Stanoviská Súdnej rady nepotešia hlavný mediálny prúd proti, ktorému de facto tieto stanoviská sú.
Súdna rada jednohlasne prijala stanovisko na podporu sudkyne Viery Hadrbulcovej, ktorá podľa nich čelí mediálnym útokom po tom, čo vydala neodkladné opatrenie v prospech Daniela Bombica. Niektorí členovia by chceli iniciovať zákony, ktoré by obmedzili nezávislosť médií.
Členovia súdnej rady na zasadnutí viac než hodinu diskutovali o článkoch Denníka N a časopisu .týždeň, ktoré komentovali neodkladné opatrenie sudkyne Hadrbulcovej. Osobitne rozoberali piatkový komentár šéfredaktora Matúša Kostolného, ktorý interpretovali tak, že sudkyňu spojil s fašizmom.
„Denník N prekročil všetky červené čiary, v jeho prípade ide o recidívu,“ povedala sudkyňa Ayše Pružinec Eren. Podľa niektorých členov súdnej rady tým Denník N ohrozil bezpečnosť sudkyne. „My nevieme, či si niekto nepríde počkať doktorku Hadrbulcovú a nezačne jej prinajmenšom nadávať,“ povedala predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová.
Člen rady Martin Bezák hovoril aj o potrebe prijať novely zákonov, ktoré by upravovali fungovanie médií. Vysvetlil to tým, že médiá podkopávajú štátne inštitúcie, keď podľa neho podnecujú nenávisť voči sudcom. „Ako ďaleko to môže viesť, to sme mohli vidieť na námestí v Handlovej,“ povedal Bezák.
Novinári by podľa neho mali byť zlúčení do organizácie na spôsob advokátskej komory, ktorá by sankciami mohla vynucovať dodržiavanie predpísaných štandardov. Zároveň by sa podľa neho mal novelizovať Občiansky zákonník, aby médiá platili za svoje chyby odškodné v závislosti od výšky svojho obratu.
Publikácia MS o právnom štáte nezasahuje do nezávislosti súdnej moci
Súdna rada sa zoberala aj publikáciou Ministerstva spravodlivosti s názvom Prehľad porušení princípov právneho štátu v rokoch 2020-2023. Podľa Súdnej rady SR svojím obsahom nezasahuje do nezávislosti súdnej moci ako jednej z troch mocí v štáte a neobsahuje ani žiadnu neprípustnú kritiku konkrétneho sudcu či jeho rozhodnutia.
Zároveň Súdna rada SR pripomenula, že nie je orgánom činným v trestnom konaní ani súdom a nemá vyšetrovacie právomoci. Uznesenie vzišlo z činnosti ad hoc komisie Súdnej rady SR, ktorej úlohou bolo overiť informácie vo vzťahu k sudcom a justícii obsiahnuté v publikácii rezortu spravodlivosti.
Súdna rada SR vytvorila ad hoc komisiu na základe podnetu sudcu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Milana Cisarika a žiadosti sudkyne ŠTS Ruženy Sabovej. Tí namietali viacero vyjadrení v publikácii, ktoré negatívne hodnotia rozhodovaciu činnosť sudcov Najvyššieho súdu SR a ŠTS.
Publikácia opisuje 140 káuz, v ktorých malo podľa ministerstva dochádzať k porušeniu ľudských práv. Vláda ňou chcela priniesť výpoveď o "období politickej pomsty" a zneužívania polície a trestnoprávnej činnosti v období rokov 2020 až 2023.