Konečne sme počuli premiéra. Konečne vieme, kde ho tlačí topánka. Potvrdil,  čo opozícia už dlho vybľakuje. Vládna koalícia je v kríze. V SNS treba urobiť poriadok. Huliakovi zapchať tú nenažratú a neomálenú hubu. Lenže ako ho prinútiť k poslušnosti? Keby to bol malý zasran, Robo by odpásal remeň a dal by mu päťadvadsať na zadok. Aj Narcis-Semaforovi. Obidvaja by si zaslúžili.  Riešením by  bolo dať poľovníkovi ministerstvo VYDIERANIA. Lenže zas nový úrad? To by  neprešlo. A keby aj, je tu aj ďalší problém. Samenko z Hlasu erdží  a dvíha sa na zadné.

Zapredanci sú to. Chcú len to svoje, aj keby vládu mali povaliť. Rišovi kuchárovi sa črtá konkurencia. Pellegrini si môže podať ruku s Dankom aj s Matovičom. Zato, že na kandidátku brali všetko, čo malo ruky a nohy. Najlepším pastierom sa ukazuje byť Robo. Ten svojich v koaličnom košiari zvláda na výbornú - Smeráci sa naučili poslúchať. Ale v košiari sú trojaké, ba až štvoraké či pätoraké ovce. A sú tam najmä tvrdohlaví synantropní barani. Keby to bol medveď, s tým vieme urobiť zákonný poriadok. Bolo by namieste, urobiť ho aj s tými, čo zradili koaličnú zmluvu a stranu, za ktorú do parlamentu prišli. Samozrejme, bez flinty.

„Zlepenec zlepencov“  sa rozpadá. Ale nesmoklime! Vidím svetlo na konci tunela.

To svetlo sa volá Miško Šimečka.

Keď si prečítate jeden z jeho nedávnych statusov, poviete si: Nič lepšie sa nemohlo stať, ako že nám pánbožko pred siedmimi rokmi priviedol do cesty tohto spasiteľa. Dnes Robo už nevládze, slabý je, nevie odpásať remeň. A keby aj, iste  sa bojí, že mu spadnú gate a ukáže nám brucho. Žiadne deravé rešeto, ale vytrénované, čisté a hladké brucho. Nepoškvrnené guľou strelca či skalpelom chirurga. Ten atentát zahral premiér excelentne.

Ale poďme už na avizovaný Miškov status:

„Cítim hrdosť, ale najmä veľký záväzok a odhodlanie. Včera bolo presne 7 rokov, čo ministerstvo vnútra zaregistrovalo Progresívne Slovensko ako politické hnutie. Pamätám si to ako dnes, vyzbierali sme vyše 13-tisíc podpisov a sľúbili, že budeme alternatívou voči existujúcej politickej scéne. Že budeme bojovať za ľudí na Slovensku, za spravodlivosť, modernizáciu a rozvoj ekonomiky, ľudské práva a ochranu prírody, európsku príslušnosť našej krajiny.

Som rád, že sme z tohto záväzku nikdy neuhli. Za tých sedem rokov sme prešli naozaj dlhú cestu. Dvakrát sme porazili Smer a vyhrali európske voľby, naša podpredsedníčka Zuzana Čaputová sa stala skvelou prezidentkou SR, dnes za ľudí bojuje v parlamente už 33 aktívnych poslankýň a poslancov PS. Takejto odbornej a dôraznej opozícii Ficov Smer ešte nikdy nečelil. Aj vďaka tomu sa jeho zlepenec začína tak skoro rozpadať. A to sa ešte stále učíme, aj na vlastných chybách, rastieme, posilňujeme. Naše výjazdy do jednotlivých okresov Slovenska, aj protesty, ktoré sme robili po celej krajine, nám neustále pripomínajú, aké sú problémy ľudí na Slovensku a čo od nás potrebujú, aby sa im konečne žilo lepšie.“

A pod touto samochválou sa objavil  komentár, ktorý nám dáva nádej:

„Ste naším svetlom na konci tunela.“

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia