Podtitulok: Je budúcnosťou sveta unipolarita alebo multipolarita? Niektoré otázky a odpovede V. V. Putina z diskusie na 21. ročníku Valdajského klubu zo dňa 7. 11. 2024, ktorá trvala vyše 4  hodiny

Zdroj: video (1:35:00) + prepis na stránke  http://kremlin.ru/events/president/news/75521

Preložil: Andrej Rehák, Levice, 20.11.2024

G. Disen (v preklade): Ďakujem, pán prezident.

Volám sa Glenn Disen, som profesor politickej ekonómie z Nórska.
Náš panel bol venovaný euroázijskej bezpečnosti. Chcel by som zdôrazniť jej tri hlavné závery.

Po prvé, zdrojom konfliktu sa v súčasnosti zdá byť konflikt medzi unipolárnym a multipolárnym svetom. V mnohých ohľadoch ide o nový fenomén v medzinárodných vzťahoch.

V 19. storočí bola Veľká Británia vedúcou námornou veľmocou, ktorá stála proti suchozemskej moci Ruskej ríše. V 20. storočí to bola konfrontácia medzi námornou mocnosťou USA a suchozemskou mocnosťou ZSSR. Teraz, v 21. storočí, máme opäť vedúcu námornú veľmoc – Spojené štáty americké.
Na euroázijskom kontinente sme však svedkami formovania multipolarity, ktorá vytvára množstvo príležitostí. Najväčšia ekonomika ČĽR nemá možnosti, ale ani neprejavuje zámer ovládnuť kontinent. Namiesto toho vidíme iné iniciatívy zamerané na vytvorenie multipolarity v Eurázii. To znamená, že ide o konflikt medzi unipolárnym systémom – Spojené štáty americké sa snažia takýto systém obnoviť – a multipolárnym systémom. Zdá sa, že globálna väčšina preferuje multipolaritu. Myslím si, že to je do značnej miery dôvod, prečo je BRICS taký príťažlivý pre mnohé krajiny.

Zároveň sme v našich diskusiách našli konsenzus, obavy alebo aspoň túžbu zabezpečiť, aby Eurázia vytvorila skôr antihegemonistické, nie protizápadné, hnutie, pretože cieľom by mala byť harmonizácia záujmov. To znamená, že musíme zabezpečiť, aby sa Eurázia nepremenila na ďalší blok. Myslím si, že to opäť do značnej miery vysvetľuje úspech BRICS, ktorý môže slúžiť ako nástroj na prekonanie blokového myslenia.

Eurázia je tiež preto taká atraktívna, pretože demonštruje príťažlivosť multivektorovej zahraničnej politiky, keď je možné diverzifikovať hospodársku politiku spoluprácou s rôznymi pólmi moci. Potreba, ktorú vidíme, je zabezpečiť politickú nezávislosť, nezávislosť hospodárskej politiky, kde krajiny už nie sú len divákmi v medzinárodných vzťahoch.

Preto si mnohé krajiny nechcú vybrať jeden z konkurenčných blokov, snažia sa o harmonizáciu záujmov. Globálna väčšina sa usiluje o euroázijskú mnohostrannosť, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie skutočného multilateralizmu. To je opak toho, čo presadzuje Washington.

Napokon, multipolárna Eurázia má určité stimuly na harmonizáciu záujmov, pretože hlavné mocnosti v Eurázii majú iný formát eurázijskej integrácie, majú rôzne záujmy. Vidíme to aj medzi Ruskom a Čínou, ale aj to, že nikto z nich nemôže dosiahnuť svoje ciele alebo integračný formát bez spolupráce s inými centrami vplyvu. To vytvára stimuly na harmonizáciu záujmov. Zdá sa, že práve vďaka tomu je BRICS natoľko úspešný.

Pamätám si, že pred 10 rokmi mnohí očakávali, že Stredná Ázia sa stane zdrojom konfliktu medzi Ruskom a Čínou. Naopak, vidíme, že je to spolupracujúci región. To poskytuje optimistickú perspektívu pre ostatné časti Eurázie. Toto sa zásadne líši od aliancií, ktoré sa zvyčajne používajú na podporu unipolarity.

Vy sám ste hovorili o imperiálnych pohnútkach na rozdelenie krajín. V systéme aliancie sa vždy očakáva nejaké rozdelenie: medzi Ruskom, Indiou a Čínou, medzi Arabmi, Iránom, medzi Európou a Ruskom – jednoducho preto, že je jednoduchšie rozdeliť región na závislých spojencov, tých, ktorí budú slúžiť.

Preto by som v duchu harmonizácie záujmov chcel položiť otázku založenú na tom, že Európe sa nepodarilo vytvoriť obojstranne prijateľné východisko zo studenej vojny. Myslím si, že to bolo zdrojom veľkého napätia. Namiesto princípu nedeliteľnej bezpečnosti nastala fragmentácia a došlo tiež k expanzii NATO.

Moja otázka teda znie: mohla by euroázijská multipolarita zaviesť nový formát spolupráce medzi Ruskom a Európou? Pýtam sa túto otázku, pretože pred niekoľkými rokmi vyšla kniha s názvom „Európa ako západný polostrov Veľkej Eurázie“. A skutočne, možno existuje taká cesta vpred? .............

...................Existuje nejaká príležitosť využiť BRICS alebo inú inštitúciu aj na podporu lepších vzťahov medzi Ruskom a Európou, aby sme dokázali prekonať túto blokovú politiku v Európe, ktorú sme nikdy nedokázali prekonať od druhej svetovej vojny?

Vladimír Putin: Viete, po skončení studenej vojny v zásade existovala šanca prekonať toto blokové myslenie a samotnú blokovú politiku. Opakujem: po skončení studenej vojny bola šanca prekonať blokové myslenie aj blokovú politiku.

Ale už som povedal vo svojom prejave, som o tom presvedčený, že Spojené štáty to nepotrebovali. Zrejme sa báli, že sa oslabí kontrola nad Európou, chceli si ju udržať a aj ju udržiavajú, navyše kontrolu posilnili.

Myslím si, že jedného dňa to predsa len povedie k oslabeniu tohto systému vazalskej podriadenosti. V tom, čo poviem, nemyslím nič zlé, nechcem nikoho z ničoho obviňovať, nikomu nič vyčítať, nedajbože. Vidíme predsa, že mnohé európske krajiny, takmer všetky európske krajiny – členské štáty NATO, podnikajú kroky na úkor svojich záujmov, ktoré sú v prospech americkej politiky a americkej ekonomiky.

V Spojených štátoch, v niektorých štátoch, sú náklady na energiu tri, štyri alebo dokonca päťkrát lacnejšie ako v Európskej únii. Vedome rozhodujú v daňovom systéme, znižujú napríklad dane z príjmu, vytvárajú podmienky na presun podnikov, celých podnikov či odvetví z Európy do USA. A niektorí sa sťahujú.

Najprv sa to týkalo tých firiem, ktoré priamo závisia od primárnych zdrojov energie: výroba hnojív, sklársky priemysel a niektoré ďalšie odvetvia. Tieto firmy Jednoducho obmedzili činnosť, stali sa nerentabilné a sťahujú sa do USA.

V druhej etape prerozdeľovania to nejakým spôsobom zasiahlo hutnícky priemysel, teraz sa to dotklo aj automobilového priemyslu.

Vlády  môžu  údajnú neefektívnu prácu manažmentu konkrétnej spoločnosti obviňovať koľko chcú, ale to je výsledok ich politiky, v prvom rade vládnej politiky. Teda za týchto podmienok musel manažment niečo urobiť, aby zachránil svoje podniky a pracovné miesta. Ale to nie je vždy možné.

Preto konflikt, ktorého sme, žiaľ, účastníkmi, umožnil Spojeným štátom, mierne povedané, posilniť svoju vedúcu úlohu. V podstate sa krajiny ocitli v takejto polokoloniálnej závislosti. Aby som bol úprimný, ani ja som to nečakal, ale je to ich voľba.

To isté sa deje s Japonskom. Úžasné! Čo sme urobili Japonsku zle? Vôbec nič, ani jeden krok, ani slovo. Z ničoho nič na nás uvalili sankcie. Prečo preboha? Čoho sa naľakali?

Teraz vyvstáva otázka: čo s tým robiť? Veď my sme nič nepodnikli. Sú tu kolegovia z Japonska a zrejme budú nejaké otázky.

V Európe je to ešte horšie. Už som spomínal, ale neodopriem si potešenie pripomenúť rozhovor s bývalým nemeckým kancelárom Kohlom v roku 1993, keď som mal to šťastie byť prítomný pri jeho rozhovore s bývalým primátorom Petrohradu. Nemecký jazyk som vtedy ešte nezabudol a fungoval som medzi nimi ako prekladateľ. Kohl v podstate posla preč (svojho) prekladateľa a povedal mu: choď a odpočívaj. Zostal som a prekladal.

Pre mňa, v nedávnej minulosti zahraničného spravodajského dôstojníka Sovietskeho zväzu, bolo prekvapujúce počuť, čo hovoril. Úprimne, počúval som, prekladal a bol som, mierne povedané, veľmi prekvapený, lebo predsa len, ako spravodajský dôstojník KGB ZSSR som mal stále v hlave klišé studenej vojny.

Zrazu Kohl začal hovoriť, že budúcnosť Európy, ak chce prežiť ako samostatné centrum svetovej civilizácie, by mala byť len spolu s Ruskom, musíme spojiť svoje úsilie. Otváral som ústa. V rovnakom duchu pokračoval a hovoril o tom, ako sa bude podľa jeho názoru vyvíjať situácia na americkom kontinente, kde a ako budú Spojené štáty zameriavať svoje úsilie. Teraz to nebudem reprodukovať, ale o Štátoch nepovedal nič zlé, nie. Jednoducho hovoril ako analytik, ako expert, dokonca ani nie ako spolkový kancelár, ale ako expert.

Ale v skutočnosti 80, 85, 90 percent toho, čo povedal, prebieha práve v súčasnosti. To je presne to, čo teraz vidím, všetci to pozorujeme.

Samozrejme, musíme sa pokúsiť vybudovať bezpečnostný systém na euroázijskom kontinente. Je obrovský, tento kontinent. A samozrejme, Európa môže a podľa môjho názoru by mala byť neoddeliteľnou súčasťou tohto systému.

Povedali ste, že ČĽR nemá príležitosť a nechce hrať žiadnu dominantnú úlohu. Hovorili ste o Strednej Ázii, aj o nej sa zmienim. Pravdepodobne sú tu aj naši priatelia z Číny. V čínskej filozofii nie je nič také, aby sa usilovali o dominanciu. Toto je celý trik, toto je príťažlivosť teórie alebo návrhu, ktorý sformuloval predseda Čínskej ľudovej republiky Xi Jinping – „Jeden pás, jedna cesta“. Jeden pás a jeden spoločný spôsob/cesta. Toto nie je len čínsky spôsob, je to všeobecný spôsob. Presne tak to znie, aspoň v bilaterálnych vzťahoch, a presne tak konáme – v záujme toho druhého.

Čo sa deje v Strednej Ázii? Každý rátal s nejakým druhom stretu alebo treníc medzi Ruskom a Čínou v Strednej Ázii. Nič takého. Rozumiete, čo sa tam deje? Sú to krajiny s veľmi mladou štátnosťou, s ekonomikou, ktorá si vyžaduje seriózny rozvoj. Demografické procesy tam rastú: napr. v Uzbekistane pribudne každý rok viac ako milión ľudí. Plus milión, viete si to predstaviť? Teraz je tam už 37 alebo 38 miliónov  obyvateľov a plus milión každý rok. V Indii je to plus desať, ako mi povedal môj priateľ, pán premiér Modi, ale v Indii je jeden a pol miliardy ľudí a v Uzbekistane ich je 37 – 38, čoskoro 40 miliónov a milióny každý rok. To je veľmi veľa. Je tam veľa problémov.

Ak príde Čínska ľudová republika a pomôže týmto ekonomikám, znamená to, že v dôsledku hospodárskej spolupráce sa stabilizujú vnútropolitické procesy, stabilizuje sa štátnosť. Rusko len o toto má záujem. Chceme, aby tu bolo stabilné prostredie a stabilný rozvoj. Toto je aj v našom záujme. Preto tam nie je rivalita, je tam spolupráca. Toto nie je na prekážku rozvoja našich tradičných väzieb s týmto regiónom sveta. Krajiny Strednej Ázie, ktoré boli po stáročia súčasťou Ruskej ríše a Sovietskeho zväzu, si nielen pamätajú, ale aj oceňujú naše špeciálne kontakty, špeciálne väzby. Toto len prospieva všetkým.

Ak takýmto spôsobom vytvárajúc bezpečnostný systém na euroázijskom kontinente,.............. a teraz opäť, mimochodom, vidím, počujem, čo sa deje v niektorých európskych krajinách, čo hovoria, znovu začali hovoriť o vytvorení jednotnej bezpečnosti systémom od Lisabonu po Vladivostok, opäť sme sa vrátili k tomu, o čom svojho času podľa mňa hovoril de Gaulle. On, pravda, povedal „po Ural“. Ale v skutočnosti by rozhovor mal smerovať až po Vladivostok. Tieto myšlienky vznikli znova. Ak sa k tomu naši kolegovia vrátia...

A hlavne to, čo ste povedali, to, čo som spomenul a čo je napísané v dokumentoch OBSE, aby bezpečnosť jedných nebola v rozpore a nenarúšala bezpečnosť iných. Toto je veľmi dôležité. Ak toto všetko urobíme, ak zvýšime, ako ste tiež spomenuli, úroveň dôvery... Teraz je najdôležitejším problémom nášho euroázijského kontinentu, hlavnou vecou medzi Ruskom a európskymi krajinami, nedostatok dôvery.

Môžete nadávať na Rusko koľko chcete, a pravdepodobne tiež robíme veľa chýb, ale keď, počúvajte, povedia nám, že sme súhlasili s podpísaním minských dohôd o Ukrajine len preto, aby sme Ukrajine poskytli príležitosť na prezbrojenie. a vôbec sa nechystali vyriešiť tento konflikt mierovou cestou, o akej dôvere môžeme hovoriť? Čo ste zač? Aký druh dôvery? Vy ste priamo, verejne vyhlásili, že ste nás obalamutili, oklamali a podviedli. Aký druh dôvery? Ale k tomuto systému vzájomnej dôvery sa musíme postupne vrátiť. Neviem, teraz tu môžeme diskutovať až do rána, ale toto je prvý krok k vytvoreniu jednotného systému eurázijskej bezpečnosti. Dá sa to urobiť alebo nie?

Pán Kohl, s ktorým som začal so spomienkami, veril, že je to nielen potrebné, ale absolútne nevyhnutné. Ja zdieľam tento názor.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik