Mike Benz vedie Nadáciu pre slobodu online. A v podcaste s populárnym moderátorom Joem Roganom sa zameral práve na cenzorský komplex na internete, ktorý podľa neho vychádza z potrieb zahraničnopolitického establišmentu v USA, píše portál parlamentnilisty.cz.

Tento establišment totiž potrebuje, aby sa o jeho zámeroch nepochybovalo a nemenila ich demokratická väčšina. Preto bola rozpútaná vojna proti takzvaným dezinformáciám a populizmu, v ktorej sa angažuje vláda, médiá, akademická sféra i technologické spoločnosti.

Benz uviedol, že mal za Trumpovej minulej vlády na starosti Big Tech, teda veľké technologické spoločnosti. Čo tiež znamenalo, že mu volali lobisti týchto spoločností, keď chceli niečo zariadiť. Ale v roku 2016 sa začal zaujímať o vývoj v „cenzorskom priemysle“ tvorenom vládou, súkromným sektorom, občianskou spoločnosťou i médiami, ktoré chceli spoločne cenzurovať internet.

CIA podporovala rádio Slobodná Európa

Benz vysvetlil, že Spojené štáty najskôr podporovali slobodu slova. Keď po druhej svetovej vojne vznikli pravidlá, podľa ktorých už nešlo zaberať územie hrubou silou, tak sa úsilie presunulo k tzv. mäkkej sile. USA začali presadzovať slobodu slova cez kanály spojené so CIA, ako napr. Hlas Ameriky, Rádio Slobodná Európa. Partnerstvo vládnych organizácií s médiami na propagande pokračovalo počas studenej vojny. Benz uviedol, že slobodný internet bol cesta, ako vytvárať tlak na ostatné krajiny, pretože to umožňovalo skupinám podporovaným Spojenými štátmi čeliť štátnym médiám.

Zmena ale prišla v roku 2014, keď Spojené štáty podľa Benza de facto zvrhli vládu Ukrajiny. Lenže východ Ukrajiny sa odtrhol, spoločne s Krymom. Benz citoval Victoriu Nulandovú, ktorá v roku 2013 uviedla, že Spojené štáty napumpovali 5 miliárd dolárov do „nezávislých médií“ na Ukrajine, ale tá nebola schopná preniknúť na východ Ukrajiny a na Krym.

Preto vraj bolo rozhodnuté, že je potrebné niečo, čo zabráni ostatným režimom v boji proti vplyvu týchto médií. Tak sa zrodila tzv. Gerasimova doktrína, ktorá bola následne premenovaná na hybridnú vojnu. Tá bola pridaná do doktríny NATO, čo dalo súhlas armáde, diplomatom a rozviedke, aby sa snažili o kontrolu nad sociálnymi médiami. Čoskoro na to ale vyhral voľby v USA Donald Trump, ktorý bol označený za ruského špeha a celý aparát sa zameral na neho.

Ovplyvňovanie volieb v prospech USA

Benz tiež popísal, ako sa táto téma udržuje mimo verejného diskurzu. Uviedol, že podstatnú úlohu v tom má jazyk používaný na opis týchto aktivít, teda „kyberbezpečnosť“ alebo „ochrana kritickej infraštruktúry“. Pod tým si normálny človek predstaví hackovanie od Rusov alebo ochranu priehrad pred sabotážou. Lenže bezpečnostní experti sú schopní do tejto definície vniesť aj ochranu volieb, takže za bezpečnostné riziko sú potom vyhlásení tí, ktorí spochybňujú korešpondenčnú voľbu.

„Teraz už to metastázovalo do celého štátneho aparátu. Do Pentagonu, Ministerstva zahraničných vecí, USAID, Národného Endowmentu pre Democracy, DHS, FBI, Ministerstva spravodlivosti,“ povedal.

Podľa neho vníma zahraničnopolitický establišment USA internetovú cenzúru ako spôsob, ako ovplyvniť alebo aspoň „nahnúť“ akékoľvek voľby vo svoj prospech. A Trump bude čeliť celému Pentagonu a ministerstvu zahraničia, ktoré budú tvrdiť, že pokiaľ im nedovolia v cenzúre pokračovať, tak to ohrozí štátnu bezpečnosť, pretože sa presadia ruské naratívy, budú vyhrávať extrémisti a populisti, a to ohrozia americké záujmy. Podľa Benza aj Trump vyhral len preto, že bol internet slobodný. Keď bol v roku 2020 cenzurovaný, tak prehral.

Rozviedka v spolupráci s neziskovkami

Hlavný moment, kedy títo ľudia uznali nutnosť cenzúry, bol podľa Benza brexit a potom práve voľba Donalda Trumpa. „Aféra Russiagate bola spôsob, ako to všetko presadiť,“ okomentoval, ako vznikla infraštruktúra pre cenzúru. Avšak keď táto aféra vyznela do vytratene, tak sa zmenilo ospravedlnenie na ochranu demokracie pred dezinformáciami, čo Benz označil za obzvlášť zavrhnutiahodné. 

Spomenul tiež, že vtedy bola tiež demokracia redefinovaná z konsenzu ľudí na konsenzus inštitúcií, teda neziskoviek, Pentagonu, ministerstva zahraničia, médií a akademickej sféry. Čo vyústilo v absurdné vyhlásenie na konferenciách, kedy boli voľby vyhlásené za nebezpečné pre demokraciu, pretože dovoľujú populistom zvrátiť konsenzus inštitúcií.

Rozviedka a s ňou spojené neziskové organizácie podľa Benza viedli zmenu cieľov z potierania komunizmu na potieranie populizmu. Najmä National Endowment for Democracy, ktorá vraj spolupracuje so zahraničnými vládami, aby schválili cenzorské zákony.

Klam storočia: Dezinformačné štúdia

Venoval sa tiež „celospoločenskému prístupu“, ktorý bojovníci s dezinformáciami presadzujú. Považuje ho za dôsledok toho, že si v aparáte v roku 2016 uvedomili, že v Rusku ani v Číne nemajú problém s tým, že by im populistické skupiny zmenili zahraničnú politiku. Pretože tam sa zahraničná politika robí zhora nadol. Lenže demokracia, ktorú údajne presadzujú, má fungovať zospodu nahor. „Chceme autokratické výsledky, ale nesmie byť vidieť, že používame autokratické prostriedky,“ popísal Mike Benz. Preto je boj proti dezinformáciám podávaný ako celospoločenský, hoci taký vôbec nie je. A funguje tak, že vláda financuje hnutia, ktoré majú vytvoriť zdanie, že sa jedná o demokratický záujem, aby bola cenzúra.

Dotkol sa tiež o „dezinformačné štúdiá“ na univerzitách, tento názov označil za „klam storočia“. Konštatoval, že teraz každá univerzita má „cenzorské centrum“. Väčšinou schované pod sociológiu alebo komunikáciu.

Popísal, že tento aparát je rozdelený do toľkých oblastí (vláda, médiá, technologické spoločnosti, občianska spoločnosť), pretože vláda síce má peniaze, ale nemá dôveryhodnosť. Naopak univerzity a neziskové organizácie majú dôveryhodnosť, ale nemajú peniaze. Vláda nemôže praktizovať cenzúru, pretože to by vyzeralo ako totalita. Takže sa táto úloha presúva na ostatné sektory, ktorým vláda dáva peniaze a prostriedky.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik