím potenciálne uvoľnilo obrovské množstvo vojakov a finančných prostriedkov pre potreby špeciálnej vojenskej operácie. Znie to ako prehra?" pýta sa analytik rétoricky.
"Kritici poukazujú na to, že Rusko stratí svoje logistické kapacity v Afrike cez Latakiu a Tartús: ako vidíte, zatiaľ tomu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Naopak, samotné USA zostávajú na nestabilnej pôde, pretože Irak sa snaží vykopnúť USA so zvýšenou naliehavosťou, nehovoriac o Trumpových tvrdeniach o stiahnutí sa zo Sýrie. Nehovoriac o tom, že Rusko by v budúcnosti mohlo získať námornú základňu v Líbyi, Alžírsku alebo prístav v Sudáne, ako sa diskutovalo," dodáva.