Prečo sa “Zoro” nepustí do súčasnej vládnej koalície? Prečo hovorí len o Naďovi, Lipšicovi, Kollárovi, Vallovi a ostatných? To sú zhruba rok trvajúce výčitky, ktoré mnohí adresujú podnikateľovi a právnikovi Zoroslavovi Kollárovi. Tentokrát sa dočkali – Zoroslav Kollár svoj sobotný podvečerný pozdrav adresoval priamo Robertovi Ficovi. Ak niekomu zasvietili očičká očakávaním, že sa dozvie „pikošky“ alebo zaujímavé klebety, Kollár ich zrejme trošku sklamal. Premiérovi sa prihovoril kvôli novinárom a ich práci.

Zoroslav Kollár v úvode videa konštatuje, že ak niekto chce určitú prácu, musí nejakým spôsobom preukázať svoje schopnosti na jej výkon. Nejde pritom len o chirurgov či pilotov, ale aj upratovačka musí vedieť, že okná nemôže umývať Fixinelou a bazén čistiť Jarou, čo zabezpečujú nejaké zaškolenia.

„Na Slovensku sú dve povolania, ktoré sú z hľadiska spoločnosti takmer najvýznamnejšie a ovplyvňujú život každého z nás, pričom na to, aby človek vykonával toto povolanie, netreba nič – vôbec nič. Žiadne vzdelanie, žiadna prax. Sú to politici a novinári,“odtušil Kollár.

Pripomína pritom, že v určitých štátnych funkciách existuje vekové obmedzenie – generálny prokurátor, prezident.

„Čo sa týka novinárov, tak na Slovensku môže byť novinár každý, kto sa označil za novinára. Novinári majú obrovskú moc, ale nemajú žiadnu zodpovednosť. Ak novinár niekoho označí ako zločinca podvodníka alebo mu pripíše akékoľvek negatívne prívlastky, tak je to pre 90 percent čitateľov fakt a aj keď sa občan domôže nejakej nápravy, tak tá informácia v médiách a jeho osočenie trvalé a nezmazateľné,“ vysvetľuje Kollár pripomínajúc tzv. kádrové posudky zo socializmu, ktoré sa s človekom „vliekli“ po celý život. Neboli dôkazy, neboli dôvody, no kádrovák vás mohol spoločensky „popraviť“.

Pôvodný obsah novinárskej práce

„Novinár by mal svojimi zmyslami navnímať nejakú udalosť a túto potom, prostredníctvom príslušných médií reprodukovať a tak informovať občanov. Aj v minulosti bola legitímna možnosť, aby novinári komentovali udalosti a vyslovili aj vlastný názor, ale to bola vždy taká nadstavba nad základnou prácou novinára a vždy bolo zdôraznené, že je to názor konkrétnej osoby,“ priblížil podnikateľ s tým, že kedysi ak bol niekto novinárovou prácou poškodený, novinár si za to niesol dôsledky, čo na Slovensku podľa neho dávno neplatí. Zákony ochranu pred tendenčnými a vymyslenými informáciami umožňujú, no realizácia trvá roky, takže poškodený od toho radšej upustí. V občianskej rovine to trvá tak dlho, že kým súd rozhodne, nik už nevie, o čom to celé bolo po tom, čo fáma niekoľkokrát obehla svet.

Kto pravdu hľadá a kto ju vlastní

Kollár súhlasí s rozdelení novinárov na tých, ktorí pravdu vlastnia a tých, čo ju hľadajú a v tomto je rozdelená aj novinárska obec.

„A média to sú hráči, ktorí sa snažia spoločnosť ovplyvniť. Bolo to tak odjakživa, ale minimálne od roku 2015 sa to zvrhlo. Od informovania smerom viac do ovplyvňovania prevýchovy a až do kampaní,“ hovorí v dokrútke z nedávnej diskusie Dag Daniš pripomínajúc promigračnú kampaň, pričom ak bol niekto proti migrácii, bol označovaný za primitíva, počas pandémie boli tí proti očkovaniu a opatreniam za dezolátov a aktuálne ešte beží tuhá proukrajinská kampaň s ktorou ak nesúhlasíte, ste putinofil a zradca.

„Myslím si, že toto výrazne väčšou mierou prispelo k nenávisti a k polarizácii ako to, že sociálne siete odrážajú to čo vás baví a to čo robíte,“ uzavrel Daniš.

Štát riadia novinári

Kollár z Danišových slov konštatuje, že novinári už nielenže ovplyvňujú, ale de facto riadia Slovensko. A politici sa ich boja, snažia sa s nimi vychádzať. Lebo majú v rukách verejnú mienku bez štipky zodpovednosti. Kollár síce pozná aj objektívnych novinárov, no tí sú podľa neho v menšine.

Novinárom (ne)môže byť každý

„Aj ja som novinár, kedysi som podporoval vydávanie časopisu Historická revue a sám som do neho prispieval a keďže som rád cestoval, získal som tiež novinársky preukaz, takže som  členom syndikátu novinárov už viac, ako 10 rokov,“ hovorí Kollár na margo toho, že novinárom by mohol byť každý. On, ako cestovateľ si myslel, že vlastnenie novinárskeho preukazu mu uľahčí cesty do krajín označených ako nebezpečné. Lenže novinárov ani v Sierra Leone, Somálsku, či Afganistane veľmi nevítajú – ich práca narobí veľa škôd.

„Prečo je to tak? Pretože novinári neinformujú objektívne a pravdivo a takmer vždy poskytujú občanom informácie takým spôsobom, že im podsúvajú svoje osobné názory, názory nejakej skupiny alebo politickej strany. Takže novinári robia politiku a okrem toho samozrejme píšu aj mimo politiky, články a najmä titulky, najmä o negatívnych veciach,“ hodnotí Kollár. Uznáva pritom, že negatívne správy sú čítanejšie, ako tie pozitívne.

Etický kódex novinára

Kollár síce súhlasí s faktom, že na Slovensku existuje etický kódex novinára, no drvivá väčšina z jeho pravidiel sa vôbec nedodržiava.

„Zásady novinárskej práce, nestrannosť, vyváženosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov. Máte pocit, že novinári tieto Pravidlá rešpektujú? Ja myslím, že nie,“ poznamenáva podnikateľ. On sám na novinárske otázky zväčša nereaguje, lebo aj tak si nakoniec napíšu, čo chcú. Podľa Kollára treba zmeniť legislatívu, v rámci ktorej bude vytvorená stavovská organizácia. Tá by dozerala na dodržiavanie etického kódexu novinára a jeho porušenia by trestala, čim by aj medzi novinármi prebiehal samoočistný proces. A tiež by mali byť nastavené tvrdé sankcie za porušovanie tohto kódexu.

Rešpekt, nie strach

„Osobne sa domnievam, že ak budú konečne nejakí novinári v zmysle zákona odsúdení za ohováranie, tak to vzbudí rešpekt. Zdôrazňujem rešpekt, nie strach aj u ostatných novinárov a budú zverejňovať iba overené fakty a nebudú zverejňovať klebety,“ pokračuje Kollár, ktorý by šiel pokojne aj do likvidačných pokút – aj vydavatelia si budú dávať väčší pozor na obsah ich periodík.

A teraz k Robertovi Ficovi

Premiér poskytol rozhovor českým študentom žurnalistiky, v ktorom pripustil, že začíname hovoriť o kvalifikačnom minime novinára, či o profesných komorách novinárov.

„Takže pán Fico vy ste v politike viac ako 30 rokov. Ste štvrtýkrát premiérom tejto krajiny s novinármi máte bohaté a väčšinou podľa vašich slov negatívne skúsenosti. A vy teraz, po 30 rokoch v politike poviete: „Začíname o tom hovoriť“? Úprimne takmer mi, ako sa vraví ustrelilo dekel,“ poznamenáva Kollár s tým, že na rozprávanie je už neskoro, treba niečo robiť a nie báť sa novinárov či bruselských úradníkov.

Kollárova výzva

„Ako novinár vás žiadam a vyzývam – už o tom po 30-tich rokoch v politike nehovorte a neuvažujte, ale už to konečne urobte. Skončila doba diplomatických alebo takzvaných pomalých evolučných riešení. Už treba robiť iba odvážne a revolučné riešenia a nie ako ste povedali začať o tom hovoriť. Občania tejto krajiny od vás čakajú riešenia a nie iba reči. Ako vidíte, očakávajú to dokonca aj ostatní novinári, ktorí si uvedomujú, aká je situácia v tejto oblasti,“ uzavrel Kollár.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik