Tak čo? Viete? Čo ste si doplnili? Aké meno? Ak neviete, alebo nemáte istotu, možno vám pomôžu tieto indície: Je synom „slávneho“ otca disidenta, ktorý robil poradcu Havlovi. Že stále nemáte istotu? Tak prezradím viac: Je známy aj ako vlastník a novinár denníka N. Najznámejší tata na Slovensku, stvoriteľ panáka, ktorý je „predurčený“ posadiť sa na premiérske kreslo. Ibaže chyba, národ si ho nevyvolil. A tata a s ním tí ostatní nemajú paru. Tak to by hádam stačilo. Čo? Že stále neviete, kto to je? Tak pre tých, neurazte sa, mechom udretých, ešte čosi:

Ten starý oný, to je ten, čo osiera Slovensko a Slovákov každým slovom, čo z tej zarastenej huby vypustí. Tak ja napríklad som sviňa  len zato, že som Fica volila.

No konečne! Áno, Miškov tata je to!

A ja som preňho sviňa. Ešte šťastie, že mám ľudskú kožu, že  svinskou srsťou nezarastám. Vďakabohu, že nemám bravčový ksicht a hlavu s rypákom a štyri šunky s kopýtkami na konci. A chutný chvostík. Ani v chlieve nebývam a  neprodukujem hnoj ako ten starý oný.

Keď vám predstavím duchovnú malosť tohto,  povedzme že tvora, možno si zanadávate, že fuj, ten hnoj patrí na hnojisko. Oni totiž, tí chudáci, čo ich denník N neuživí, cestujú po krajine, aby im ľudia za ich drísty čosi do širáka hodili. Vraj vyberajú vstupné. Zaplať a Tódová, Leško, Vašečka, Kostolný a Šimečka ti za peniaze povedia, čo si myslia o tejto vláde. To si píš, že nič dobré to nebude. Duševní bezdomovci. Sú takmer rovnakí ako tí dvaja skutoční, čo sedeli v mrazivom ráne vo vestibule polikliniky. Bolo mi ich ľúto. Kúpila som im bagety, aby som urobila dobrý skutok a vyjadrila súcit. Týmto duchovným bezdomovcom by som do širáka hodila akurát tak deravý groš.

Keď budete počuť, akými rečami dokážu zabávať takých ako oni, poviete si. fuj, ani to nedávajte! Ale dám! Aspoň kúsok. Aby ste videli, akí darmožráči nám chodia po Slovensku. Aby ste videli, aký „múdry“ človek je tata Miška Šimečku. Aby ste videli, po kom sa Miško pohodil. Aby ste vedeli, že je nevoliteľný.

Na otázku bielej vrany Moniky Tódovej , čo pozitívne sa stalo, novinár, spisovateľ , a kdesi som čítala že aj filozof Martin Milan Šimečka odpovedal:

„Je to ťažká rubrika toto, je to ťažká vec, tieto pozitívne udalosti. Ale zo živočíšnej ríše jednu mám. Predstavte si, v  Egypte je taká pyramída, vysoká 150 metrov, na ktorú nikto nesmie. Zabudol som, ako sa volá. Nad tou pyramídou poletoval paraglajdista.  A všimol si, že na  vrchole tej pyramídy, kam ľudia nesmú, bol pes. Urobil z toho video, stalo sa virálnym, aj som ho videl. Tomu psovi dali meno Apollo. Ukázalo sa, že je to túlavý pes, a on si tak z času na čas vybehne na tú pyramídu a poprechádza sa tam.

A ja som si predstavil, že aj zvieratá majú dušu ako aj my. A že ten pes chcel mať transcedentálny zážitok. Tak vyjde a pozrie sa do tej púšte. A z toho plynie poučenie: Vylezte, do čerta, z tých svojich brlohov, a choďte do lesa.

Je fascinujúce, že ľudia rozprávajú svoje príbehy. To, že tí ľudia hovoria, narúšajú pyramídu lží, toto je malý slovenský zázrak. A týmito príbehmi oslabujú túto moc.“

Ja už len doplním, že jeho rozprávanie bolo pretkané častým „mhm“, čo mu dáva „punc filozofického uvažovania“. Ja to však hodnotím ako blbé kecy starého Šimečku. Je teda  jasné, že jeho meno do nadpisu zaslúžene patrí. Kompletne to potom vyzerá takto : Niet väčšieho blbečka ako starý Šimečka.

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia